7Ssk/104/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L.. G. P.Z., O.. XX.XX.XXXX, V. Ľ.. Š. Č.. XX, M. N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta číslo 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 66324 - 3/2019 - BA zo dňa 18. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sa/3/2020 - 90 zo dňa 31.01.2023 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

. . § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) 8. bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. vám predpisuje za obdobie december 2016, január 2017 . . .“ a doplnila text: „. . . § 178 ods. 1 písm. a) 8. bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. vám predpisuje za obdobie december 2016 (od 08. decembra 2016 do 31. decembra 2016), január 2017.

V odôvodnení uviedla, že na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné odviedol v nesprávnej sume za mesiac december 2016 (od 08. decembra 2016 do 31. decembra 2016) a január 2017. Prvostupňový orgán poukázal na odpoveď Slovenskej advokátskej komory (ďalej „SAK“) zo dňa 20.02.2019, podľa ktorej účastník mal pozastavený výkon advokácie v období od 19. augusta 2016 do 07. decembra 2016 a pretože zákon o advokácii ukladá Slovenskej advokátskej komore povinnosť zrušiť pozastavenie výkonu bezodkladne, takéto rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť jeho doručením, ale dňom prijatia rozhodnutia predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory, ktoré vo veci samej rozhodlo na svojom zasadnutí 08. decembra 2016. Preto prvostupňový orgán napadnutým prvostupňovým rozhodnutím predpísal účastníkovi poistné za obdobie od 08. decembra 2016 do konca januára 2017, tak ako je uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí skonštatovala, že účastník bol zapísaný od 08.10.1991 do 29.06.2019 do zoznamu advokátov vedenom SAK ako advokát.

Dátum vzniku, prerušenia a zániku povolenia na výkon činnosti advokácie je Sociálnej poisťovni v zmysle § 233 ods. 9 citovaného zákona povinná oznamovať SAK. Tento dátum potvrdila na výzvu prvostupňového orgánu vo svojom podaní zo dňa 20.02.2019, v ktorom je uvedené, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom prijatia rozhodnutia predsedníctvom SAK, ktorá vo veci samej rozhodla na svojom zasadnutí 08. decembra 2016.

V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom žalovanej, že v spornom období od 08. decembra 2016 do 31. januára 2017 žalobca neuhradil poistné, pričom v tomto období už nemal prerušený výkon advokácie. Správny súd konštatoval, že námietky žalobcu sa týkali dátumu právoplatného zrušenia pozastavenia výkonu advokácie SAK, s ktorými následne súvisí skončenie prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu počas pozastavenia jeho činnosti advokáta. Žalobca nenamietal inak dôvodnosť ani výšku pre výpočet poistného upraveného v napadnutých rozhodnutiach. V tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutím zo dňa 09. marca 2018 bolo rozhodnuté o skončení prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu dňom 07. decembra 2016, ktoré bolo vecou samostatného konania a prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. apríla 2018, márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Toto rozhodnutie vo veci ukončenia prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia definovalo deň vzniku odvodových povinností žalobcu. Žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorý zákon o sociálnom poistení

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Namietal v nej v prvom rade právne posúdenie veci zo strany správneho súdu a žalovanej. Konštatoval, že moment, odkedy je povinný platiť poistné, je moment právoplatnosti zrušenia rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie, ktorý nastal dňom doručenia rozhodnutia SAK zo dňa 08. decembra 2016.

Je síce pravda, že žalovaná vydala dňa 09. marca 2018 rozhodnutie, ktorým konštatovala, že došlo ku skončeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 07. decembra 2016 a žalobca voči nemu odvolanie nepodal, avšak toto rozhodnutie je zmätočné a nezákonné. Práve preto mal správny súd v konaní o predpísaní poistného túto otázku opätovne otvoriť a vyhodnotiť ju ako predbežnú. K príčinám, prečo nepodal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, uviedol, že žalovaná tvrdošijne trvala na tom, že k skončeniu prerušenia došlo 07. alebo 08. decembra 2018, a preto je pravdepodobné, že aj v odvolacom konaní o určenie poistného obdobia by tiež nebol úspešný. Podľa neho to však nebráni tomu, aby v tomto konaní o zaplatenie poistného otázka momentu vzniku povinných poistení bola opätovne posúdená ako otázka predbežná. Poukázal na to, že samotné vyznačenie doložky právoplatnosti je len administratívno - technický úkon príslušnému orgánu, ktorý je len evidenčného charakteru a nemá právne účinky. Ďalej namietal, že mu odpoveď Slovenskej advokátskej komory zo dňa 20. februára 2019 nebola sprístupnená, ani elektronicky podané

