← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·13. 10. 2023

7Ssk/106/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200711.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
5Sa/23/2019
IČS
8019200711
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: P. L., B.. XX.X.XXXX, X. L. Č.. XX, L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.:XXX XXX XXXX X zo dňa 16.9.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyni proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/23/2019-65 zo dňa 24.9.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove ako správny súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. :XXX XXX XXXX X zo dňa 16.9.2019 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.6.2019 vo veci priznania starobného dôchodku (ďalej prvostupňové rozhodnutie).

2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná žalobkyni podľa § 65, § 293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) od 14.3.2010 priznala starobný dôchodok v sume 340,70 eur mesačne. Účastníčke zároveň podľa § 293ac ods. 3 cit. zákona zanikol od 14.3.2010 nárok na nižší starobný dôchodok. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí podrobne popísala určenie sumy starobného dôchodku na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 14.3.2013. Dôchodkový vek dosiahla dňa

18.6.2005. K tomuto dňu získala 42 rokov a 138 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 18.6.2005. Ďalej sa venovala určeniu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o soc. poistení a z toho dôvodu vypočítala priemerný osobný mzdový bod žalobkyne.

V rozhodujúcom období rokov 1994-2004 určenom podľa § 63 ods. 7 cit. zákona bol úhrn osobných mzdových bodov 6,7903 a za toto obdobie získala 9,5617 rokov dôchodkového poistenia. Hodnota priemerného osobného mzdového

bodu je 0,7682. Pretože táto hodnota je nižšia ako jedna a nárok jej vznikol v období od 1.1.2005 do 30.6.2005, priemerný osobný mzdový bod žalovaná určovala aj podľa § 273 ods. 4 cit. zákona a to z rozhodujúceho obdobia 1984 až 2004. Z tohto obdobia je úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé roky 14,1736. Priemerný osobný mzdový bod podľa § 273 ods. 4 cit. zákona v tomto období je 0,8456. Ďalej poukázala na § 79 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31.7.2006. Keďže sa určuje suma starobného dôchodku poistenca, ktorý už poberá niektorú z dôchodkových dávok, táto nová suma sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Žalobkyni bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 121/1975 Zb. od 1.12.1984 s tým, že výška tohto dôchodku bola určená z priemerného osobného mzdového bodu 0,7992. Žalobkyni bol rozhodnutím zo dňa 18.6.2007 priznaný

invalidný dôchodok od 5.11.2001 podľa zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods. 1 zákona o soc. poistení. V tomto prípade bol priemerný osobný mzdový bod stanovený na 0,7349. V súlade s § 79 ods. 1 zákona o soc. poistení bol starobný dôchodok vypočítaný z najvýhodnejšieho osobného mzdového bodu, ktorý bol 0,8456, t. j. z priemerného osobného mzdového bodu určeného pre určenie sumy starobného dôchodku. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla výpočet novourčeného starobného dôchodku a to ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8456, rokov obdobia dôchodkového poistenia 42,3781 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty ku dňu 14.3.2010, od kedy jej patrí nárok na dôchodok, t. j. 9,2246.

Táto suma je 330,60 eur mesačne. Keďže žalobkyňa poberá invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 263 ods. 16 zákona o soc. poistení považuje za starobný dôchodok vo výške 341,80 eur, patrí jej táto vyššia suma ako suma invalidného dôchodku prekvalifikovaného na starobný dôchodok.

Preto žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým síce žalobkyni od 14.3.2010 bol priznaný starobný dôchodok v sume 340,70 eur mesačne, avšak zároveň jej od tohto dňa zanikol nárok na tento nižší starobný dôchodok.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci, ako ho uviedla žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí a v podrobnostiach naň poukázal. Zároveň zdôraznil, že žalobkyňa sa v konaní pred správnym súdom nemôže domáhať preskúmania akéhokoľvek preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale len takého, ktoré po splnení ďalších zákonných podmienok napadne žalobou do dvoch mesiacoch od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Z uvedených dôvodov žalobkyňa nemôže žiadať preskúmať rozhodnutia z pred roku 2004. Čo sa týka preskúmavaného rozhodnutia, z podrobného výpočtu starobného dôchodku uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí vyplýva, že na určenie sumy starobného dôchodku použila žalovaná v súlade s § 79 ods. 1 zákona o soc. poistení priemerný osobný mzdový bod 0,8456, t. j. vyšší, než priemerné osobné mzdové body, ktoré boli určené na výpočet predchádzajúcich dôchodkov a preto rozhodla vecne správne.

