7Ssk/106/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200090.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sa/4/2021
- IČS
- 3021200090
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: E.. E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. Č.. XXX/XX H., právne zastúpený Mgr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom Moyzesova č. 471/1, Partizánske, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 1522-2/2021-BA zo dňa 13.1.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 29Sa/ 4/2021-39 zo dňa 30.8.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 29Sa/4/2021-39 zo dňa 30.8.2021 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo: 1522-2/2021-BA zo dňa 13.1.2021 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodných trov konania na kasačnom súde a správnom súde v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd napadnutým rozsudkom č. 29Sa/4/2021-39 zo dňa 30.8.2021 zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo: 1522-2/2021-BA zo dňa 13.1.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany číslo: 200-024741-CA04/2020 zo dňa 10.11.2020 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) tak, že za slová „od 10.9.2020“ vložila slová „z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám“. V ostatnom odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany podľa § 49 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení) rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 10.9.2020.
Konštatovala, že menovaný bol nemocensky poistený dva roky pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti iba 228 dní a to od 10.9.2018 do 31.12.2018 u zamestnávateľa Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam a od 18.5.2020 do 9.9.2020 u zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám. Žalobca ako otec dieťaťa E. E., F.. XX.X.XXXX nesplnil podmienku nemocenského poistenia 270 dní pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uviedla, že navrhovateľ si uplatnil nárok na materské ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 10.9.2020 prostredníctvom žiadosti o materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a žiadosti o materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám. Žalobca dieťa prevzal do svojej starostlivosti od 10.9.2020. Obaja zamestnávatelia potvrdili, že rodičovská dovolenka bola navrhovateľovi poskytnutá od 10.9.2020, naposledy pracoval 9.9.2020.
Navrhovateľ pracoval u prvého zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v období od 18.6.2014 do 30.11.2020 a u zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám od 18.5.2020 do 3.9.2020. Poukázal na osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravené v § 49 a nasl. zák. o soc. poistení, ako aj na § 58 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Čo sa týka nároku na materské z povinného nemocenského poistenia u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, tu navrhovateľ splnil všeobecné a osobitné podmienky nároku na materské a pobočka Bratislava osobitným rozhodnutím denný vymeriavací základ určila z vymeriavacích základov dosiahnutých u tohto zamestnávateľa. Čo sa týka nároku z povinného nemocenského poistenia zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám, tu nebola splnená osobitná podmienka dosiahnutá najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Na účely splnenia tejto podmienky možno započítať
aj obdobie iného nemocenského poistenia za predpokladu, že toto nemocenské poistenie v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti už netrvá, t. j. je ukončené, čo vyplýva z rozsudku NS SR sp.zn. 4Sžso/58/2009 z 28.4.2010. Z poistného vzťahu zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám dosiahol 115 dní nemocenského poistenia a u zamestnávateľa Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným diela možno započítať obdobie od 10.9.2018 do 31.12.2018, t. j. 113 dní. Z obdobia povinného nemocenského poistenia zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nemožno započítať potrebný počet dní z dôvodu, že toto poistenie ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 10.9.2020 trvalo a ukončené bolo až 30.11.2020. Preto nebol daný predpoklad na to, aby bolo vydané rozhodnutie o priznaní nároku na materské zo súbehu dvoch poistných vzťahov a určenie výšky nemocenskej dávky z úhrnu denných vymeriavacích základov z oboch poistných vzťahov podľa § 58 ods. 2 cit. zákona.
4. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na materské z dvoch trvajúcich pracovných pomerov, ktoré trvali ku dňu prevzatia dieťaťa a to k zamestnávateľovi Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého poistenia mu materské aj bolo priznané a toto rozhodnutie o priznaní nerozporoval a vo vzťahu k zamestnávateľovi Ženy pomáhajú ženám, ktoré taktiež trvalo ku dňu prevzatia dieťaťa.
Prvostupňový orgán posúdil nárok na materské z tohto nemocenského poistenia samostatne. Vzhľadom k tomu, že v rozhodnom období bol žalobca u tohto zamestnávateľa nemocensky poistný len 115 dní, z tohto konkrétneho nemocenského poistenia nárok na materské nevznikol. Prvostupňový orgán vykladajúc § 49 ods. 1 a § 58 ods. 1 podľa zmyslu a účelu zákona, preskúmal obdobie nemocenského obdobia žalobcu v rozhodnom období a zistil, že v tomto období bol nemocensky poistený ako zamestnanec aj u zamestnávateľa Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, pričom v rozhodnom období bolo možné mu započítať nemocenské poistenie od 10.9.2018 do 31.12.2018.
