7Ssk/103/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200274.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/11/2023
- IČS
- 9625200274
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobkyne: LA s.r.o., IČO: 52752861, Rudohorská 37, Banská Bytrica, zastúpenej: JUDr. Marek Polakovič, advokát, Duchnovičovo nám. 1, Prešov, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie 1. rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici zo 14. decembra 2022, č. A/2497/2022/OOČ, 2. rozhodnutia žalovaného z 24. mája 2023, č. ÚVZSR/OLP/16502/2023, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 S 11/2023 z 2. apríla 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
Odôvodnenie :
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa (aj) v decembri 2020 až apríli 2021 prevádzkovala pohostinské zariadenie v Banskej Bystrici. Počas týchto mesiacov hliadky Policajného zboru, resp. mestskej polície opakovane zistili, že toto zariadenie je otvorené a nachádzajú sa v ňom zákazníci v rozpore s opatreniami žalovaného pri ohrození verejného zdravia. Pretože v tomto čase zároveň platil núdzový stav vyhlásený uznesením vlády Slovenskej republiky, začalo sa voči konateľovi žalobkyne trestné stíhanie za tieto skutky a bola voči nemu aj podaná obžaloba. Krajský súd v Banskej Bystrici však uznesením č. k. 4 To 35/22-684 z 21. apríla 2022 postúpil túto vec na prejednanie priestupku.
Na základe toho Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici rozhodnutím zo 14. decembra 2022, č. A/2497/2022/OOČ, uložil žalobkyni pokutu 5.000 € za celkovo 16 správnych deliktov podľa § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, ktorých podstata spočívala v tom, že prevádzkovaním pohostinstva v určitých dňoch porušila vtedy účinné opatrenia na ochranu verejného zdravia nariadené vyhláškami žalovaného. 2. Uvedené rozhodnutie zo 14. decembra 2022 bolo žalobkyni doručené 30. decembra 2022, tá proti nemu podala odvolanie na pošte 19. januára 2023. Žalovaný jej prípisom zo 14. februára 2023 oznámil, že je oneskorené, pretože lehota na jeho podanie uplynula ešte 16. januára 2023. Nato žalobkyňa 16. februára 2023 požiadala žalovaného, aby v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov preskúmal aj oneskorene podané odvolanie, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zrušenie mimo odvolania.
Zároveň podala regionálnemu úradu návrh na obnovu správneho konania o správnom delikte (skončeného rozhodnutím zo 14. decembra 2022). Za dôvod obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. a) Spr. por. považovala aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v otázke, či žalovaný bol oprávnený vydávať vyhlášky, ktorými obmedzoval prevádzku pohostinských zariadení. Zároveň podala obsiahly rozbor, prečo takýto postup odporoval Ústave Slovenskej republiky. 3.
Regionálny úrad svojím rozhodnutím z 23. marca 2023, č. A/12/2023/ODP zamietol tento návrh, pretože uvedené skutočnosti nepovažoval za dôvod obnovy v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Spr. por. Zároveň odkázal na odôvodnenie svojho skoršieho rozhodnutia, že žalovaný bol oprávnený vydávať vyhlášky na základe § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. aj v čase vyhláseného núdzového stavu, čo potvrdil aj ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2021.
Proti rozhodnutiu z 23. marca 2023 podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný zamietol rozhodnutím z 24. mája 2023, č. ÚVZSR/OLP/16502/2023. Stotožnil sa so záverom regionálneho úradu, že podmienkou obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. a) Spr. por. je skutočnosť alebo dôkaz, ktoré dodatočne vyšli najavo. Dôvody uvádzané žalobkyňou však nemožno podradiť pod tieto pojmy.
Ustanovenia ústavy, na ktoré odkazovala, boli účinné aj v čase vydania rozhodnutia regionálneho úradu o uložení pokuty, a všetky jej námietky boli preskúmané už v ňom. 4. Následnou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania tak rozhodnutia regionálneho úradu zo 14. decembra 2022 (o uložení pokuty), ako aj rozhodnutia žalovaného z 24. mája 2023 (o potvrdení nepovolenia obnovy). Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 12. marca 2025, ktoré na žiadosť žalobkyninho právneho zástupcu kvôli jeho práceneschopnosti odročil na 2. apríla 2025. Predvolanie naň doručil len právnemu zástupcovi, ktorého zároveň upozornil, nech urobí opatrenia, aby sa na tomto pojednávaní dal zastúpiť iným advokátom. Právny zástupca žiadal odročiť aj pojednávanie nariadené na 2. apríla 2025, pretože jeho práceneschopnosť trvala (od 9. januára 2025) aj naďalej. V žiadosti však dal správnemu súdu na úvahu rozhodnutie v jeho neprítomnosti; zároveň požiadal, aby bol o posúdení svojej žiadosti vyrozumený na emailovú adresu T. Správny súd mu elektronickou
poštou 1. apríla 2025 o 11:08 hod na túto emailovú adresu oznámil, že jeho opakovanej žiadosti o odročenie nevyhovuje (č. l. 156 spisu). 5. Pojednávanie 2. apríla 2025 tak správny súd vykonal len v prítomnosti povereného zamestnanca žalovaného a tu napadnutým rozsudkom sp. zn. 3 S 11/2023 (I.) odmietol správnu žalobu proti rozhodnutiu zo 14. decembra 2022, (II.) zamietol ju, pokiaľ smerovala proti rozhodnutiu žalovaného z 24. mája 2023, a (III.) rozhodol o trovách konania.
Na úvod zdôraznil, že pojednávanie neodročil, pretože dôvody uvádzané právnym zástupcom žalobkyne nepovažoval za vážne v zmysle § 183 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 25 SSP. Rozhodnutie zo 14. decembra 2022 podľa správneho súdu nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobkyňa využila možnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. Prieskum takého rozhodnutia je teda vylúčený ustanovením § 7 písm. a) SSP, čo odôvodňovalo odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Vo zvyšnej časti sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v administratívnom konaní neoznačil žiadne dodatočne zistené skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) SSP, ktoré by zakladali dôvody obnovy. Obnova konania je totiž na rozdiel od preskúmania mimo odvolacieho konania určená na nápravu skutkových, nie právnych omylov. Žalobkynine námietky však polemizovali s právnym posúdením jej správnych deliktov, čo nie je novou skutočnosťou ani dôkazom.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku. (A.) V úvode namietla, že správny súd jej odňal možnosť uplatniť jej procesné práva, pretože ju osobne neupovedomil, že nevyhovel žiadosti jej právneho zástupcu o odročenie pojednávania 2. apríla 2025. (B.) Ďalej vytkla správnemu súdu nesprávne právne posúdenie veci. Existenciu dôvodov obnovy mal žalovaný podľa § 60 Spr. por. posúdiť aj bez návrhu na základe jej oneskoreného odvolania, čo neurobil. Žalobkyňa trvala na tom, že v návrhu na obnovu odkazovala na judikatúru, ktorá potvrdzovala, že postup žalovaného bol nezákonný. Nález sp. zn. PL. ÚS 8/2021 sa týkal len právomoci žalovaného vydávať vyhlášky, ústavný súd v ňom však upozornil, že o zákonnosti týchto vyhlášok konal v osobitných konaniach PL. ÚS 4/2021 a PL. ÚS 14/2021. Rovnako odkázal na odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k nálezu sp. zn. PL. ÚS 2/2021. Žalovaný aj regionálny úrad posúdili svoju právomoc na vydanie týchto vyhlášok inak, než o nej rozhodol ústavný súd. (C.) Pretože žalovaný v rozpore s § 60 Spr. por. neposúdil jeho oneskorené odvolanie, musela žalobkyňa podať správnu žalobu priamo proti rozhodnutiu zo 14. decembra 2022, a je odmietnutie správnym súdom je nezákonné. 7. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože napadnutý rozsudok považoval za správny.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). A. K porušeniu procesných práv žalobkyne 9. Žalobkyňa v rámci prvého sťažnostného bodu uplatňuje dôvod uvedený v § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uplatňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Už zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že na to, aby konanie správneho súdu bolo poznačené touto vadou, musí ísť predovšetkým o porušenie zákona v podobe nesprávneho procesného postupu (teda procesného postupu v rozpore s ustanoveniami procesných predpisov, najmä Správneho súdneho poriadku). Žalobkyňa túto nesprávnosť vidí v tom, že správny súd ju osobne neupovedomil o tom, že pojednávanie nariadené na 2. apríla 2025 neodročil napriek žiadosti jej právneho zástupcu.