5. Voči tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Jej námietkou bolo, že žiadala len o prepočet jej invalidných dôchodkov podľa platného § 79, ktoré poberala pred rokom 2004. Čo sa týka ňou požadovaného prepočtu invalidných dôchodkov, žalovaná nezaujala žiadne stanovisko. Žiadala o pravdivé prehodnotenie jej žiadosti so spravodlivým rozhodnutím o prepočte jej invalidných dôchodkov, priznaných a poberaných podľa § 79 pred rokom 2004. Túto sťažnostnú námietku zopakovala aj doplnení kasačnej sťažnosti.

6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 25.3.2022. Zotrvala na právnom názore uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí a žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 7. Najvyšší správny súd ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný, nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušiť ako nezákonné.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa uplatnila nárok na starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 14.3.2013. Žalobkyni bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok rozhodnutím zo dňa 28.2.1985 podľa zákona č. 121/1975 Zb. od 1.12.1984. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí pri aplikácii § 79 ods. 2 zák. o soc. poistení v znení účinnom do 31.7.2006 určila priemerný osobný mzdový bod z kalendárnych rokov 1979-1983 v hodnote 0,7992. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 18.6.2007 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 5.11.2001 podľa zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona o soc. poistení. . Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí pri aplikácii § 79 ods. 2 zák. o soc. poistení určila priemerný osobný mzdový bod z kalendárnych rokov 1994, 1996, 1997, 1998 a 1999 vo výške 0,7349.

9. Pri výpočte samotného starobného dôchodku žalovaná postupovala podľa všeobecných ustanovení zák. o sociálnom poistení o starobnom dôchodku. Podľa § 66 ods. 1cit. zákona je suma starobného dôchodku určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Žalobkyňa získala 42 rokov a 138 dní obdobia dôchodkového poistenia a dôchodkový vek dosiahla v zmysle § 65 ods. 8 zákona o soc. poistení dňom 18.6.2005. Priemerný osobný mzdový bod bol určený podľa § 63 ods. 7 cit. zákona v spojení s § 63 ods. 8 tohto zákona, keď rozhodujúce obdobie bolo rozšírené postupne pred 1.1.1994, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body.

V tomto rozhodujúcom období žalobkyňa získala 9,5617 rokov dôchodkového poistenia a hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola 0,7682. 10. V prípade žalobkyne bol na výpočet priemerného osobného mzdového bodu využitý aj § 273 ods. 4 zákona o soc. poistení, pretože jeho hodnota získaná podľa § 63 ods. 7 a nasl. bola nižšia ako jeden. Takto bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu vypočítaná na 0,8456. 11. Žalovaná ďalej aplikovala § 79 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom do 31.7.2006 a porovnala jednotlivé zistené priemerné osobné mzdové body, ktoré boli určené na výpočet predchádzajúcich dôchodkových dávok, teda čiastočného invalidného a invalidného dôchodku.

Zistilo sa, že priemerné osobné mzdové body určené na výpočet invalidných dôchodkov žalobkyne sú nižšie ako priemerný osobný mzdový bod určený podľa § 273 ods. 4 zákona o soc. poistení na účely priznania starobného dôchodku. Preto bola suma starobného dôchodku určená z najvyššieho priemerného osobného mzdového bodu, teda bodu 0,8456, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8456, rokov obdobia dôchodkového poistenia 42,3781 a aktuálnej dôchodkovej hodnotou za rok 2010 9,2246 vo výške 330,60 eur.