Ani po spočítaní uvedených dôb nedosiahol žalobca potrebný počet dní nemocenského poistenia. K nemocenskému poisteniu zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám nebolo možné započítať dobu nemocenského poistenia zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko sa jedná o samostatne posudzované nemocenské poistenie, ktoré ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti trvalo a z ktorého bol žalobcovi priznaný nárok na materské. Pokiaľ by toto obdobie bolo započítané k dobe nemocenského poistenia zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám, išlo by o duplicitné započítanie doby nemocenského poistenia, čo je neprípustné vzhľadom na znenie § 58 ods. 1 cit. zákona.
Pokiaľ bol nárok na nemocenskú dávku posúdený aj z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, nemožno obdobie tohto nemocenského poistenia zároveň opakovane zohľadniť k nemocenskému poisteniu zamestnanca iného zamestnávateľa, hoci „len za účelom“ splnenia podmienky potrebnej doby nemocenského poistenia pre potreby priznania nároku.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. K prvej námietky uviedol, že bola naplnená tým, že správny súd nedostatočne odôvodnil súdne rozhodnutie. Ďalej namietal právny názor správneho súdu, ktorý uviedol, že nemocenské poistenie zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nebolo možné zohľadniť do podmienky splnenia potrebnej doby nemocenského poistenia pre poistenie zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám, nakoľko by šlo o duplicitné započítanie doby nemocenského poistenia. Podľa názoru žalobcu sa takéto odôvodnenie prieči zmyslu a účelu § 48 ods. 1 v súvislosti § 58 ods. 1 cit. zákona.
Zákon nerozlišuje, ktorú dobu pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti je nutné zohľadniť pre priznanie výšky konečnej dávky. Výklad, ktorý je prezentovaný krajským súdom, je pre poberateľa nemocenských dávok nepriaznivý, ak do tejto doby je možné zarátať len nemocenské poistenia, ktoré netrvali samostatne aspoň 270 dní. Žiadosť žalobcu o priznanie dávky od zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám v sebe subsumuje dĺžku doby trvania nemocenského poistenia z iných poistení trvajúcich ku dňu prevzatia do osobnej starostlivosti, ako aj výšku nemocenskej dávky vychádzajúcu z úhrnu denných vymeriavacích základov z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, teda z oboch, z ktorých žalobca
žiadal. Podľa neho sa nejedná o duplicitné uplatnenie, pokiaľ by správny orgán aplikoval § 58 ods. 1 druhú vetu a určil jednu výslednú nemocenskú dávku z viacerých poistení určenú úhrnom z denných vymeriavacích základov, pričom by sa dĺžka nemocenského poistenia zarátavala pre obe žiadosti recipročne. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila k podanej sťažnosti 16.11.2021. Zotrvala na
vyjadrení k žalobe a stotožnila sa s odôvodnením napadnutého rozsudku. Žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom ako aj s kasačnou sťažnosťou, ktorej obsahom nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti je potrebné vyhovieť z nasledovných dôvodov:
8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 10.9.2020 z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám z dôvodu, že dva roky pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti od tohto zamestnávateľa so započítaním obdobia nemocenského poistenia zamestnávateľa Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam nedosiahol potrebný počet 270 dní poistenia. Žalobca namietal, že k týmto dobám bolo potrebné pripočítať aj dobu, ktorú dosiahol v tomto období u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom správny orgán mal určiť jednu výslednú nemocenskú dávku z viacerých poistení určenú úhrnom z denných vymeriavacích základov. Žalovaná naopak tvrdila, že vzhľadom na to, že táto doba už bola započítaná v rozhodnutí o priznaní materskej dávky zo dňa 6.10.2020, ktorá mu bola priznaná z nemocenského poistenia zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, už nie je možné na túto dobu prihliadnuť. Kasačný súd tak sa
upriamil na otázku započítania dôb povinného nemocenského poistenia, pokiaľ vedľa seba v rozhodnom období 2 roky pred prevzatím dieťaťa súbežne existujú viaceré pracovné pomery zamestnanca u viacerých zamestnávateľov. 9. Podľa § 20 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. o soc. poisť. v znení účinnom ku dňu 25.1.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
10. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či v prípade, ak fyzická osoba bola zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, teda vykonávala u nich závislú činnosť, či táto skutočnosť podmieňuje vznik samostatného povinného nemocenského poistenia z každého takého pracovného vzťahu, alebo vzniká jedno poistenie, do ktorého by sa začítavali všetky vymeriavacie základy a všetky poistné doby u viacerých zamestnávateľov.
Inak povedané, či vznik pracovného vzťahu u konkrétneho zamestnávateľa podmieňuje vznik samostatného nemocenského poistenia (v tom prípade by museli byť podmienky nároku na dávku splnené u každého poistenia samostatne) alebo už pri vzniku prvého pracovného pomeru vznikne povinné poistenie a trvá bez ohľadu na to, že v jeho priebehu vznikli ďalšie pracovné pomery; zaniklo by až zánikom posledného pracovného pomeru. V tom prípade by sa dávka poskytovala iba jedna, aj podmienky na vznik nároku na dávku by posudzovali tak, že ide o jedno poistenie, teda všetky obdobia poistenia by sa započítali a rovnako by sa vychádzalo zo všetkých vymeriavacích základov. Samozrejme, v tomto druhom prípade by bolo potrebné započítať len skutočné dni povinného poistenia, nie viacnásobne započítať jeden deň poistenia, hoci by aj bol zamestnanec v tento deň poistený viacnásobne u viacerých zamestnávateľov.
11. Kasačný súd vychádzal pri posudzovaní tejto otázky a z jednotlivých ustanovení zákona o soc. poistení v ich vzájomnej väzbe a súvislosti. Ustanovenie § 20 ods. 1 prvá veta uvádza, že povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 (čo je prípad žalobcu) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktoré zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a zaniká dňom tohto právneho vzťahu.
V danom prípade je rozhodujúci výklad slovného spojenia „právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)“, teda či je to vzťah, ktorý má byť chápaný ako „právny vzťah z jednej, konkrétnej zmluvy“ (takýto výklad v podstate zastáva aj žalovaná, ktorá poukazuje na to, že z každého takéhoto právneho vzťahu vzniká samostatné nemocenské poistenie a nároky z neho sa podľa citovaného § 58 ods. 1 majú posudzovať samostatne) alebo „akýkoľvek právny vzťah, ktorého znakom je, že zakladá príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)“.
Inak povedané, citované ustanovenie § 20 ods. 1 možno vykladať aj tak, že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie. Pritom však nie je podstatné, či týmto zamestnancom je na základe trvania jedného právneho vzťahu alebo na základe postupných paralelných alebo aspoň prekrývajúcich sa vznikov a zánikov právnych vzťahov počas tohto obdobia. Podľa tohto výkladu je podstatné len to, či táto osoba stále zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, a kým ním zostáva, je povinne nemocensky poistená. Pri prijatom druhom spôsobe výkladu potom aj zánik povinného poistenia je potrebné vykladať rovnakým spôsobom, teda že poistenie zaniká, keď (úplne) zanikne (každý) taký právny vzťah, ktorého znakom je, že zakladá príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o soc. poistení.
12. Podľa názoru kasačného súdu uvedené ustanovenie umožňuje výklad v oboch naznačených smeroch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky jazykový výklad normy v týchto prípadoch treba doplniť aj inými metódami jej výkladu, predovšetkým výkladom systematického zaradenia a účelu normy a výkladom zabezpečujúcim súlad s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. III. ÚS 72/2010).
13. Podľa kasačného súdu je potrebné prihliadať predovšetkým na účel sociálneho poistenia a takisto na súlad výkladu a záverov z týchto ustanovení s nadradenými právnymi normami. Tu treba zdôrazniť, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je sociálnym poistením okrem iného nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Citované ustanovenie nevymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu z jedného právneho vzťahu (zamestnanca). Naopak, vyplýva z?neho, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej. Podobne ustanovenie § 14 ods. 1 tohto zákona, ktoré vo všeobecnosti vymedzuje okruhy nemocensky poistených osôb, v písmene a) ustanovuje, že povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1.
Ani z uvedeného ustanovenia teda nevyplýva, že by povinne nemocensky poisteným mal byť zamestnanec určitého zamestnávateľa alebo zamestnanec v určitom právnom vzťahu. Podľa kasačného súdu z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca, a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza.
14. Uvedený výklad lepšie zohľadňuje aj ústavné súvislosti nemocenského poistenia. Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy majú občania právo na prácu, no štát má primerane hmotne zabezpečovať tých, ktorí bez vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podobne podľa čl. 39 ods. 1 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Nemocenské poistenie ako poistenie nespôsobilosti na prácu pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva alebo materstva je jedným z?inštitútov, prostredníctvom ktorého zákonodarca plní tento pozitívny záväzok štátu voči jednotlivým subjektom.
Je pravda, že podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa týchto práv možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. Zákonodarca tak má širokú mieru uváženia pri prijímaní právnych úprav, ktoré sa týchto práv týkajú. Zároveň však aj vo vzťahu k tomuto právu platí základný postulát čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, podľa ktorých sú všetci rovní v?právach a?nikoho nemožno diskriminovať z?tam ustanovených dôvodov. Za úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 ústavy) možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/ porovnateľné situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie (II. ÚS 5/03).
Zároveň však podľa čl. 152 ods. 4 ústavy platí, že výklad všetkých zákonov musí byť okrem iného v?súlade s?ústavou. Z?citovaného ustanovenia tak vyplýva požiadavka uprednostniť pri výklad právnej normy taký výklad, ktorý viac konvenuje ústavnej úprave, teda napríklad zabezpečuje väčší rozsah ústavne zaručených práv a?slobôd alebo dôslednejšie rešpektuje požiadavku rovnosti v?(ústavne zaručených) právach.
15. Podľa názoru kasačného súdu naviazanie povinného nemocenského poistenia na konkrétny jeden právny vzťah zamestnanca vedie k?nerovnakému zaobchádzaniu s určitými osobami len v závislosti od toho, či sú v?jednom takomto vzťahu alebo viacerých takýchto vzťahoch, hoci po všetkých ostatných stránkach sa môžu nachádzať v úplne totožnej situácii. Inak povedané, takéto rozdelenie nemocenských poistení môže viesť k?tomu, že dve osoby, ktoré konajú prácu v?právnom vzťahu zamestnanca za úplne rovnakých podmienok (pracovný čas, dosahovaný zárobok a ďalšie podmienky) sa môžu ocitať v diametrálne odlišných situáciách len preto, že jedna z?nich všetku svoju prácu vykonáva v?jednom právnom vzťahu zamestnanca, a?druhá z nich ju vykonáva vo viacerých súbežných pomeroch. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že pri výklade uvedených právnych noriem je potrebné prihliadať k?sociálnej realite. Pre tú je typické, že v?súčasnosti viac ľudí vykonáva zárobkovú činnosť vo viacerých pomeroch zamestnanca a len vďaka tomu si sú schopní zabezpečiť takú životnú
úroveň, akú si ešte donedávna alebo aj dnes iní dokážu zabezpečiť v rámci jedného takého pomeru. V tomto smere možno poukázať najmä na nízko platené zamestnania často nekvalifikovaných pracovníkov (napríklad rôzne pomocné sily), kde často nie je možné ani len získať pracovný pomer (či iný pomer zamestnanca) na obvyklý 40hodinový týždenný pracovný čas, ale je možné získať len viacero takýchto pomerov na kratší pracovný čas. Sociálne postavenie a?tým ochranyhodnosť takýchto zamestnancov sa pritom vo výsledku nijako nelíši od zamestnancov, ktorí pracujú na jeden pracovný pomer. Inak povedané, jediný
rozdiel v?situácii zamestnanca dosahujúceho celý svoj príjem zo zárobkovej činnosti v jednom právnom vzťahu a zamestnanca dosahujúceho ho vo viacerých právnych vzťahoch je len počet právnych úkonov (zmlúv, dohôd), ktorými sa jednotlivé pomery založili.
Z hľadiska ochranného účelu nemocenského poistenia v?zmysle § 2 písm. a) zákona o?sociálnom poistení však medzi týmito zamestnám nie je žiaden rozdiel. Napriek tomu však výklad, ktorý zastáva žalovaná a podľa ktorého má každá z takýchto zmlúv (dohôd) zakladať samostatné nemocenské poistenie, vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s týmito dvoma skupinami
zamestnancov. 16. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k druhému možnému výkladu § 20 ods. 1 zák, o soc. poistení, teda že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie, pričom kým táto osoba zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistená a do obdobia nemocenského poistenia sa zarátajú skutočné dni poistenia (teda pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň zaráta iba raz). Takýto výklad aj dôslednejšie rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení. Na jednej strane totiž zabezpečuje, že v prípade viacerých paralelných právnych vzťahov vymeriavací základ zo žiadneho z nich nezostane nezohľadnený len preto, že sa tento vzťah medzičasom skončil a trvajú len zvyšné
z nich. Na druhej strane však zároveň zabezpečí, že vždy budú zohľadnené vymeriavacie základy zo všetkých takýchto vzťahov aj vtedy, kedy by pre zamestnanca bolo výhodnejšie zohľadňovať len jeho aktuálny vzťah a nie vzťahy skoršie. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v?prospech poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v?rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodnom období.
17. Pre prípad žalobcu to znamená, že pokiaľ bol súbežne zamestnaný u zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a u zamestnávateľa Ženy pomáhajú ženám na základe dvoch rozličných pracovných zmlúv, ide o jedno povinné nemocenské poistenie.
Pritom je nerozhodné, že sám žalobca si uplatnil dávky materského z oboch týchto nemocenských poistení samostatne dvoma žiadosťami. Keďže z nemocenského poistenia zamestnávateľa Ústredie práve, sociálnych vecí a rodiny mu bola dávka materského aj priznaná a započítaná doba nemocenského poistenia u tohto zamestnávateľa, bude potrebné rozhodnúť, či žalobca nemá nárok na doplatok k priznanej dávke, pretože má nárok na dávku pri započítaní všetkých dôb poistenia od všetkých zamestnávateľov a zo všetkých vymeriavacích základov. Samozrejme, pokiaľ už boli pre výpočet materského použité vymeriavacie základy od zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny, tieto už nie je možné použiť, pretože časť dávky z nich už bola žalobcovi priznaná. Doplatok materského sa vypočíta len z tých vymeriavacích základov, ktoré pre výpočet sumy materského ešte neboli započítané. 18. Čo sa sťažnostných námietok, kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že ide o dve samostatné súbežné povinné nemocenské poistenia a preto je podľa neho potrebné
aplikovať § 58 ods. 1, druhá veta zákona o soc. poistení (zrejme mal na mysli § 58 ods. 2 cit. zákona). Pokiaľ by to tak bolo, bolo by potrebné podmienky vzniku nároku na dávku z týchto poistení vždy posudzovať samostatne, preto by nebolo možné započítať do doby samostatného poistenia doby poistenia z iného samostatného poistenia, keďže tieto poistenia sa posudzujú samostatne ( § 58 ods. 1 cit. zákona). Hoci je právne konštrukcia žalobcu v tomto ohľade nesprávna, konečné dôsledky posúdenia viacerých pracovného pomerov ako skutočnosť podmieňujúcu vznik jedného poistenia (žiadal započítať všetky doby nemocenského poistenia a všetky vymeriavacie základy) uvádza správne. Čo sa týka sťažnostnej námietky nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, z jej obsahu vyplýva, že nenamieta nedostatok dôvodov, ale to, že sa správny súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, teda namieta v podstate právne posúdenie veci správnym súdom. Sám kasačný súd vadu nedostatku dôvodov napadnutého rozsudku nevzhliadol, keďže rozsudok má všetky náležitosti stanovené v § 139 ods. 2 SSP, vrátane posúdenia podstatných skutkových tvrdení a
právnych argumentov a ich riadneho vyhodnotenia, hoci sa s týmto vyhodnotením kasačný súd nestotožnil. 19. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok, pretože vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Zároveň zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu?nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodňovalo jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Pri vydaní nového rozhodnutia je žalované viazaná právnym názorom vyslovených v tomto rozsudku (§ 469 SSP).
20. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi kasačného konania súd priznal právo na náhradu jeho trov, ako aj trov konania na správnom súde (§ 467 ods. 2 SSP).
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. októbra 2023