7Ssk/103/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: T.. E. C., F.. X. D. XXXX, P. X, E., zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát, Námestie Slobody 7, Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia z 13. marca 2019, č. PPZ-KA1-4-004/ 2019-PK, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Sa 12/2019-51 z 12. januára 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Sa 12/2019-51 z 12. januára 2023 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného z 13. marca 2019, č. PPZ-KA1-4-004/2019-PK, a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

19.00 hod. 2. Dňa 15. mája 2018 riaditeľ oddelenia hraničnej kontroly spísal úradný záznam, podľa ktorého na základe podanej informácie týkajúcej sa preverenia dodržiavania liečebného režimu žalobcu si pozrel na internetovej databáze krátkych videí YouTube dve videá z plesu spoločnosti Arriva „ples 2018 časť 1 a časť 2“, na ktorých je vidieť, že sa ho zúčastnil aj žalobca; ples sa konal 27. januára 2018. Tento úradný záznam predložil riaditeľovi riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, ktorý ho vyhodnotil ako podozrenie z nedodržania liečebného režimu podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ku ktorému malo dôjsť v deň konania plesu, a preto začal voči žalobcovi správne konanie v tejto veci. 3.

Keďže žalobcu osobne nepoznali, bola im zároveň ukázaná jeho fotografia z informačného systému REGOB, ktorú porovnali so záznamom, a potvrdili, že žalobca bol prítomný na plese. Žalobca po oboznámení so spisom v písomnom vyjadrení z 31. augusta 2018 okrem iného namietol, že plesu sa nezúčastnil. Takisto vytkol, že v spise sa nenachádza žiadna nahrávka a nie je prístupná už ani na stránke youtube.com. Poukázal aj na ochranu osobnostných práv podľa Občianskeho zákonníka, Ústavy Slovenskej republiky a zákona o ochrane osobných údajov.

V ďalšom vyjadrení žalobca okrem iného zopakoval predchádzajúce námietky; k nahrávke dodal, že z nej nie je zrejmé, z akej udalosti je, nie je známe ani miesto a dátum udalosti, nie je možné zistiť autora nahrávky a nie je prístupná na internete. Na základe toho boli 15. októbra 2018 vypočuté policajtky D.. O. a I.. J..

5. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície ako služobný úrad rozhodnutím z 28. novembra 2018, č. PPZ-HCP-SO7-2018/030171-031, v dôsledku porušenia liečebného režimu priznalo žalobcovi podľa § 6 ods. 8 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. nemocenské len v polovičnej výške, než ktorá by mu patrila podľa § 8 cit. zákona.

V odvolaní žalobca okrem iného namietal, že videozáznam sa na danej internetovej stránke nenachádza, nie je zrejmé, kto je jeho autorom a či disponoval všetkými povoleniami všetkých osôb na jeho zverejnenie. V čase spísania úradného záznamu z 31. mája 2018 a ani 28. augusta 2018 sa pritom žiadna nahrávka v spise nenachádzala. Žalobca vytkol, že riaditeľstvo mu zmarilo právo klásť otázky svedkom, pretože ho neupovedomilo o ich výsluchu. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 13. marca 2019 odvolanie zamietol.

Z tohto videozáznamu a výpovedí oboch príslušníčok zaradených na riaditeľstve podľa žalovaného vyplynulo, že ide o záznam z verejnej, kultúrno-spoločenskej umeleckej udalosti. Stiahnutím nahrávky a jej uložením nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou porušenia § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pretože toto ustanovenie sa vzťahuje len na možnosť klásť otázky svedkom pri ústnom pojednávaní a miestnej prehliadke, ktoré však v prerokúvanej veci neboli nariadené.

Ani svedkyne podľa neho nepotvrdili, že žalobca bol na plese, ale vyjadrovali sa len k záznamu. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 5 Sa 12/2019-51 zamietol správnu žalobu. Na odôvodnenie uviedol, že podľa Správneho poriadku správny orgán nemusí upovedomiť žalobcu o výsluchoch svedkov. V tomto prípade nebolo ani nariadené ústne pojednávanie a žalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti z veľkej časti zopakoval svoje predchádzajúce námietky. Podľa žalobcu sa žalovaný ani správny súd riadne nezaoberali zákonnosťou nahrávky. Uviedol, že zo spisu ani z rozhodnutia správneho súdu nevyplýva, že nahrávka pochádza zo stránky youtube.com, ďalej že nie je zrejmé, kto je jej autorom a či disponoval povoleniami všetkých osôb na jej zverejnenie. Dôkaz získaný v rozpore s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom nie je možné považovať za súladný so zákonom a v danom prípade ani neexistujú extrémne okolnosti, ktoré by dôkaz v konaní pripúšťali. Správny súd sa podľa žalobcu nevysporiadal s námietkou neurčitosti úradných záznamov z 31. mája 2018. Zdôraznil, že v čase ich spísania sa žiadna nahrávka ani fotografia zo systému REGOB v spise nenachádzali. Správny súd rovnako nevyhodnotil námietku zhodnosti výpovedí v úradných záznamoch oboch príslušníčok. Ďalej uviedol, že hoci v správnom konaní nešlo o ústne pojednávanie, správny orgán mal žalobcu písomne upovedomiť o výsluchu svedkov, čo neurobil. V závere namietal aj odklon správneho súdu od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a odkázal na rozsudok sp. zn. 8 Asan 11/2019.

9. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozhodnutie správneho súdu považuje za správne. Zároveň odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

11. Predmetom prerokúvanej veci bolo nepriznanie nemocenského žalobcovi v plnej výške podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia policajt, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 cit. zákona, teda polovice zo 70 % čistého denného služobného platu. Podľa § 113 ods. 2 písm. f) cit. zákona je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenie povinný dodržiavať liečebný režim, určený ošetrujúcim lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti. Nebolo sporné, že žalobca bol 17. septembra 2016 do 15. septembra 2018 uznaný za dočasne práceneschopného a že podľa potvrdenia sa mal zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu. Sporným medzi stranami zostal proces vykonania a vyhodnotenia dôkazov, z ktorých žalovaný aj riaditeľstvo ustálili skutkový záver, že žalobca sa 27. januára 2018 zúčastniť na plese spoločnosti Arriva a.s.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti (§ 32 ods. 2). Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods. 1).

Praha : C.H_Beck 2022, s. 335; Košičiarová, S.: Správny poriadok : komentár. Bratislava : Heuréka 2013, s. 142). Porušenie procesných pravidiel dokazovania môže predstavovať podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP môže odôvodňovať zrušenie napadnutého rozhodnutia, len ak malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

13. Kasačný súd sa tak predovšetkým zaoberal otázkou, či žalobcom namietaný záznam zo stránky youtube.com bol dôkazom, na ktorom bolo založené rozhodnutie vo veci samej, teda kľúčový záver o porušení liečebného režimu. Podnetom pre začatie správneho konania bol úradný záznam riaditeľa oddelenia, ktorý si záznam na uvedenej stránke pozrel v rámci preverenia dodržiavania liečebného režimu. Tento záznam bol neskôr prehratý dvom príslušníčkam, ktorým bola zároveň ukázaná fotografia žalobcu, a na základe toho obe potvrdili, že žalobca bol na plese. Riaditeľstvo ako správny orgán následne stiahlo tento záznam a pripojilo ho k spisu. Aj pri ďalšom výsluchu oboch príslušníčok im bol opätovne prehratý a obe potvrdili, že sa nachádzajú práve na snímke z neho. Podľa kasačného súdu je teda zrejmé, že kľúčovým dôkazom v správnom konaní bol práve uvedený obrazový záznam, a nie úradné záznamy a svedecké výpovede ako také, ktoré len potvrdzovali jeho obsah a okolnosti jeho vyhotovenia. Pokiaľ mal žalovaný na základe doručeného úradného záznamu

Citované ustanovenie síce nevyžaduje pre privolenie žiadnu konkrétnu formu (a preto môže obstáť záver o konkludentnom privolení osoby, ktorá vidí, že je zaznamenávaná, a nič proti tomu nepodnikne, ba naopak, vyjadruje spokojnosť), zároveň však rozlišuje medzi vyhotovením a zverejnením. Podľa kasačného súdu nemožno zo súhlasu s vyhotovením automaticky vyvodzovať súhlas so zverejnením (typickým príkladom môžu byť intímne snímky alebo záznamy vyhotovené pre súkromné potreby; súhlas s ich vyhotovením nemôže implikovať súhlas s ich zverejnením). Nie je celkom zrejmé, z čoho žalovaný v tejto súvislosti vyvodil svoj záver o tom, že ak žalobca súhlasil s vyhotovením záznamu a záznam bol následne uverejnený na stránke youtube.com, stal sa bez ďalšieho „verejne dostupný“ a tým aj voľne šíriteľný a použiteľný.

Smernica bola zrušená a nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Radu (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou „GDPR“).

16. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z. tento zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní osobných údajov. Podobne z čl. 1 smernice 95/46/EHS vyplýva, že jej cieľom je, aby členské štáty, umožňujúc voľný pohyb osobných údajov, zabezpečili ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich súkromia vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, C-73/07, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy). V zmysle § 1 ods. 3 cit. zák. a čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa tieto predpisy vzťahujú na úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov a tiež na neautomatizované spracovanie osobných údajov, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme. Pojem spracovanie podľa

Táto požiadavka bola implementovaná v § 9 zákona č. 122/2013 Z. z. Súhlas podľa § 11 cit. zák. predstavuje jednu z možností takého spracovania popri výkone zmluvy, vyhovenie právnemu záväzku, ochrana životných záujmov, splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme (§ 10 ods. 1 až 3 cit. zák.). Poslednou možnosťou je podľa § 10 ods. 3 písm. g) cit. zák. spracúvanie

18. Okrem toho § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z. upravuje možnosť prevádzkovateľa spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak je také spracúvanie nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika

prejavu. Cieľom tak bolo zosúladenie základného práva na súkromie so základným právom na slobodu prejavu (pozri napr. cit. rozsudok vo veci C-73/07 alebo rozsudok Súdneho dvora zo

20. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí vôbec nereagoval na námietky žalobcu, ktoré sa týkali neprípustného použitia obrazového záznamu zo stránky youtube.com kvôli zásahu do práva na ochranu osobných údajov. Preto sa ani nezaoberal tým, či existoval právny titul na jeho zverejnenie a či tu neboli iné dôvody, kvôli ktorým bolo jeho zverejnenie neprípustné. V dôsledku toho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo opodstatňovalo jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 21. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Jeho úlohou bude posúdiť použiteľnosť obrazového záznamu, ktorý bol uverejnený na stránke youtube.com, aj z pohľadu existencie súhlasu na takéto zverejnenie, resp. z pohľadu právneho základu na takéto spracovanie v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. 22. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konaní oboch stupňov. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.