Táto suma sa valorizovala ku dňu jeho priznania 14.3.2010 na sumu 340,70 eur mesačne. Avšak aj po použití tohto najvýhodnejšieho bodu bola suma starobného dôchodku nižšia ako suma invalidného dôchodku 341,80 eur mesačne, ktorý bol v zmysle § 263 ods. 16 zákona o soc,. poistení prekvalifikovaný na starobný dôchodok a priznaný žalobkyni od 5.11.2001. Žalovaná preto síce žalobkyni priznala starobný dôchodok v sume 340,70 eur mesačne, zároveň však rozhodla o zániku nároku naň od 14.3.2010.

12. Podľa § 79 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom do 31.7.2006 suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Podľa § 79 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.7.2006 ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, určí sa osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona.

Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na predchádzajúcu dôchodkovú dávku. Podľa § 263 ods. 16, 2 veta cit. zákona v znení účinnom k 25.9.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistencovi uvedenému v prvej vete sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považuje za starobný dôchodok; § 293m ods. 2 a 4 platia rovnako. Podľa § 293ac ods. 1 cit. zákona starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok. Podľa § 293ac ods. 3 cit. zákona ak poberateľ starobného dôchodku podľa odseku 1 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku zo starobného poistenia po 31. decembri 2007, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší.

Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca. 13. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických úvah a správnej citácie zákonných ustanovení pri právnom posúdení tejto veci zo strany žalovanej, ktoré v celom rozsahu prevzal aj správny súd. V danom prípade šlo o posúdenie novej žiadosti o starobný dôchodok žalobkyne podľa zákona o soc. poistení, ktorá poberala invalidný dôchodok od roku 2001, ktorý sa v zmysle § 263 ods. 16 zákona o soc. poistení ku dňu 1.8.2006 transformoval na starobný dôchodok. Keďže žalobkyňa invalidný dôchodok poberala už od roku 2001, bolo potrebné postupovať aj podľa § 79 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom do 31.7.2006 a určiť sumu starobného dôchodku tak, aby poistenec, ktorý poberá niektorú z týchto dôchodkových dávok, nemal určený starobný dôchodok z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej

dávky. 14. Pokiaľ žalobkyňa v kasačnej sťažnosti a jej doplnení trvala na tom, aby sa prepočítali jej invalidné dôchodky podľa § 79 zákona o soc. poistení, k tejto jej požiadavke treba uviesť, že uvedené ustanovenie nezakotvuje samotné prepočítanie už priznaných invalidných dôchodkov tak, ako to v podstate žalobkyňa žiadala, keďže právoplatnými rozhodnutiami o priznaní invalidných dôchodkov je Sociálna poisťovňa a ostatné orgány verejnej moci vrátane súdov

viazané. Uvedené ustanovenie v odseku 1 len zakotvuje, že suma novopriznávaného starobného dôchodku poistenca, ktorý už poberá invalidný dôchodok sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet tejto predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Z toho vyplýva, že na účely aplikácie tohto ustanovenia je potrebné porovnať priemerné osobné mzdové body, a to jednak ten bod, ktorý bol určený pre výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky a ten, ktorý bol určený pre výpočet novej dôchodkovej dávky. Ďalej ustanovenie § 79 v odseku 2 pamätá aj na situáciu, keď predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, to znamená, keď pre jej výpočte nebol určený osobný mzdový bod, keďže predchádzajúca právna úprava stanovovala výpočet sumy starobného dôchodku odlišne, bez zisťovania osobného mzdového bodu. V tom prípade žalovaná sama určí osobný mzdový bod postupom, ktorý je uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia. To je aj prípad žalobkyne, pretože

jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 1985 a invalidný dôchodok v roku 2001. To však neznamená, že žalovaná má právo opätovne rozhodovať o už právoplatne priznanom invalidnom dôchodku (prepočítavať jeho výšku), ako sa mylne domnieva žalobkyňa.

15. V danom prípade žalovaná vykonala výpočet osobného mzdového bodu relevantného na výpočet čiastočného invalidného aj invalidného dôchodku v súlade s § 79 ods. 2 cit. zákona a následne vykonala porovnanie takto zistených osobných mzdových bodov so zistenými osobnými mzdovými bodmi relevantnými na výpočet starobného dôchodku podľa zákona o soc. poistení.

Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že priemerný osobný mzdový bod použitý pre výpočet sumy starobného dôchodku (0,8456) je vyšší ako priemerný osobný mzdový bod určený na výpočet invalidného dôchodku (0,7992 pri čiastočnom invalidnom dôchodku a 0,7349 pri invalidnom dôchodku). Preto žalovaná rozhodla správne, keď pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala v zmysle § 79 ods. 1 z najvyššieho, teda najvýhodnejšieho priemerného osobného mzdového bodu 0,8456. Napriek tomu aj s použitím tohto bodu vypočítaná suma starobného dôchodku neprevýšila sumu už žalobkyňou poberaného invalidného dôchodku, od 1.8.2006 prekvalifikovaného na starobný dôchodok.

16. Následne ustanovenie § 293ac ods. 1, 3 zákona o soc. poistení stanovuje, že starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred 1.1.2008, sa považuje aj po 31.12.2007 za starobný dôchodok a súčasne, že ak poberateľ starobného dôchodku podľa predchádzajúcej vety splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31.12.2007, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší. U žalobkyne teda nastala konkurencia výplaty dvoch starobných dôchodkov a to starobného dôchodku prekvalifikovaného z invalidného dôchodku a starobného dôchodku určeného na základe žiadosti o priznanie starobného dôchodku (3 roky spätne od jej podania).

V tom prípade sa vypláca dôchodok, ktorý je vyšší. Preto žalobkyňa má stále nárok na výplatu starobného dôchodku vo výške, ako jej bola stanovená v rozhodnutí o invalidnom dôchodku, ktorý jej patrí od roku 2001. Zvýšenie starobného dôchodku určeného na základe žiadosti o priznanie starobného dôchodku po roku 2010 neprichádza do úvahy, pretože k okamihu súbehu oboch dôchodkov (dňa 14.3.2010) zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca, v danom prípade na starobný dôchodok určený na základe žiadosti o priznanie starobného dôchodku.

Ak teda nebol vyplácaný k 1.1. nasledujúceho roka, zvýšenie podľa § 82 zák. o soc. poistení od roku 2011 nepatrí. 17. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že žalobkyňa vždy žiadala len o prepočet jej invalidných dôchodkov podľa § 79 zákona o soc. poistení, kasačný súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutia o priznaní, či už čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku z rokov 1985 a 2001 sú právoplatné a právne záväzné pre žalovanú, ktorá z nich musí vychádzať pri svojej rozhodovacej činnosti. Nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v konaní o preskúmavanie iného správneho rozhodnutia, a to ani ako podkladové rozhodnutia, keďže na ich preskúmanie bol daný osobitný postup (§ 27 ods. 1 SSP). Ako už bolo vyššie uvedené v bode 13. tohto rozsudku, podstata aplikácie § 79 zákona o soc. poistení v znení účinnom do 31.7.2006 tkvie v tom, že z tohto právne záväzného rozhodnutia musí žalovaná vychádzať, čo sa týka výšky priemerného osobného mzdového bodu, ktorá bola použitá pre výpočet invalidného dôchodku ako z minimálnej sumy priemerného osobného mzdového bodu použitej pre výpočet sumy

novej dávky, a ak tento bod z tohto rozhodnutia nevyplýva, určiť ho v súlade s odsekom 2 tohto ustanovenia. 18. Kasačný súd teda konštatuje, že žalovaná pri výpočte sumy starobného dôchodku na základe žiadosti žalobkyne z roku 2013 postupovala v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a vychádzala z najvyššieho priemerného osobného mzdového bodu zisteného pre výpočty dôchodkových dávok žalobkyne. Vzhľadom na to, že sťažnostnú námietku vyhodnotil kasačný súd ako plne nedôvodnú a sám nezistil dôvody pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

19. O nároku na náhradu trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalovanej, ktorá má právo na náhradu trov kasačného konania, náhradu nepriznal vzhľadom na nesplnenie podmienok § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného

konania. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/106/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik