← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·15. 8. 2024

7Ssk/105/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:6022200456.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
BB-24Sa/13/2022
IČS
6022200456
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V. Č., Z.J.. XX.XX.XXXX, B. U. Č.. XX/.XX, E., právne zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP č. 17/29, Zvolen, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. mája 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/13/2022 - 46 zo dňa 09.03.2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. 24Sa/13/2022 - 46 zo dňa 09.03.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. mája 2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo:

XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok z 02. decembra 2021. V odôvodnení uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Žiar nad Hronom z 02. decembra 2021 nie je invalidný podľa citovaných ustanovení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jeho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 02. decembra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z lekárskeho posudku prvého stupňa vyplýva, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo zobraté postihnutie chorôb dýchacej sústavy - choroby dolných dýchacích ciest - bronchiálna astma - stredne ťažká, perzistujúca [kapitola VIII, oddiel B, položka 3, písmeno c)] s ohodnotením 35 %.

Za iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ žalovanej, ktorý preskúmavaným rozhodnutím zamietol jeho odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že v odvolacom konaní bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu v lekárskom posudku ústredia zo dňa 13. mája 2022. Posudkový lekár zotrval na rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bronchiálna astma v kapitole VIII oddiel B, položka 3 písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 50% pre dlhodobú stabilizáciu ochorenia, negatívny fyzikálny nález v pľúcach a funkčný nález pri spirometrickom vyšetrení. Čo sa týka zlomeniny pravej päty, ktorú utrpel v novembri 2018 s posunom, ktorá bola riešená operačne - fixáciou zlomeniny osteosyntetickým materiálom, ktorý bol ponechaný in situ, uviedol, že podľa kontrolného vyšetrenia úrazovým chirurgom je postavenie fragmentov a Bohlerov uhol významne zlepšený. Po rehabilitačnej liečbe je zlepšená aj pohyblivosť v pravom členku, ako o tom svedčí vyšetrenie ortopéda, pri ktorom len viazne dorziflexia, algické sú termálne pohyby v členku. Aktuálne bol liečený pre pozáťažové bolesti v ľavom členku. Fyziater pri vyšetrení

popisuje chôdzu bez opory, bez napádania, funkcia v kolene je s primeraným nálezom, lýtko je voľné, pohyb v ľavom členku je bez významnejšieho obmedzenia. 4. Správny súd konštatoval, že v danom prípade posudok posudkového lekára ústredia žalovanej je dostatočne určitý a úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.

Posudkovým lekárom ústredia boli zhodnotené lekárske správy z pľúcneho vyšetrenia z 15.06.2021, z alergologického vyšetrenia 15.02.2021, ortopedického vyšetrenia 13.05.2021, EMG vyšetrenia z 25.02.2022 neurologického vyšetrenia z 13.12.2019 a 12.03.2021, FRO vyšetrenia z 23.02.2021 a 15.03.2021 a z gastroenterologického vyšetrenia z 16.07.2021.

Z obsahu posudku je zrejmé, že posudkový lekár zohľadnil a posúdil všetky lekárske nálezy, ktoré mal pri posudzovaní k dispozícii. Zaoberal sa aj zlomeninou pravej päty s posunom, ktoré zranenie utrpel žalobca v novembri 2018, ktoré ochorenia označil za posudkovo nezávažné, nezvyšujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pri zdravotnom postihnutí astmy bronchiale je 35%.

Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia stanovil vzhľadom na dlhodobú stabilizáciu ochorenia, negatívny fyzikálny nález na pľúcach, ako aj vzhľadom na funkčný nález pri spirometrickom vyšetrení, pri ktorom je bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Popísané sú len znížené prietoky v periférnych dýchacích cestách. Čo sa týka možného zvýšenia sadzby vo vzťahu k zlomenine pravej päty a pretrvávajúcich bolestí a s prognózou progresie artrózy, uviedol že posudkový lekár sa s nálezom ortopéda riadne vysporiadal, ako aj so všetkými súvisiacimi nálezmi od utrpenia zlomeniny v novembri 2018, kedy bola zlomenina riešená operačne fixáciou osteosyntetickým materiálom, ktorý bol ponechaný in situ. Poukázal na to, že podľa kontrolného vyšetrenia úrazovým chirurgom je postavenie fragmentov a Bohlerov uhol výrazne zlepšený a po rehabilitačnej liečbe bolo zlepšenie pohyblivosti v pravom členku, ako o tom svedčí vyšetrenie ortopéda, pri ktorom viazne len flexia a algické sú terminálne pohyby v členku.

Aj podľa fyziatra chodí bez opory a bez napádania. Preto toto ochorenie je posudkovo nezávažné a nezvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru správneho súdu žalovaná dostatočne argumentovala, prečo neakceptovala tvrdenie žalobcu o priznaní invalidného dôchodku. 5.

Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Poukázal na to, že súdu predložil lekárske správy F.. X.T_ U., ortopéda zo dňa 13.05.2021 a 07.07.2022, podľa ktorých je stav žalobcu trvalý, bez náznakov zlepšenia s negatívnou prognózou progresie artrózy, pričom pre toto zdravotné postihnutie posudkový lekár zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vôbec nepriznal, i keď je zrejmé, že schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť významne znižuje. Sociálna poisťovňa neakceptovala odborné lekárske závery špecialistov bez vykonania akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporu medzi závermi špecialistov a posudkových lekárov sociálneho poistenia, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo posudkovým lekárom posudzované izolovane, bez zhodnotenia jeho vplyvu na ostatné orgány a opačne, vôbec nebol hodnotený vplyv iných pridružených ochorení na rozhodujúce zdravotné postihnutie. Posudkový lekár vôbec neprihliadol na zlomeninu pravej päty a s tým spojené obmedzenie hybnosti a trvajúce bolesti s prognózou progresia artrózy, keď iné zdravotné postihnutie zvyšujúce mieru poklesu v preskúmavanom rozhodnutí

nie je uvedené. Bol toho názoru, že práve zlomenina päty mala byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré viac ovplyvňuje jeho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako choroby dolných ciest dýchacích a to preto, že pracoval manuálne ako pomocný robotník či pilčík a práve zlomenina päty výrazným spôsobom obmedzuje jeho pohyb.

Podľa neho trvalá fixácia zlomeniny päty osteosyntetickým materiálom so stredne ťažkou perzistujúcou astmou predstavuje väčší pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než bol určený vo výške 35%. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 18.05.2023. Zotrvala na

svojom právnom posúdení veci ako aj na zistenom skutkovom stave. Keďže vyhodnotila všetky predložené podklady pre určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo dôvodné ďalšie dokazovanie. Žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym spisom a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, keď zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi prvého stupňa aj ústredia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v kasačnej sťažnosti predovšetkým namietal, že posudkoví lekári ako iné zdravotné postihnutie neuznali zlomeninu pravej päty, respektíve podľa neho toto poškodenie malo byť posúdené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.

Argumentoval lekárskymi správami F.. X. U. zo dňa 13.05.2021 a 07.07.2022, podľa ktorých má trvalé obmedzenie hybnosti a bolesti a jednoznačnú progresiu artrózy. Žalovaná naopak konštatovala, že toto zdravotné postihnutie nie je takým, ktoré by bolo posudkovo závažné, teda nezvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kasačný súd sa sústredil na vyhodnotenie týchto otázok. 9.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 19.05.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

10. Pokiaľ existujú viaceré zdravotné postihnutia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení, v tom prípade je potrebné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určiť na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje tento pokles, zvýšiť ju najviac o 10%. Predpokladom pre zvýšenie teda je, ak existuje také zdravotné postihnutie, ktoré je uvedená v prílohe č. 4 (teda znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť), avšak je menej závažné ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Aby teda v danom prípade mohla byť zlomenina pravej päty žalobcu z roku 2018 kvalifikovaná ako iné zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4, muselo by byť možné toto zdravotné postihnutie subsumovať pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4.

11. Podľa preambuly kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu cit. zákona, skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici alebo súvislosť s úrazom nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Teda len samotná skutočnosť, že žalobca prekonal operáciu na končatine, konkrétne s ponechaním osteosyntetického materiálu in situ, samo o sebe nezapríčiňuje pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Čo sa týka priamo diagnózy zlomeniny päty, táto najbližšie zodpovedá položke 57 v oddiele G kapitoly XV (Postihnutie končatín) - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa).

Z lekárskej správy F.. U. zo dňa 13.05.2021 však žiadne takéto následky nevyplývajú. Nebola dokumentovaná porucha chôdze ťažkého stupňa (ťažká deformácia prináleží diagnóze Pes equinovarus, ktorou žalobca netrpí). Posudkoví lekári oboch stupňov sa pri vyhodnotení stupňa poruchy chôdze pridržiavali odborných zistení F.. U. v lekárskom náleze zo dňa 13.05.2021, keď uviedli, že čo sa týka fraktúry pravej päty, ide o poúrazovú artrózu v členku s obmedzením flexie o polovicu, termálne algickú. Tieto obmedzenia však nevyhodnotili ako poruchu chôdze ťažkého stupňa a iné poruchy funkcie nohy neboli dokumentované. Naopak, súvislosti s úrazom ľavého členka a päty v druhej polovici januára 2021 bol žalobca prehliadnutý FRO lekárom F.. T. V.H_ 23.02.2021, ktorá uvádza chôdzu bez opory a výraznejšieho napádania.