10. Podľa § 115 SSP možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Pretože tento zákon neustanovuje žiadne ďalšie podrobnosti o odročení, na základe § 25 SSP sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 183 ods. 4 CSP musí strana, ktorá navrhuje odročenie, uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej žiadosti. Z citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že súd stranu (účastníka) o (ne)odročení upovedomuje na telefónne číslo alebo emailovú adresu, ktoré sú uvedené v žiadosti o odročenie. V prerokúvanej veci tak správny súd urobil emailom z 1. apríla 2025 o 11:08 h, ktorý zaslal na adresu uvedenú v žiadosti právneho zástupcu. Žiadne ustanovenie Správneho súdneho poriadku ani Civilného sporového poriadku neukladá súdu, aby o tom, že žiadosti o odročenie nevyhovel, upovedomoval ešte ďalšie osoby na iné, v žiadosti neuvedené adresy. Pretože správny súd neporušil zákon, keď tak neurobil, nie je jeho procesný postup nesprávny, a už preto nemožno uvažovať o tom, že by sa dopustil vady v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. B. K existencii dôvodov obnovy
11. V prerokúvanej veci žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nevyhovel návrhu žalobkyne na obnovu správneho konania, v ktorom jej bola uložená pokuta za správne delikty. Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobkyňa neuplatnila žiadne použiteľné dôvody v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Spr. por. Podľa tohto ustanovenia sa konanie ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, na návrh účastníka obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienkou povolenia obnovy je objavenie sa nových skutočností (teda ohraničených javov vonkajšieho sveta) alebo dôkazov (teda hmotných nosičov/nositeľov informácií, ktoré sú vnímateľné zmyslami), navyše takých, ktoré vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, takže sa nemohli zohľadniť ani v odvolacom
konaní. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) Spr. por. sa zasa konanie obnoví, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. V týchto prípadoch ide o situácie, keď správny orgán podľa § 40 ods. 1 Spr. por. posúdil otázku patriacu do právomoci iného orgánu, ktorý o nej následne (po právoplatnosti rozhodnutia) rozhodol inak. Dôkazné bremeno k dôvodom obnovy - aj v konaní o uložení sankcie - nesie navrhovateľ (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 10 Asan 7/2019). 12. Žalobkyňa ani v podanej kasačnej sťažnosti jasne neformuluje, čo malo byť rozhodujúcimi skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a ktoré nemohla bez svojej viny uplatniť do právoplatného skončenia konania o svojich správnych deliktoch (teda do 17. januára 2023). Ňou citované rozhodnutia ústavného súdu - odhliadnuc od toho, že ich nemožno považovať za „skutočnosti" ani „dôkazy" v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Spr. por. - sp. zn. PL. ÚS 8/2021, PL. ÚS 4/2021 a PL. ÚS 14/2021
boli vydané 1. a 8. decembra 2021 a 16. februára 2022, teda približne o rok skôr. Podobne odlišné stanovisko sudcu Straku vo veci PL. ÚS 2/2021 je z 31. marca 2021, teda bezmála dva roky pred právoplatnosťou rozhodnutia regionálneho úradu. Preto je rovnako vylúčené, aby predstavovali následné odlišné rozhodnutie o prejudiciálnej otázke v zmysle § 62 ods. 1 písm. b) v spojení s § 40 Spr. por. Kasačný súd sa teda stotožňuje s názorom správneho súdu a žalovaného, že žalobkyňa vo svojich podaniach nepreukázala dôvody obnovy v zmysle § 62 ods. 1 Spr. por. Obnova konania však nemôže slúžiť na to, aby žalobkyňa dohnala to, čo zmeškala v základnom konaní oneskoreným podaním odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty (porov. podobne rozsudok tun. súdu sp. zn. 2 Svk 15/2022). C. K čiastočnému odmietnutiu žaloby
13. Správny súd odmietol správnu žalobu, pokiaľ smerovala voči rozhodnutiu regionálneho úradu zo 14. decembra 2022, pretože toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby žalobkyňa podala proti nemu odvolanie. Tento záver podľa kasačného súdu zodpovedá ustanoveniu § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon. Na konanie regionálneho úradu o správnom delikte podľa § 57 zákona č. 355/2007 Z. z. sa podľa § 59 ods. 1 cit. zák. vzťahoval Správny poriadok.
Ten v § 53 umožňoval žalobkyni ako účastníčke konania podať odvolanie proti rozhodnutiu tohto úradu. Žalobkyňa ho síce podala, ale urobila tak neskoro; oneskorené podanie odvolania sa na účely § 7 písm. a) SSP posudzuje rovnako, ako keby nebolo podané, teda ako keby účastník nevyčerpal tento opravný prostriedok (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 148/2018). V dôsledku toho správny súd správne uzavrel, že žalobkyňa nevyčerpala opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo 14. decembra 2022, a preto neprichádzal do úvahy jeho prieskum súdom. Na tieto závery nemá žiaden vplyv, či žalovaný preskúmal oneskorené odvolanie podľa § 60 Spr. por.
Pokiaľ bola žalobkyňa presvedčená, že túto povinnosť nesplnil, mohla sa domáhať ochrany proti jeho listu zo 14. februára 2023, ktorý judikatúra - v rozpore s jej názorom - považuje za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP (porov. napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 1 Stk 3/2022 alebo 5 Svk 14/2022), prípadne proti jeho nečinnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 31. mája 2023.
IV. Záver
14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) podľa § 461 SSP zamietol. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci nemala úspech a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. februára 2026