7Ssk/103/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200143.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-29Sa/10/2023
- IČS
- 3023200143
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu: Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: H.. B. J., K.. XX.XX.XXXX, O. V. Č.. XXX/X, V. O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2023/808-0012 KmZ zo dňa 14.3.2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN- 29Sa/10/2023-58 zo dňa 12.09.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. TN-29Sa/10/2023-58 zo dňa 12.09.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2023/808-0012 KmZ zo dňa 14.3.2023, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica číslo: PB1/OHNNVaŠSD/SOC/2023/1598-56 zo dňa 14.03.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica podľa § 13 ods. 2, § 7 ods. 1 písm. a/ zák. č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prídavku na dieťa“) odňal žalobcovi prídavok na dieťa Q. J., K.. XX.XX.XXXX od 01.09.2020 v sume 24,95 eur.
V odôvodnení uviedol, že nakoľko Česká zemědelská univerzita v Prahe sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl, ktoré vydalo a každoročne aktualizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, platí pre študentov uvedenej vysokej školy zákon o prídavku na dieťa rovnako, ako by štúdium bolo realizované na vysokej škole v Slovenskej republike.
Nakoľko syn oprávnenej osoby Q. bol v školskom roku 2019/2020 študentom prezenčnej formy štúdia do 04.09.2019 (Vysoké učení technické v Brne) a zároveň do toho istého dátumu bol študentom kombinovanej formy štúdia (Česká zemědelská univerzita v Prahe) a v uvedenej kombinovanej forme štúdia pokračoval aj v školskom roku 2020/2021, nepovažoval sa od 05.09.2019 za nezaopatrené
dieťa. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „najvyšší správny súd“) sp. zn. 9Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021 a zrušil pôvodne vydané druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.11.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Následne druhostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 05.01.2023 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.10.2020. Podľa rozsudku najvyššieho správneho súdu v prípade, že dieťa študuje na vysokej škole v zahraničí, na to, aby oprávnená osoba spĺňala nárok na prídavok na dieťa, musí byť štúdium na vysokej škole v zahraničí ekvivalentné štúdiu na vysokej škole v SR.
Podľa tvrdenia Českej zemědelskej univerzity v Prahe syn oprávnenej osoby študoval na vysokej škole od 12.07.2019 do 27.05.2022. V akademickom roku 2019/2020 študoval v zimnom semestri šesť predmetov s hodinovou dotáciou 8h prednášok a štyri cvičenia za semester, v letnom semestri päť predmetov s hodinovou dotáciou 8h prednášok a štyri cvičenia za semester, v letnom semestri päť predmetov s rovnakou hodinovou dotáciou, celkom 132 hodín výučby, resp. celkom 1375 hodín prípravy na štúdium. V akademickom roku 2020/2021 študoval v zimnom semestri päť predmetov a v letnom semestri štyri predmety, v hodinovej dotácii 8 hodín prednášok a 8 hodín cvičení, celkom 144 hodín výučby, to znamená 1150 hodín prípravy na štúdium. V akademickom roku 2021/2022 dokončoval diplomovú prácu a neštudoval žiadne predmety, to znamená nula hodín výučby, to znamená celkovo 475 hodín prípravy na štúdium. Na základe toho dospel prvostupňový orgán k záveru, že štúdium syna oprávnenej osoby zodpovedá externej forme štúdia na vysokej škole, keďže časová náročnosť nepresahuje rozsah 1500 hodín, ktoré zodpovedajú dennej forme štúdia. Preto oprávnená osoba nespĺňa nárok na
prídavok na dieťa od 01.09.2020, pretože podľa § 3 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa nie je syn oprávnenej osoby nezaopatrené dieťa, nakoľko podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. o prídavku na dieťa nie je splnená podmienka sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie štúdiom, ktoré sa má uskutočňovať na vysokej škole dennou formou. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí datovanom 14.03.2023 (čo je zrejmá nesprávnosť, keďže sa jedná o rovnaký dátum ako dátum vydania prvostupňového rozhodnutia a zároveň v doložke právoplatnosti a vykonateľnosti je dátum vydania rozhodnutia uvedený 17.04.2023) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom. Opätovne poukázal na potvrdenie Českej zemědelskej univerzity v Prahe zo dňa 09.02.2023, podľa ktorého študijný odbor dieťaťa oprávnenej osoby mal rozsah 750-1440 hodín za akademický rok a spresnenie tohto potvrdenia zo dňa 21.02.2023 a 07.03.2023, podľa ktorého v akademickom roku 2019/2020 mal 1375 hodín prípravy na štúdium, v akademickom roku 2020/2021 1150 hodín prípravy na štúdium a v akademickom roku 2021/2022 475 hodín prípravy na štúdium.
