7Ssk/102/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100401.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30Sa/6/2025
- IČS
- 0825100401
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXXX/XX, Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 16Sa/6/2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/6/2025-5 zo dňa 16. septembra 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde a kasačná sťažnosť
1. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 16Sa/6/2021 zo dňa 01.03.2023 zamietol žalobu žalobkyne vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/91/2023 zo dňa 28.03.2024 kasačnú sťažnosť žalobkyne proti tomuto rozsudku zamietol. Následne žalobkyňa podala v poradí prvú žalobu na obnovu tohto konania, ktorú Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 29Sa/3/2024-26 zo dňa 23.09.2024 odmietol a kasačnú sťažnosť voči tomuto uzneseniu Najvyšší správny súd zamietol uznesením sp. zn. 6Ssk/140/2024 zo dňa 26.03.2025. 2. Následne žalobkyňa podala v poradí druhú žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 16Sa/6/2021, ktoré skončilo rozsudkom zo dňa 01.03.2023. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 30Sa/6/2025-5 zo dňa 16. septembra 2025 túto žalobu odmietol z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti v zmysle § 472 SSP v spojení s § 483 ods. 1 písm. e) SSP. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala nesprávny procesný postup spočívajúci v tom, že správny súd vec neprejednal verejne na pojednávaní, pretože uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania sa nedá považovať za procesné rozhodnutie. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, pretože podľa § 483 ods. 1 písm. d) SSP správny súd nemôže odmietnuť žalobu na obnovu konania, pokiaľ ide o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní sociálnych veciach. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
II. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
6. Kasačný súd konštatuje, že v obdobnej právnej veci s obdobným predmetom konania už boli vydané viaceré rozhodnutia kasačného súdu, v poslednom čase napr. uznesenia sp. zn. 7Ssk/21/2024, 7Ssk/46/2024 alebo 7Ssk/71/2024. V zmysle § 464 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na uznesenie vydané pod sp. zn. 7Ssk/56/2025, z ktorého uvádza podstatnú časť: „11. Najvyšší správny súd predovšetkým uvádza, že pri posúdení splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia podľa § 479 SSP v konaní o obnove konania Ďalej upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok, možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP. .
. . . . . 13. Kasačný súd z obsahu žaloby na obnovu konania zistil, že sťažovateľ nezákonnosť konania, ktorého obnovy sa domáhal, odôvodňoval výhradne meritórnymi námietkami vo vzťahu k rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 07.02.2019. Sťažovateľ v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali.
Správny súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal a v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Správny súd dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP.
V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Námietky sťažovateľa o nezákonnom odmietnutí a nesprávnom právnom posúdení veci sú vzhľadom na uvedené plne nedôvodné.“
7. Od uvedeného právneho názoru sa kasačný súd nemá dôvod odkláňať a konštatuje, že správny súd vec správne právne posúdil, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Nedôvodná je námietka nesprávneho právneho posúdenia s poukazom na § 483 ods. 1 písm. d) SSP, keďže správny súd neodmietol žalobu z dôvodu absencie jej náležitostí, a teda nepostupoval podľa tohto ustanovenia, ale z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti podľa § 483 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 397 CSP (prípustnosť obnovy konania podľa CSP), tento nie je možné použiť na konanie podľa SSP, keďže v zmysle § 25 SSP sa primerane môžu použiť len ustanovenia prvej a druhej časti CSP (§ 397 je v CSP v jeho štvrtej časti). 8.
Nedôvodná je aj námietka nesprávneho procesného postupu, ktorý mal spočívať v tom, že súd nemal rozhodovať uznesením bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ súd odmietne žalobu na obnovu konania, urobí tak uznesením, čo výslovne vyplýva z § 483 ods. 1 SSP.
Ide o uznesenie procesného charakteru vydané z dôvodu zistenia niektorej taxatívne vymedzenej skutočnosti uvedenej v tomto ustanovení, ktorá bráni súdu žalobu prejednať meritórne. V tom prípade sa uznesenie nevyhlasuje verejne, teda na pojednávaní (§ 107 ods. 2 v spojení s § 480 ods. 1 SSP).
9. Kasačný súd dodáva, že hoci žalobkyňa nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v zmysle § 489 SSP, vychádzal z väčšinového názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/105/2022, podľa ktorého v konaní o obnove konania v sociálnych veciach nie je potrebné obligatórne právne zastúpenie.
III. Záver a trovy kasačného konania
10. Kasačný súd tak vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako plne nedôvodnú a stotožnil sa s právnymi závermi vyslovenými v napadnutom uznesení. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 11. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému nebola náhrada trov priznaná, pretože hoci bol v konaní úspešný, súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario). 12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 11. februára 2026