7Ssk/102/2021

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Sa/6/2021-37 zo dňa 31.08.2021 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 83182-2/2020-BA zo dňa 09.12.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce č. 10037/2020-MI- DvN zo dňa 06.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. 2.

kráľovstvo po vystúpení z Európskej únie uplatňuje do skončenia prechodného obdobia (31.12.2020) základné nariadenie. Skonštatoval, že žalobkyňa sa v období trvania pracovných pomerov zdržiavala v Spojenom kráľovstve. Pracovnú situáciu žalobkyne vyhodnotil ako stabilnú s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh. Počas pracovnej činnosti si plnila odvodové povinnosti v Spojenom kráľovstve, t. j. za štát bydliska na odvodové účely sa považuje Spojené kráľovstvo. Skonštatoval, že žalobkyňa bývala v Spojenom kráľovstve so svojim synom a druhom (ktorí tam tiež pracovali) v 3-izbovom byte a sťahovala sa 5 krát do iného mesta alebo na inú ulicu. Bytovú situáciu vyhodnotil ako stabilnú.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaná preskúmavaným rozhodnutím rozhodla tak, že ho v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva.

Na Slovensko chodievala 3x ročne, cestovali tam vlastným autom alebo letecky. Žalovaná preto konštatovala, že dlhodobý pobyt v zahraničí, spoločne s druhom a jej synom svedčí o stabilnej rodinnej situácii žalobkyne a prenesení jej silných väzieb na územie Spojeného kráľovstva.

Celková dĺžka pobytu viac ako 10 rokov na území Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s druhom a jej synom, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva (pracovné pomery na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (matka, syn a rodina, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska 3 krát ročne, finančné produkty na Slovensku), ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Všetky tieto skutočnosti preto preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla po dobu viac ako 10 rokov žiť (spoločne s druhom a jej synom) a pracovať na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná tiež dodala, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva.

5. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná. Vyhodnotil, že v prejednávanom prípade nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobkyne medzi príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce, pretože príslušná inštitúcia Spojeného kráľovstva za daných okolností nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobkyne. Žalovaná preto správne zvolila aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 písm. a/ a b/ vykonávacieho nariadenia.

6. Správny súd mal za to, že správne orgány nevykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyni na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 14.07.2020 doručenú Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 03.08.2020. Konštatoval,

bola správnymi orgánmi skúmaná príliš formálne, bez dostatočného odôvodnenia, v súlade s myšlienkou, že dlhšie trvanie zamestnania v zahraničí (10 rokov v Spojenom kráľovstve) prináša záver o tom, že centrum záujmov žalobkyne vzniklo v Spojenom kráľovstve, a to aj bez prihliadnutia na stabilitu bytovej situácie žalobkyne v Spojenom kráľovstve (striedanie rôznych podnájmov). Ďalej súd dodal, že ani poukázanie žalovanej na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala v Spojenom kráľovstve druha a syna, s ktorými žila, nie je postačujúca na prijatie záveru o tom, že centrum záujmov žalobkyne je v Spojenom kráľovstve.

Bude nevyhnutné, aby správne orgány vykonali dokazovanie v rozsahu dostatočnom na zistenie všetkých okolností a pohnútok žalobkyne v súvislosti s jej odchodom zo Slovenska v roku 2010 do Spojeného kráľovstva a pobytom v skúmanom období v zahraničí. Uvedené skutočnosti je nevyhnutné posudzovať individuálne, zvlášť vo vzťahu ku každej žiadosti o dávke v nezamestnanosti, bez ohľadu na fiškálny záujem štátu. Je potrebné brať na zreteľ nielen to, kde bude napokon preukázané, že žalobkyňa mala bydlisko v rokoch 2010 až 2020, ale najmä, kde má najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti bude chcieť usadiť (žalobkyňa vlastní rodinný dom na Slovensku v E. B.) a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvená, prihliadajúc najmä na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby.

9. Sťažovateľka sa nestotožnila s názorom správneho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Bydlisko žalobkyne bolo posúdené na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. Sťažovateľka sa so všeobecným konštatovaním krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti nemohla stotožniť najmä z dôvodu, že krajský súd uvedené v rozsudku bližšie nešpecifikoval a neuviedol, ktoré skutočnosti mali byť podľa jeho názoru dôslednejšie, resp. iným spôsobom zistené a preukázané, rovnako žalobkyňa nenavrhla vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Podľa sťažovateľky vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nie je spôsobilé priniesť iné závery ako tie, ktoré vyplynuli z vyčerpávajúco zisteného skutkového stavu veci.

11. Sťažovateľka sa tiež nestotožnila s názorom správneho súdu, že otázku centra záujmov bola skúmaná správnymi orgánmi príliš formálne, bez dostatočného odôvodnenia. Vylúčila tiež, že by v konania o nároku na dávku v nezamestnanosti bolo prihliadané na fiškálne záujmy štátu, nároky žiadateľov sú posudzované výlučne v zmysle príslušných právnych predpisov. Podľa právneho názoru sťažovateľky subjektívne skutočnosti ako sú úmysel, dôvody odchodu do zahraničia, dôvody návratu, pocit domova a pod. nemôžu prevážiť skutočnosti objektívne, definované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. 12. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.11.2021, v ktorom sa s napadnutým rozsudkom stotožnila a uviedla, že vyjadrenia žalovanej v kasačnej sťažnosti ju utvrdzujú v tom, že sťažovateľka brala do úvahy fiškálny záujem štátu. Uviedla, že jej najbližší rodinní príslušníci (súrodenci, syn Jaroslav, jeho dcéra) sa zdržiavali na Slovensku.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

nezamestnanosti. 15. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dňom 29.06.2020 zaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 03.08.2020 si žalobkyňa v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 29.06.2016 do 28.06.2020 žalobkyňa na území SR nepreukázala žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu (Spojené kráľovstvo) mala podľa formulára U1, osvedčeného príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva, dobu poistenia v nezamestnanosti od 19.06.2016 do 18.06.2020.

sezóny; - od 04.10.2010 do 11.11.2012, personálna agentúra Encore Personnel Services Ltd., zamestnaná ako operátorka výroby v meste Evesham, pracovný pomer bol ukončený z dôvodu zániku agentúry; - od 12.11.2012 do 26.06.2015, personálna agentúra Fusion Personnel Limited, zamestnaná ako operátorka výroby v meste Evesham, pracovný pomer bol ukončený z dôvodu zatvorenia fabriky; - od 01.08.2015 do 28.05.2017, personálna agentúra Red Rock Partnership Ltd., zamestnaná ako operátorka výroby v meste Evesham, pracovný pomer bol ukončený zo zdravotných dôvodov;

16. Príslušná inštitúcia Spojeného kráľovstva vo formulári U1 osvedčila, že posledné zamestnanie skončilo výpoveďou zo strany zamestnanca (bod 3.4) a žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti podľa vnútroštátnych predpisov nevznikol (bod 6.2.2). Okrem toho mala

Z predložených potvrdení miestneho daňového a colného úradu (HM Revenue and Customs) o príjme, daniach a poistení žalobkyne vyplýva, že súkromná adresa žalobkyne v Spojenom kráľovstve sa v období 2010 až 2012 menila každoročne a od roku 2013 do roku 2020 sa

anuitných splátok k úveru; kópiu výpisu z osobného dôchodkového účtu z roku 2017. 17. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 23.12.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

19. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na

20. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa článku 1 písm. i/ bod 2 základného nariadenia, ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú uplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú uplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa považujú za rodinných príslušníkov.

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

26. Kasačný súd nepovažuje za potrebné podrobne sa venovať každému detailu konania pred správnymi orgánmi či pred krajským súdom a nadbytočne tak opakovať fakty, ktoré sú účastníkom konania dobre známe, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameria na rozhodujúce skutočnosti, majúce súvis s kasačnými dôvodmi.

Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde osoba zvyčajne býva, na účely vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod

28. Kasačný súd vo vzťahu k výkladu pojmu „bydlisko“ poukazuje na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, týkajúce sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát. Správna komisia uviedla, že je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť

30. V prospech vzniku nového centra záujmov v rozhodnom období (počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec - čl. 65 ods. 2 základného nariadenia) v Spojenom kráľovstve, podľa kasačného súdu, jednoznačne svedčí, že žalobkyňa sa zdržiavala od februára 2010 do júna 2020, teda viac ako 10 rokov zvyčajne na území Spojeného kráľovstva a s ohľadom na vzdialenosť nie je reálne, aby bola cezhraničným pracovníkom. Za podstatnú vyhodnotil kasačný súd tiež tú skutočnosť, že v posudzovanom období, kedy žalobkyňa pracovala na území Spojeného kráľovstva, bola v súvislosti s týmto zamestnaním na území Spojeného kráľovstva nepretržite poistená (formulár U1). Jej pracovné pomery na seba v zásade plynule nadväzovali, bez potreby čerpať dávku v nezamestnanosti. Predposledné zamestnanie na území Spojeného kráľovstva žalobkyňa ukončovala z dôvodu zmeny z agentúrneho na firemného zamestnanca. Pokračovala teda v práci u rovnakého zamestnávateľa, pre ktorého pracovala aj v predposlednom zamestnaní, pričom mala zmluvu na dobu neurčitú a k ukončenie pracovného

31. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie sprievodné skutočnosti v podobe rodinných väzieb, vlastníctva nehnuteľnosti a uhrádzanie súvisiacich povinných poplatkov, či využívanie finančných produktov na Slovensku. Skutočnosti ako plnenie daňových a poplatkových povinností, úver, životné poistenie či bankový účet len dotvárajú obraz o finančnej situácii žalobkyne. Vlastníctvo či využívanie finančných produktov sa nemusí nevyhnutne realizovať len na území jedného štátu.

32. Pokiaľ ide o rodinné väzby, kasačný súd konštatuje, že toto kritérium sa týka len rodinných príslušníkov, t. j. manžela/manželky, neplnoletých detí a nezaopatrených detí, ktoré dosiahli vek plnoletosti (čl. 1 písm. i/ bod 2 základného nariadenia). Žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že by jej starší syn (ktorý v čase jej odchodu do zahraničia už bol plnoletý a v súčasnosti už sám je rodičom) bol v takej situácii, v dôsledku ktorej by bol stále nezaopatreným dieťaťom. Mladší syn žalobkyne, ktorý jej bol po rozvode zverený do osobnej starostlivosti, v čase odchodu do zahraničia s matkou bol maloletý, čo svedčí v prospech prenesenia centra záujmov do Spojeného kráľovstva v roku 2010. Tento syn žalobkyne je od roku 2011 plnoletý, zotrval s ňou v Spojenom kráľovstve, zamestnal sa tam, býval so žalobkyňou v jednej domácnosti. Vo vzťahu k matke žalobkyne kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že pre účely posúdenia zachovania rodinných väzieb rodičia nie sú blízkymi osobami, zároveň však poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobkyne ani

Rodinná situácia žalobkyne v posudzovanom období teda svedčí o centre jej záujmov v Spojenom kráľovstve. 33. Kasačný súd tiež konštatuje, že podľa formulára U2 mala žalobkyňa v období od 10.04.2016 do 13.06.2020 pôsobila ako samostatne zárobkovo činná osoba a faktom zostáva skutočnosť, že túto činnosť vykonávala na území Spojeného kráľovstva, čo svedčí opäť v prospech orientácie žalobkyne na centrum jej záujmov v Spojenom kráľovstve.

34. V súvislosti s posudzovaním bytovej situácie, najmä čo do ustálenia jej stability, kasačný súd uvádza, že je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu. Skutočnosť, že žalobkyňa bývala v podnájme ešte automaticky nezakladá záver o tom, že centrum záujmov je i naďalej v Slovenskej republike, ale je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že takáto forma ubytovania nie je v daných podmienkach Veľkej Británie ničím neštandardným.

do rodinného domu za týchto skutkových okolností preukazuje nanajvýš nové založenie centra záujmov na Slovensku, po predchádzajúcom pretrhnutí väzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Spojeného kráľovstva. 35. Kasačný súd ako dôvodnú vyhodnotil aj námietku, že z rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti mali byť dôslednejšie, resp. iným spôsobom zistené a preukázané. Správny súd opomenul identifikovať, ktoré konkrétne skutočnosti v posudzovanom období boli objasnené nedostatočne alebo vôbec a zároveň majú vplyv na výsledok konania. Sťažovateľka podľa názoru kasačného súdu zhromaždila a vyhodnotila sumu dôkazov, ktorá jej umožnila urobiť záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, pričom nezostali nijaké rozumné pochybnosti o celkovej situácii žalobkyne v posudzovanom období. Ani sama žalobkyňa ďalšie dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o zachovaní bydliska na území Slovenskej republiky nenavrhovala, hoci jej táto povinnosť priamo vyplýva zo zákona o sociálnom poistení (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení), zistený skutkový stav žalobkyňa nespochybnila ani v

teda v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžsk/5/2016). V zmysle čl. 11 ods. 2 je to vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska.

7/Sžsk/91/2020). Kasačný súd ďalej poznamenáva, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodného bydliska. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku, rodičom či iným príbuzným, ani viac či menej určitý plán niekedy v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j/ základného nariadenia) - pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/38/2017. 37. Na odklon napadnutého rozsudku krajského súdu od vyššie uvedených rozhodnutí NS SR poukázala v kasačnej sťažnosti aj sťažovateľka a kasačný súd sa s ňou stotožnil. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že rozhodnutia krajských súdov, označené sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti a v jej doplnení zo dňa 15.06.2022, nepredstavujú v zmysle ustálenej judikatúry (pozri judikát R71/2018, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžrk/5/2020 a sp.zn 10Szak/1/ 2018) ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu. 38. Záverom kasačný súd konštatuje, že sa nestotožňuje s úvahou správneho súdu a žalobkyne o jej postavení mimo systému sociálneho zabezpečenia. Samozrejme nie je vylúčené, že osobe nárok na dávku v súlade s vnútroštátnymi predpismi príslušného členského štátu nevznikne a nesplní ani podmienku zachovania bydliska v členskom štáte pôvodu (tak ako v prípade žalobkyne). To však neznamená, že by jej mal automaticky vzniknúť nárok na priznanie inej rovnakej dávky v inom členskom štáte. Zmyslom ochrany koordinačných nariadení totiž nie je, aby osoba mala vždy nárok na určitú dávku; cieľom je napomáhanie voľnému pohybu osôb tým, aby osoby, na ktoré sa tieto nariadenia vzťahujú, vždy podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. 39. Z uvedených dôvodov kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Krajský súd v novom rozhodnutí zohľadní vyššie uvedené korekcie kasačného súdu ohľadom posúdenia zisteného skutkového stavu a vec nanovo právne posúdi. Pritom je viazaný právnym názorom kasačného súdu. 40. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.