Preto správne prvostupňový orgán dospel k záveru, že dieťa oprávnenej osoby v týchto akademických rokoch bol študentom kombinovanej formy štúdia, ktorá podľa odporúčaného plánu zodpovedá z hľadiska časovej náročnosti práce študenta externému štúdiu. K odvolacej námietke, že časová náročnosť 1500 hodín za akademický rok nebola medzi účastníkmi sporná a rozporovanie tejto skutočnosti nie je opodstatnené, žalovaný poukázal na to, že práve uvedená skutočnosť je rozhodná a bolo potrebné k nej doplniť dokazovanie. K námietke, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ako prílohy potvrdenia o štúdiu na českej vysokej škole, uviedol, že dané podklady mu boli poskytnuté k nahliadnutiu.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na odôvodnenie rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžk/28/2021 zo dňa 25.10.2022, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2021 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.11.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spornou medzi účastníkmi konania zostalo, či sa syn žalobcu svojim štúdiom, uskutočňovanom na vysokej škole kombinovanou formou, sústavne pripravoval na povolanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 600/2003 Z. z. a teda, či spĺňa podmienku nezaopatrenosti na účely poskytovania štátnej sociálnej dávky prídavku na dieťa. Súd zistil skutkové rozpory v potvrdeniach z Českej zemědelskej univerzity v Prahe zo dňa 21.02.2023 a 01.03.2023, konkrétne v zimnom semestri akademického roku 2019/2020, kedy v skoršom potvrdení je uvedené 8 hodín cvičení a v neskoršom potvrdení už len 4 hodiny cvičení za semester. Preto bude v ďalšom konaní úlohou správnych orgánov zaobstarať potvrdenie o štúdiu za rozhodné obdobia, ktoré bez rozporu a spoľahlivo preukážu
časovú náročnosť za jednotlivé obdobia. 5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Mal za to, že zistený rozpor v potvrdeniach českej vysokej školy je právne irelevantný. Poukázal na zrušujúci rozsudok najvyššieho správneho súdu, ktorým bol viazaný.
V danej veci je rozhodujúca, ako uviedol v tomto rozsudku najvyšší správny súd, časovaná náročnosť práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti. Vada vytýkaná správnym súdom nemá vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Predmetné údaje totiž neovplyvnia časovú náročnosť práce študenta za akademický rok 2019/2020, ktorá bola v správnom konaní preukázaná a ktorá je v danej veci rozhodujúca. V tomto akademickom roku získal syn žalobcu 55 ECTS (kreditný systém štúdia), čo znamená celkom 1375 hodín prípravy na štúdium. Uvedená skutočnosť je podložená aj výpisom výsledkov štúdia, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. V zmysle „Studijního a skušebního řádu pro studium v bakalářských a magisterských studijních programech České zemědelské univerzity v Praze“, prílohy č. 2, jeden ECTS zodpovedá 25 hodinám študijnej záťaže študenta, čiže získaných 55 ECTS zodpovedá 1375 hodinám, ako je uvedené v potvrdení z 01.03.2025. Preto žiadal zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. 6. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 13.11.2024.
Okrem rozporov v potvrdeniach českej vysokej školy poukázal na nesprávny dátum preskúmavaného rozhodnutia. Z výpisu výsledkov štúdia vyplýva, že celkový počet vystavených kreditov ECTS za štúdium jeho syna je 120, čo znamená celkom 3000 hodín prípravy na štúdium, pričom podľa potvrdenia z 01.03.2023 bolo vystavených len 115 kreditov, samotné potvrdenia o štúdiu sú nepravdivé (jedná sa o potvrdenia vystavené poverenou zamestnankyňou českej vysokej školy), použité mali byť len objektívne prílohy a to len výpis výsledkov štúdia a študijný plán kombinovaného štúdia - INFONK - študent Q. J.. Okrem toho poukázal na § 62 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z. z. a zdôraznil, že pre právne posúdenie je rozhodný odporúčaný študijný plán kombinovaného štúdia, a nie výpis výsledkov štúdia konkrétneho študenta.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
8. Predmetom súdneho prieskumu bolo prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica o odňatí prídavku na dieťa od 01.09.2020 z dôvodov, že dieťa nespĺňa podmienku nezaopatrenosti podľa § 3 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z.z., pretože sa v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ cit. zákona sústavne nepripravuje na povolanie štúdiom, ktoré sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. Skonštatoval totiž, že časová náročnosť štúdia dieťaťa žalobcu v období akademických rokov 2019/2020, 2020/2021 a 2021/2022 nepresahovala rozsah 1500 hodín, ktoré zodpovedajú dennej forme štúdia podľa slovenského právneho poriadku.
Správny súd zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie z dôvodu, že zistil nezrovnalosti v údajoch uvedených v potvrdeniach vydaných českou vysokou školou v počte hodín výuky (konkrétne cvičení) v akademickom roku 2019/2020. Žalovaný kasačnej sťažnosti namietol, že toto pochybenie nie je dôvodom na zrušenie správnych rozhodnutí, pretože aj napriek tomuto pochybeniu je zrejmé, že časová náročnosť za jednotlivé akademické roky nebola v rozsahu 1500 a viac hodín za akademický rok a preto nemôže ísť o dennú formu štúdia. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti síce odobril názor správneho súdu, že potvrdenia vydané českou vysokou školou majú vady, avšak tvrdil, že súd neriešil podstatu sporu, keď nevyložil podstatné ustanovenie § 60 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. tak, že pre posúdenie, či sa jedná o dennú formu štúdia, je relevantný odporúčaný študijný plán, a nie skutočná časová náročnosť štúdia konkrétneho študenta, ktorá môže byť proti odporúčanému študijnému plánu zmenená pre subjektívne či objektívne požiadavky.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 600/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 24.04.2023 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. 8) 8) § 60 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení zákona č. 455/2012 Z.z. Podľa § 60 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.04.2023 denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti. Podľa § 62 ods. 2 cit. zákon kredity sú číselné hodnoty priradené k predmetom, vyjadrujúce
množstvo práce potrebnej na nadobudnutie predpísaných výsledkov vzdelávania. 10. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom potvrdení vydaných Českou zemědelskou univerzitou v Prahe zo dňa 09.02.2023, 21.02.2023 a 01.03.2023 spolu s ich prílohami.
Z potvrdenia z 09.02.2023 nevyplýva informácia o časovej náročnosti práce študenta podľa odporúčaného študijného plánu. V potvrdení zo dňa 21.02.2023 sa taktiež táto informácia nenachádza, nachádzajú sa tam len informácie o počte hodín výuky prednášok a cvičení. Potvrdenie z 01.03.2023 už uvádza okrem hodinových dotácií výuky jednotlivých predmetov (prednášok a cvičení) aj určitý počet hodín „prípravy na štúdium“ v jednotlivých akademických rokoch, čo je prepočet hodín podľa toho, koľko syn žalobcu získal za jednotlivé akademické roky kreditov (ECTS), keď 1 kredit sa rovná 25 hodinám prípravy (uvedené vyplýva z „Studijního a skušebního řádu pro studium v bakalářských a magisterských studijních programech České zemědelské univerzity v Praze“, prílohy č. 2).
Podľa tohto potvrdenia v akademickom roku 2019/2020 získal 55 kreditov, čo znamená 1375 hodín prípravy na štúdium, v akademickom roku 2020/2021 získal 46 kreditov, čo znamená 1150 hodín prípravy na štúdium, v akademickom roku 2021/2022 14 kreditov, čo znamená 475 hodín prípravy na štúdium. Z príloh tohto potvrdenia vyplýva, že údaje v potvrdení sú z časti v rozpore s týmito prílohami. Napr. počet predmetov absolvovaných synom žalobcu v zimnom semestri 2019/2020 je podľa potvrdenia šesť, podľa výpisu výsledkov štúdia ich bolo sedem. Počet predmetov absolvovaných v zimnom semestri 2020/2021 je podľa potvrdenia päť, podľa výpisu výsledkov ich absolvoval šesť. V akademickom roku 2021/2022 mal podľa potvrdenia získať štrnásť kreditov, avšak podľa výpisov výsledkov štúdia ich získal devätnásť.
11. Kasačný súd sa už vo svojom prvom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/28/2021 zo dňa 25.10.2022 vyjadroval k otázke posúdenia kombinovanej metódy štúdia na českej vysokej škole v spojení s nárokom na prídavok na dieťa, ktorý sa viaže na podmienku štúdia na vysokej škole dennou
formou. Uviedol, že aj denná forma štúdia môže byť vykonávaná dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou, nielen prezenčnou metódou. Pojem denná forma štúdia v zmysle § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách je totožný s rovnakým pojmom použitým v § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 600/2003 Z. z., preto aj na účely pojmov sústavná príprava dieťaťa na povolanie (§ 4 ods. 1 cit. zákona) a nezaopatrené dieťa (§ 3 ods. 1 cit. zákona) je potrebné vychádzať z konštrukcie foriem a metód štúdia na vysokej škole stanovenej zákonom o vysokých školách. Pre riadne posúdenie formy štúdia syna žalobcu bude smerodajné, či spĺňa definíciu denného štúdia uvedenú v § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách, teda či časová náročnosť práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti je v rozsahu 1500 - 1800 hodín za kalendárny rok. Pokiaľ tomu tak je, bez ohľadu na zvolenú metódu uskutočňovania štúdia sa bude jednať o dennú formu štúdia v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 600/2003 Z. z.
12. Preto bolo v ďalšom konaní potrebné ustáliť, či syn žalobcu vykonával z hľadiska § 60 ods. 2 zák. o vysokých školách štúdium dennou formou. Podľa tohto ustanovenia aby sa jednalo o dennú formu štúdia, štúdium podľa odporúčaného študijného plánu muselo zodpovedať z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok. Časová náročnosť v konkrétnom rozsahu je daná odporúčaným študijným plánom študijného programu. V tomto ohľade sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom žalobcu uvedeným vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že pre daný prípad bolo nevyhnutné vychádzať z odporúčaného študijného plánu pre konkrétny študijný program, lebo túto podmienku explicitne stanovuje § 60 ods. 2 zák. o vysokých školách.
Z obsahu potvrdení vystavených českou vysokou školou vyplýva, že takýto údaj sa v nich neuvádza. Buď uvádzajú rozsah samotnej výuky, čo sú abstrahované len hodiny prednášok a cvičení (bez samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti) alebo uvádzajú počet hodín prípravy podľa konkrétneho študijného plánu syna žalobcu v závislosti na počte dosiahnutých kreditov.
13. Je možné súhlasiť so žalovaným, že chyby, ktoré obsahuje potvrdenie českej vysokej školy zo dňa 01.03.2023, na ktoré upozornil správny súd (a ktoré v ešte väčšom rozsahu zistil kasačný súd), by skutočne v prípade zistenia časovej náročnosti študijného programu podľa odporúčaného študijného plánu neboli relevantné. Kasačný súd však musí konštatovať, že pokiaľ žalovaný vychádzal z počtu kreditov (ECTS), ktoré dosiahol syn žalobcu v jednotlivých akademických rokoch - ktorý naviac v prípade akademického roku 2021/2022 bol aj nesprávne uvedený - nepostupoval v súlade s § 60 ods. 2 zák. o vysokých školách, pretože tento definovanie dennej formy štúdia viaže na odporúčaný študijný plán konkrétneho študijného programu. 14.
Každý študijný program má svoj odporúčaný študijný plán. Odporúčaný študijný plán je zostavený tak, aby jeho absolvovaním študent splnil podmienky pre úspešné skončenie štúdia v rámci štandardnej dĺžky štúdia, zodpovedajúcej študijnému programu.
Pokiaľ si študent na individuálnej báze odloží absolvovanie určitého predmetu, ktorý je zaradený do odporúčaného študijného plánu a vytvorí si tak vlastný študijný plán (§ 51 ods. 8 zák. o vysokých školách), tento predmet zostáva súčasťou odporúčaného študijného plánu a je potrebné naň pri zisťovaní časovej náročnosti práce študenta prihliadať. A naopak, ak študent absolvovanie určitého predmetu odloží a absolvuje ho v semestri, ktorý podľa odporúčaného študijného plánu tento predmet neobsahuje, na takto získané kredity sa taktiež neprihliadne.
Odporúčaný študijný plán konkrétneho študijného programu kritérium časovej náročnosti stanovuje pre všetkých študentov tohto študijného programu rovnako. 15. Žalovaný však z tohto právneho názoru nevychádzal, keď ako podklad zobral potvrdenie českej vysokej školy z 01.03.2023, ktorá časovú náročnosť v jednotlivých akademických rokoch posudzovala výlučne cez prizmu individuálne dosiahnutých kreditov a tým aj individuálnej časovej náročnosti konkrétneho študenta, ktorá však s časovou náročnosťou študijného programu podľa odporúčaného študijného plánu nemusí súhlasiť.
Už z príloh tohto potvrdenia je zrejmé, že napr. v letnom semestri v akademickom roku 2019/2020 do študijného plánu patril aj predmet Diplomová práca 1, ktorý však vo výpisu výsledkov štúdia nie je uvedený. Z toho vyplýva, že za tento predmet bude patriť určitý kredit, ktorý mal byť zohľadnený, hoci syn žalobcu v tomto semestri tento predmet neabsolvoval. Ďalej v študijnom pláne na letný semester akademického roku 2020/2021 sú uvedené dva predmety (Diplomová práca 2, 3 a Diplomová prax), ktoré taktiež nie sú uvedené v predmetoch, ktoré absolvoval syn žalobcu podľa výpisu výsledku štúdia a nie sú ohodnotené dosiahnutými kreditmi.
16. Kasačný súd dodáva, že žalovaný v usmernení zo dňa 03.02.2023 (interná mailová komunikácia zamestnancov žalovaného) opätovne nesprávne zamieňa formu a metódu štúdia, keď konštatuje, že „nemožno kombinovanú formu štúdia považovať za ekvivalent prezenčnej (dennej) formy vysokoškolského štúdia, v danom prípade ide jednoznačne o kombináciu prezenčnej (dennej) a dištančnej (externej) formy štúdia.“ Ako bolo vysvetlené už v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, formy vysokoškolského štúdia sú denná a externá a metódy sú prezenčná, dištančná a kombinovaná. Ekvivalentom dennej formy štúdia nie je „prezenčná forma“. Pre definíciu sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie je relevantná len forma štúdia a to denná a preto v prípade, ak vysoká škola pri konkrétnom študijnom programe sama nedefinuje túto formu (ako napr. v tu prejednávanej veci zahraničná vysoká škola), je potrebné zohľadňovať rozsah časovej náročnosti študijného programu, ako je upravený v § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách.
17. Kasačný súd uzatvára, že správny súd vecne správne zrušil preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Možno súhlasiť s jeho názorom, že potvrdenia vydané českou vysokou školou neboli relevantné pre posúdenie rozsahu časovej náročnosti práce študenta, hoci kasačný súd vychádzal ako z rozhodných z iných dôvodov nepoužiteľnosti týchto
potvrdení. Preto kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa v ďalšom konaní bude riadiť právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP) a formu štúdia syna žalobcu na českej vysokej škole posúdi podľa časovej náročnosti jeho študijného programu podľa odporúčaného študijného plánu v jednotlivých akademických rokoch. Za týmto účelom bude vychádzať zo študijných plánov za akademické roky 2019/2020 a 2020/2021, ktoré sú prílohou potvrdenia z 01.03.2023 a vyžiada študijný plán na akademický rok 2021/2022, ktorý sa v administratívnom spise
nenachádza. Zároveň si vyžiada údaje o kreditoch pridelených jednotlivým predmetom podľa týchto študijných plánov. 18. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že mu priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v kasačnom konaní.
19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2025