žalobu. Napokon vzniesol aj námietku porušenia práva na spravodlivý proces, keď správny súd neposúdil ako otázku predbežnú obdobie prerušenia poistenia žalobcu a len poukázal na rozhodnutie žalovanej zo dňa 09.03.2018. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 20. júna 2023.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil že napadnutý rozsudok správneho súdu je zákonný a kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech a z nasledovných dôvodov:

že k skončeniu prerušenia povinných poistení nedošlo 07. decembra 2016, ale až 20. januára 2017, kedy mu bolo doručené oznámenie SAK, v ktorom mu oznámila, že predsedníctvo SAK mu zrušilo pozastavenie výkonu advokácie. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj počas celého súdneho konania zastávala názor, že táto otázka je už právoplatne vyriešená a nie je ju možné znovu otvoriť v konaní o predpísaní poistného.

poistení. Podľa § 172 ods. 3 citovaného zákona konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Podľa § 172 ods. 5 citovaného zákona predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. citovaného zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa § 185 ods. 4 citovaného zákona konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 198 ods. 1 citovaného zákona ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne

11. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa nastolenou právnou otázkou, či je možné v administratívnom konaní alebo následne v súdnom konaní opätovne ako predbežnú otázku riešiť otázku nedávkového konania o skončení prerušenia povinných poistení, ktorá už bola vyriešená právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu. Kasačný súd najskôr rozoberie túto otázku vo vzťahu k administratívnemu konaniu podľa zákona o sociálnom poistení.

Uvedená zásada platí bez výnimiek v tzv. nedávkových konaniach v zmysle § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ktorým je aj rozhodovanie o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a teda aj o skončení tohto prerušenia. Iná situácia je však v dávkových konaniach, kde sa uplatní ustanovenie § 112 ods. 1 citovaného zákona, ktoré pripúšťa, aby sa prepočítala už právoplatne priznaná dôchodková dávka, ak sa priznala v nižšej sume ako patrí alebo sa neprávom odoprela či priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, s obmedzením najviac 3 roky spätne. V dávkových veciach sociálneho poistenia tak absentuje prekážka res iudicatae, respektíve rei administratae.

rozhodujúce. Takejto žiadosti by neprekážalo ani to, že poistenec proti skoršiemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani sa nedomáhal jeho preskúmania na súde (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/139/2022).

Toto rozhodnutie tak je právne účinné a záväzné pre všetky orgány ako aj pre žalobcu, ktorý bol účastníkom tohto konania. Žalovaná teda postupovala správne, keď vychádzala z výroku tohto rozhodnutia, ktorým bola otázka skončenia prerušenia povinných poistení právoplatne vyriešená a spornosť tak bola odstránená. V zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa potom skončenie prerušenia týchto poistení posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Samotná prejudicialita je zakotvená v § 132 Správneho súdneho poriadku s tým, že v prvom odseku sa rieši situácia, keď rozhodnutie vydané iným orgánom verejnej moci nebolo a v druhom odseku situácia, keď takéto rozhodnutie naopak vydané bolo. Keďže v danom prípade sa jedná o druhú situáciu, súd v zmysle tohto odseku na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia, čo správny súd aj plnohodnotne vykonal a zo záverov rozhodnutia zo dňa 09.03.2018 vychádzal. Jedinou možnosťou, kedy by súd nebol viazaný takýmto rozhodnutím, ktoré by bolo priamym podkladom pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia o predpísaní poistného, by bola situácia uvedená v § 27 ods. 1 Správneho súdneho

do úvahy. Správny súd tak postupoval v súlade so zákonom, keď z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzal ako zo zákonného. 14. Pokiaľ žalobca žiadal v žalobe o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o predpísaní poistného, avšak nezákonnosť namietal výhradne vo vzťahu k rozhodnutiu o skončení prerušenia poistení (sťažnostná námietka, že prerušenie povinných poistení nemalo skončiť ku 07. decembru 2016, ale k 20. januáru 2017), tieto námietky sú právne bezvýznamné, pretože toto rozhodnutie v tomto konaní preskúmavať (ani predbežne) nemožno.

decembra 2016. Avšak práve táto skutočnosť mala byť predmetom právneho posúdenia v prípadnom odvolacom konaní voči rozhodnutiu zo dňa 09. marca 2018 a v eventuálnom správnom súdnom konaní o prieskum tohto rozhodnutia. Pokiaľ však toto konanie neprebehlo, potom je potrebné vychádzať z právneho posúdenia tejto otázky prvostupňovým správnym orgánom a výroku jeho rozhodnutia zo dňa 09.03.2018 a teda z dátumu, ktorý prvostupňový orgán stanovil ako dátum skončenia prerušenia povinných poistení. Preto celá argumentácia žalobcu dokazujúca správnosť jeho právneho názoru o momente skončenia prerušení povinných poistení, ktorý podľa jeho názoru je totožný s dátumom právoplatnosti rozhodnutia SAK zo dňa 08. decembra 2016, je právne irelevantná.

V prípade tu prejednávanej veci tomu tak nesporne bolo, keď žalobca mal možnosť namietať všetky podľa neho rozhodné skutočnosti, ktoré by dátum skončenia prerušenia povinných poistení presunuli zo 07. decembra 2016 na ním požadovaný dátum, vrátane právneho posúdenia momentu účinnosti rozhodnutia SAK zo dňa 08.12.2016 vo vzťahu k jeho osobe.

V tomto ohľade je právne neobstojí jeho pokus o ospravedlnenie sa, prečo nepodal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, čo odôvodnil tým, že „konštatovanie v rozhodnutí bolo zmätočné“ a že „žalovaná tvrdošijne trvala na tom, že ku skončeniu prerušenia došlo 07. alebo 08. decembra 2018 (správne malo byť 2016, poznámka kasačného súdu) a teda je pravdepodobné, že v odvolacom konaní o určenie poistného obdobia tiež by som nebol úspešný“.

Otázka právoplatnosti (či dokonca zákonnosti) rozhodnutia SAK zo dňa 08.12.2016 tak bola v tomto konaní plne právne irelevantná. 18. Aj ďalšie sťažnostné námietky kasačný súd vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ žalobca argumentuje, že doložka právoplatnosti je len administratívno technický úkon príslušného orgánu, s týmto sa kasačný súd stotožňuje, avšak nemá to žiaden právny význam v prejednávanej veci, keďže rozhodnutie zo dňa 09. marca 2018 nebolo napadnuté odvolaním, čo je v danej veci nesporné a sám žalobca túto skutočnosť potvrdzuje. Preto aj doložka právoplatnosti na tomto rozhodnutí nie je ničím spochybnená. 19. Ďalej žalobca namieta, že nebol oboznámený s odpoveďou zo SAK zo dňa 20. februára 2019 ani s elektronicky podaným oznámením SAK z 01. marca 2017. K tomu kasačný súd konštatuje, že čo sa týka odpovede SAK zo dňa 20.02.2019, toto došlo do správneho spisu 26.02.2019 a žalobca mal možnosť sa s celým administratívnym spisom oboznámiť a nahliadnuť do neho v zmysle § 190 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná nemá

20. Žalobca taktiež namietal procesné pochybenie správneho súdu v konaní o skončení prerušenia povinných poistení, keď podľa neho rozhodnutie zo dňa 09. marca 2018 bolo vydané bez jeho účasti. V tomto ohľade kasačný súd taktiež upozorňuje žalobcu, že prípadné námietky procesného charakteru mal uplatniť v odvolacom konaní voči tomuto rozhodnutiu, prípadne v správnej žalobe voči odvolaciemu rozhodnutiu, ktoré by bolo v tomto prípade

21. Pokiaľ žalobca namieta právny názor správneho súdu, že proti rozhodnutiu SAK o zrušení pozastavenia výkonu advokácie zo dňa 08. decembra 2016 nebola prípustná správna žaloba, tento názor správneho súdu je pre právne posúdenie tejto veci úplne nepodstatný (pozri aj bod 17.) a preto túto námietku žalobcu nie je potrebné osobitne vyhodnocovať.

názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017).

viazaný. Preto po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je možné hovoriť o spornosti prerušenia povinných poistení. Táto otázka bola v rozhodnutí zo dňa 09.03.2018 posúdená so záväzným konečným záverom a pokiaľ nebola posúdená zo strany správneho súdu preto, že žalobca nepodal voči tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok a následne správnu žalobu, neuberá to na záväznosti tohto rozhodnutia.

25. V náhrade trov konania žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá síce mala úspech v konaní a patrí jej právo na náhradu trov kasačného konania, toto právo nebolo priznané, pretože neboli splnené podmienky § 168 - výnimočnosť situácie. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 31. júla 2024