7Ssk/105/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: M.. U. G., G.. XX. XX. XXXX, K. I.U., M. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 27382-2/2021-BA zo dňa 15. júna 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/59/2021-52 zo dňa 24. januára 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 27. 11. 2020 požiadal žalobca pobočku žalovanej v Nitre o dávku v nezamestnanosti, predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 24. 10. 2020, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 24. 10. 2020. V prejednávanej veci nebolo sporné to, že v posudzovanom období posledných 4 rokov pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území SR, ktoré by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020, t. j. 1461 dní. Zo žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 27. 11. 2020 vyplýva, že žalobca na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie odišiel v r. 2005 a na územie SR sa vrátil v októbri 2020.

V Spojenom kráľovstve býval v podnájmoch, jeho rodina, deti, vnúčatá a súrodenci žili počas tohto obdobia na území SR. Frekvenciu návratov žalobca uviedol 2-3 krát ročne na dovolenku buď letecky alebo autom. Počas návratov býval u príbuzných, u priateľky alebo v hoteli, v súčasnosti býva vo vlastnom rodinnom dome v Obci M..

4. Podľa názoru krajského súdu, posudzujúc vec nad rámec žalobných bodov (§134 ods. 2 písm. d/ v spojení s ust. § 6 ods. 2 písm. c/ SSP) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistenie skutkového stavu bolo postačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav má oporu v administratívnom spise, žalovaná aplikovala na vec správne právne predpisy a náležite vec právne posúdila. Správny súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca dosiahol v posudzovanom období (t. j. od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020) štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. 24. 10. 2020, dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu v EÚ bolo v konaní o jeho nároku potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s citovaným ustanovením čl. 61 základného nariadenia.

Z vykonaného dokazovania krajský súd považoval za preukázané, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle citovaného ustanovenie § 104 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. Konštatoval, že zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti žalobcu dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle citovaného článku 61 ods. 1 základného nariadenia, by bolo možné za predpokladu preukázania a zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. 5. Ďalej krajský súd konštatoval, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí zaoberala všetkými relevantnými kritériami, ktoré má na mysli citovaný článok č. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pre určenie centra záujmov žalobcu. Správna úvaha žalovanej v otázke vyhodnotenia centra záujmov žalobcu vychádzajúc z vykonaného dokazovania bola podľa názoru krajského súdu logická, ucelená, koherentná, bez vzájomných rozporov.

žalobcom uvádzané skutočnosti. Námietku žalobcu, ktorou namietal, že na území Veľkej Británie neplánoval zostať dlhodobo, pričom žalovaná mala skúmať jeho úmysel vrátiť sa na územie SR, vyhodnotil krajský súd ako irelevantnú. Správny súd konštatoval, že v zmysle citovaného ustanovenia čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1 nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré viedli k presťahovaniu.

Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením relevantných kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nevznikli pochybnosti, nebolo dôvodné aplikovať čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia a skúmať subjektívny úmysel žalobcu.

Zo zistených skutočností a okolností veci krajský súd považoval za preukázané, že žalobca počas posledného zamestnávania zvyčajne býval vo Veľkej Británii a predpokladané väzby so Slovenskom na základe kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia si nezachoval, keď v rozhodnom období mal centrum záujmu vo Veľkej Británii, kde sa počas výkonu zamestnania dlhodobo zdržiaval, býval v podnájme, trávil pracovný aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane.

Pokiaľ by bola v prípade žalobcu priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky.

7. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že jej rozhodnutie je zákonné, vydané v súlade s právnou úpravou, ktorú citoval. Podľa názoru správneho súdu žalovaná vec správne právne posúdila, náležite sa vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu, ako aj svoje rozhodnutie riadne odôvodnila. Konštatujúc, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovanej, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

8. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) Navrhoval, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil. 9. Žalobca poukazom na čl. 6 a čl. 65 ods. 5 a) základného nariadenia považoval za podstatné, že právny základ pojmu „bydlisko“ (následne pojmu „centrum záujmu“ podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia) spája základné nariadenie s vymedzením pojmu „príslušná inštitúcia“ [čl. 1 písm. q) bod iv), čl. 65 ods. 2,3 a 5a) základného nariadenia] vo väzbe na určenie príslušnosti inštitúcie, ktorej má byť osoba k dispozícii službám zamestnanosti.

Na posudzovanie nároku na dávku preto možno, podľa názoru žalobcu, použiť iba tie ustanovenia základného nariadenia, ktoré upravujú sčítanie dôb poistenia. Skúmanie a zohľadňovanie akejkoľvek inej skutočnosti (v tomto prípade bydliska) na účel započítania doby poistenia dosiahnutej v inom členskom štáte prekračuje rámec ustanovený právnym predpisom príslušného štátu (Slovenskej republiky). Za spornú považoval žalobca výlučne otázku

Zdôraznil, že samotnú existenciu doby poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte správny orgán nenamieta, ani nespochybňuje, túto len odmieta uznať za rovnocennú dobe poistenia v nezamestnanosti získanú podľa zákona. Žalovaná aplikuje čl. 65 ods. 2, ods. 5 a) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia, pričom neopodstatnene a neodôvodnene (priamo v rozpore s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia) upúšťa od použitia tých ustanovení základného nariadenia, ktoré priamo upravujú problematiku sčítania dôb poistenia a ktorých aplikácia sa vzhľadom na daný skutkový stav

Dôvodil, že vzhľadom na skutkový stav správny orgán nesprávne aplikuje čl. 65 ods. 5 a) a čl. 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia v zjavnom rozpore s aktuálnym postavením žalobcu v čase uplatnenia nároku na dávku. Žalobca vyslovil názor, že tým, že po ukončení poistenia natrvalo opustil územie Spojeného kráľovstva a vrátil sa na územie Slovenskej republiky t. j. nemal naďalej bydlisko v Spojenom kráľovstve a ani sa do tohto iného členského štátu nevrátil, táto skutočnosť ho vylučuje z okruhu osôb, na ktorý by bolo možné uplatniť úpravu podľa čl. 65 ods. 2 prvej a druhej vety ako i čl. 65 ods. 5 a) základného nariadenia. Podľa názoru žalobcu pokiaľ by aj bolo správne tvrdenie správneho orgánu, že žalobca podlieha režimu ust. čl. 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia, v zmysle čl. 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia by to znamenalo len to, že na účely zohľadnenia doby poistenia v Slovenskej republike získanej v inom členskom štáte (v Spojenom kráľovstve) by sa od neho nevyžadovalo skončiť

11. Záverom žalobca uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu vidí predovšetkým v tom, že rozhodnutia sa opierajú jednak o nesprávnu aplikáciu inak správne použitého ustanovenia (§104 ods. 1 zákona) a jednak o uplatnenie nesprávnych ustanovení príslušného predpisu (najmä čl. 65 základného nariadenia). Dôvodil, že správny súd sa nesprávne stotožňuje s použitím ustanovení základného nariadenia, ktorých predmetom nie je úprava sčítania dôb poistenia, ale príslušnosti štátu, v ktorom osoba má byť k dispozícii službám zamestnanosti (čl. 65 základného nariadenia, čl. 11 vykonávacieho nariadenia) Účelová ignorancia ustanovení čl. 6 a čl. 61 základného nariadenia, priamo upravujúcu problematiku sčítania dôb poistenia odkazom na použitie týchto ustanovení, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, podľa žalobcu neobstojí, pretože v ustanoveniach základného nariadenia, ktoré sa používajú (čl. 65 základného nariadenia) na posudzovanie predmetnej otázky (sčítanie dôb poistenia) inak ustanovené nie je. Vyslovil názor, že nevyhnutne sa preto

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti

IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovanej

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zo dňa 20.05.2022 zdôraznil, že predmetom sporu je posúdenie povahy zárobkovej činnosti vykonávanej v členskom štáte na účely jej započítania podľa právnych predpisov príslušného štátu (Slovenskej republiky) a nie posúdenie miesta bydliska, počas ktorého vykonával žalobca zárobkovú činnosť na území Spojeného kráľovstva. Opätovne poukázal na čl. 6 a čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia, ktoré problematiku sčítania dôb zárobkovej činnosti v inom členskom štáte nespája s inštitútom „miesta bydliska“ tak ako to poníma žalovaná.

V. Konanie pred kasačným súdom

17. Podľa ust. § 101e zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/59/2021-52 zo dňa 24. januára 2022, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 27382-2/2021-BA zo dňa 15.júna 2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 3249/2021-NR- DvN zo dňa 15.03.2021 rozhodol o tom, že žalobca nemá podľa ust. § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nárok na dávku v nezamestnanosti.

21. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

22. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

23. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z. v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako i Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o nedôvodnosti žaloby za správny.

24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

26. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 27. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po

29. Podľa článku 48 Zmluvy o?fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na?to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a?vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

nezamestnanosti; 31. Podľa článku 61 ods. 1, 2 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v?súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok

32. Podľa článku 65 ods. 2, ods.5, písm. a/ Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

35. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd úvodom upriamuje pozornosť na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov.

Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza obvyklé centrum záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/ 97 Swaddling, bod 28,29). Kritéria, ktoré treba vziať pri určovaní miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling bod 29, malo by sa prihliadať na rodinné pomery zamestnanca; dôvody ktoré ho viedli k presťahovaniu; dĺžka a plynulosť jeho bydliska; skutočnosť (pokiaľ je to relevantné), že je v stabilnom zamestnaní; jeho úmysel, ktorý vyplýva zo všetkých okolností. Taktiež treba zobrať na zreteľ dĺžku obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžku a stabilitu výkonu zárobkovej činnosti, dĺžku trvania pracovnej zmluvy,

36. Skutkové okolnosti v danom prípade nesporne preukazujú, že žalobca nezískal pred podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa slovenských právnych predpisov. Pri posúdení, či na tento účel možno započítať doby získané podľa iných právnych predpisov, žalovaná a následne v konaní súdneho prieskumu správny súd, vychádzali z preukázaných skutočností, že žalobca bol pred rokom 2020 zamestnaný a sociálne poistený v Spojenom kráľovstve, takže podliehal podľa čl. 2 základného nariadenia jeho koordinačným pravidlám. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia má cezhraničný pracovník zásadne nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov toho štátu, v ktorom bol naposledy zamestnaný.

Ustanovenia čl. 65 ods. 2 prvá veta a čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia upravujú výnimku pre pracovníkov, ktorí si počas poslednej činnosti zamestnanca v inom členskom štáte (v danom prípade v Spojenom kráľovstve) zachovali svoje bydlisko v pôvodnom členskom štáte (v danom prípade na Slovensku) a buď tam zostávajú bývať naďalej, alebo sa tam po skončení činnosti zamestnanca vrátia.

Tento pojem má v práve Únie svoj autonómny obsah (porov. rozsudok Súdneho dvora z 25. februára 1999 vo veci C-90/97, Robin Swaddling v. Adjudication Officer, ods. 28), takže ho nemožno stotožňovať s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Súdny dvor už vo svojej judikatúre vyslovil záver, že ak pracovník má stabilné zamestnanie v určitom členskom štátu, tak sa predpokladá, že tam má aj bydlisko, no táto domnienka je vyvrátiteľná (rozsudok z 8. júla 1992 vo veci C-102/91, Koch, ods. 22). Bližší spôsob určenia bydliska upravuje čl. 11 vykonávacieho nariadenia, ktorý kodifikuje kritériá vypracované judikatúrou Súdneho dvora, ktoré možno zohľadniť pri určovaní uvedeného centra záujmov (porov. napríklad rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13, B., ods.

bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Úmysel dotknutej osoby je tak len subsidiárnym spôsobom určenia jej bydliska, ak kritériá podľa odseku 1 nevedú k jeho jednoznačnému ustáleniu. Okrem toho z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že úmysel osoby sa posudzuje na základe objektívnych skutočností a okolností, a preto nestačí len jej tvrdenie, že mala úmysel za miesto svojho bydliska považovať Slovenskú republiku. Uvedené právne posúdenie je v zhode s konštantnou judikatúrou kasačného súdu. (bližšie pozri napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžsk/38/2017, 9Sžsk 88/2020, 9Sžsk/19/2021, 7Ssk/ 103/2021.

o zamestnanie. Taktiež nesúhlasil s vylúčením aplikácie čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia na skutkový stav žalobcu tak, ako sa nesprávne domnieval žalobca. K uvedenému kasačný súd konštatuje. Skutkový stav zistený správnym orgánom jednoznačne preukázal, že žalobca si centrum záujmov a ani pobyt na území Slovenskej republiky nezachoval.

Vzhľadom k uvedenému po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu a v rámci toho procesu preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy citovaných právnych noriem, postupom podľa Správneho súdneho poriadku, kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako správny súd o zákonnosti rozhodnutia žalovanej.

39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal. Žalobcovi (sťažovateľovi) z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej z dôvodu, pretože to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 26. apríla 2023