12. Je teda potrebné vyhodnotiť, že závery posudkových lekárov, ktoré prevzala žalovaná, majú oporu v predložených lekárskych správach a to aj v lekárskej správe F.. X. U. zo dňa 13.05.2021, ktorou argumentoval žalobca. Z predložených lekárskych správ tak vyplýva, že žalobca v súvislosti s fraktúrou pravej päty z roku 2018 netrpí takým zdravotným postihnutím, ktoré by bolo možné subsumovať pod iné zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Samotné konštatovanie ortopéda F.. U. v lekárskom náleze zo dňa 13.05.2021 o prognóze progresie artrózy nie je možné hodnotiť ako aktuálne zdravotné postihnutie, ale je ho možné ohodnotiť len vtedy, pokiaľ bude progresia artrózy skutočne diagnosticky určená. 13. Čo sa týka sťažnostných námietok, tieto sú v celom rozsahu nedôvodné.

Pokiaľ žalobca argumentoval lekárskou správou zo dňa 07.07.2022, táto bola vydaná po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto už správny súd správne konštatoval, že na ňu nie je možné prihliadať, keďže preukazuje zdravotný stav žalobcu po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP účinného do 30.06.2023). 14. Žalobca tiež namietal, že žalovaná neakceptovala odborné lekárske závery špecialistov, ktoré však nešpecifikuje. Pokiaľ by malo ísť o vyššie uvedené lekárske závery F.. X. U., potom nie je namieste tvrdenie žalobcu, že žalovaná lekársky nález F.., U. z 13.05.2021 neakceptovala, pretože z neho vychádzala pri vyhodnotení úrazu pravej päty žalobcu ako prípadného iného zdravotného postihnutia. Žalobcova námietka „neakceptovania“ vo svojej podstate znamená, že žalovaná ho mala vyhodnotiť ako zásadný a na základe neho ho uznať za invalidného. Samotné vyhodnotenie tohto nálezu posudkovými lekármi je plne v ich kompetencii a kasačný súd, rovnako ako správny súd, nezistili, že by v tomto procese došlo k logickému alebo formálnemu pochybeniu. V tomto smere neexistujú rozpory medzi závermi

ortopéda a závermi posudkových lekárov žalovanej. Oba lekárske posudky totiž vychádzali aj zo záverov F.. X. U. zo dňa 13.05.2021, ktoré vyhodnotili v súlade s kritériami uvedenými v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (čo ortopéd neurobil, pretože na to nemá kompetenciu), keď konštatovali, že toto zdravotné postihnutie, ktoré nazvali ako „neskoré následky inej zlomeniny dolnej končatiny“, nemožno zaradiť pod iné zdravotné postihnutia v zmysle § 71 ods. 8 citovaného zákona. Ako už bolo uvedené vyššie, samotná prognóza progresie artrózy nie je v súčasnej dobe preukázaná ako aktuálne ochorenie, keď samotný ortopéd uvažuje len o prognóze.

15. S tým súvisí aj sťažnostná námietka, že zlomenina päty mala byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Pokiaľ totiž nebolo toto zdravotné postihnutie klasifikované ako zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, logicky nemôže byť ani rozhodujúcim zdravotným postihnutím v zmysle § 71 ods. 6 citovaného zákona. Žalovaná správne za rozhodujúce zdravotné postihnutie zobrala bronchiálnu astmu podľa kapitoly VIII, oddiel B, položka 3 písm. c) prílohy č. 4 citovaného zákona.

Rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle § 71 ods. 6 sa zisťuje podľa toho, či je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a to so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Neurčuje sa z toho pohľadu, ktoré zo zistených zdravotných postihnutí by najviac postihovalo účastníka konania pri výkone jeho predchádzajúcej zárobkovej činnosti (na rozdiel od určenia zvýšenia miery poklesu, kde sa vychádza aj z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti). Je teda nedôvodná požiadavka žalobcu, aby preto, že predtým pracoval manuálne ako pomocný robotník či pilčík, žalovaná ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určila práve zlomeninu päty.

16. Napokon je nedôvodná aj námietka že zlomeninu päty je potrebné charakterizovať ako rozhodujúce zdravotné postihnutie aj pre jej trvalú fixáciu osteosyntetickým materiálom, ktorý nemôže byť odstránený. Ako bolo vyššie uvedené, z prílohy 4 a preambuly kapitoly XV vyplýva, že samotný výkon operácie na končatine, teda ani konkrétny spôsob jej realizácie, nezapríčiňuje pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Nebolo pritom preukázane, že by tento materiál ponechaný v končatine mal za dôsledok poruchu chôdze ťažkého stupňa (táto nebola vôbec preukázaná). 17.

Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné a kasačný súd sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý považuje za vecne správny a v podrobnostiach naň poukazuje, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 18.

O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá bola v kasačnom konaní úspešná, náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. augusta 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/105/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik