7Ssk/107/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Martina Vnenčáková, so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29578-2/ 2022-BA zo dňa 06.07.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/17/2022 - 75 zo dňa 30.01.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/17/2022 - 75 zo dňa 30.01.2023 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 29578-2/2022-BA zo dňa 06.07.2022 a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 10Sa/17/2022 - 75 zo dňa 30.01.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu zo dňa 09.09.2022, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 29578-2/2022-BA zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 2747/ 2022-RV-DvN zo dňa 06.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nepriznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti.

žalobca na území Slovenskej republiky (ďalej len „Slovensko“, resp. „SR“) žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu Európskej únie/Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len ako „EÚ/EHP“) žalobca preukázal doby poistenia v nezamestnanosti od 25.06.2018 do 21.12.2018 (180 dní), od 20.06.2019 do 28.02.2020 (254 dní), od 12.06.2020 do 29.01.2021 (232 dní), od 22.06.2021 do 14.01.2022 (207 dní).

Medzi obdobiami dvoch zamestnaní sa žalobca zdržiaval na Slovensku a bol evidovaný na úrade práce. Z evidencií uchádzačov o zamestnanie bol žalobca vyradený z dôvodu odchodu do členského štátu EÚ. Napriek sezónnemu charakteru práce a evidenciách na úrade práce v SR bola situácia žalobcu podľa prvostupňového správneho orgánu stabilná, pretože sa zakaždým vracal späť na územie Nórska a na Slovensku si nehľadal zamestnanie. Od roku 2008 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území SR. Ako iné skutočnosti, ktoré by potvrdzovali zachovanie centra záujmov na území SR počas pobytu v inom členskom štáte EÚ, žalobca

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“, resp. nariadenie č. 987/2009“) možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca sa zdržiaval na území Nórska v období od decembra 2014 do januára 2022, b) situáciu navrhovateľa vrátane: - povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - žalobca bol na území Slovenska naposledy povinne sociálne poistený u zamestnávateľa TRYTON s.r.o. od 10.04.2008 do 09.05.2008. Okrem toho bol na Slovensku sociálne poistený na základe viacerých pracovnoprávnych vzťahov, celkovo v trvaní cca 2,5 roka, t. j. jeho pracovná história na Slovensku je krátkodobá. Vo vyhlásení uviedol, že

Počas jeho pobytu v zahraničí sa na Slovensku zdržiavala jeho družka a ich spoločný syn. Na Slovensko sa vracal každoročne v rokoch 2018-2019 cestoval letecky, v rokoch 2020-2021 autom. Na Slovensku uhrádza dane, rôzne poplatky, životné poistenie, poistenie nehnuteľností. Na území Slovenska vlastní motorové vozidlo, za ktoré uhrádza havarijné a povinné zmluvné poistenie. - vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti - počas jeho pobytu v zahraničí bol na Slovensku členom streleckého športového klubu, - jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobca v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Býval v Nórsku sám v podnájme. Bytovú situáciu na území Nórska je podľa žalovanej možné považovať za stabilnú a primeranú výkonu povolania.

5. Podľa žalovanej rozhodujúce skutočnosti svedčiace o mieste bydliska dotknutej osoby sú bez pochybností skutočnosti, stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území Nórska (prerušovane cca 7 rokov) aj situácia navrhovateľa (stabilita zamestnania v Nórsku, prioritná, dlhodobá a opakujúca sa orientácia na nórsky pracovný trh od roku 2014, sústavné návraty za prácou do zahraničia, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Nórska, návraty po skončení sezónnych prác v zahraničí, prítomnosť družky a syna, vlastníctvo bytu a domu, zachovanie finančných produktov, úhrada rôznych poplatkov, daní, členstvo v streleckom športovom klube, vlastníctvo motorového vozidla, prihlásenie na príslušný druh pobytu) podľa žalovanej preukazujú, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Nórsku nezachoval. Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti

Rovnako tak bolo prihliadnuté aj na návraty žalobcu na Slovensko za rodinou, no tie je podľa žalovanej potrebné vyhodnotiť komplexne v porovnaní s celkovou dĺžkou jeho pobytu v Nórsku. Pokiaľ žalobca poukázal na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku v roku 2018, žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že žalobca svojimi opätovnými odchodmi do Nórska deklaroval prioritnú, dlhodobú a opakujúcu sa orientáciu na zahraničný pracovný trh a skutkový stav veci, minimálne čo sa týka dĺžky trvania poistenia v zahraničí bol iný v roku 2018 ako je v roku

Uvedený stav sa periodicky opakoval, čím aj podľa názoru súdu počas posledného zamestnania nemožno považovať bydlisko žalobcu za zachované na území SR. Za takéhoto stavu správny súd považoval závery žalovanej o nezachovaní centra záujmu žalobcu na území SR za správne a to predovšetkým za situácie, že žalobca opätovnými odchodmi do Nórska v priebehu viacerých rokov deklaroval prioritnú, dlhodobú a opakujúcu sa orientáciu na zahraničný pracovný trh. K námietke, že na území Slovenskej republiky má rodinných príslušníkov, prípadne aj vlastní majetok, správny súd uviedol, že túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože samotné príbuzenské vzťahy žalobcu ako aj jeho majetkové pomery na území SR nepreukazujú neprenesenie centra záujmov do inej krajiny Európskej únie. Správny súd poukázal na informáciu vyplývajúcu z vyjadrenia žalovanej zo dňa 04.10. 2022 k správnej žalobe, podľa ktorej žalobca bol dňom 16.06.2022 opätovne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a to z dôvodu jeho odchodu do cudziny, čo tiež nasvedčuje nezachovaniu centrov záujmu na území Slovenskej republiky.

Proti uvedenému rozsudku včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie trov kasačného konania v rozsahu 100%.

10. Sťažovateľ namietal, že hoci žalovaná tvrdila, že svoj výsluch v odvolaní nenavrhoval, uvedené nie je pravdou, lebo na str. 2 odvolania takýto dôkaz navrhol z dôvodu strohého obsahu formulára (vyhlásenia). Výsluchom by sa jasne ozrejmil jeho úmysel.

Namietal, že všetky kritériá podľa § 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa majú hodnotiť vo vzájomných súvislostiach, nie len niektoré bez zhodnotenia ostatných. 12. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd nemal oprávnenie hodnotiť stav v čase mimo rozhodovania pred žalovanou. Namietal tiež jeho odklon od ustálenej rozhodovacej praxe (sp. zn. 9Sžsk/9/2020, sp. zn. 1Sžsk/38/2017, sp. zn. 9Sžsk/72/2017, sp. zn. 1Sžsk/38/2017 a sp. zn. 7Sžsk/114/2020). 13. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 01.06.2023.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z nasledovných

16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

18. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo -doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

21. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 22.

23. Podľa článku 1 písm. j/ a k/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia: j/ „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva; k/ „pobyt“ znamená prechodné bydlisko. 24. Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

26. Z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ/EHP (tu na území Nórska) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na

Kritériami na určenie centra záujmov sú v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku.

všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. 28. V prospech vzniku nového centra záujmov sťažovateľa v rozhodnom období (počas jeho poslednej činnosti ako zamestnanca - čl. 65 ods. 2 základného nariadenia) v Nórsku podľa kasačného súdu svedčí orientácia sťažovateľa na nórsky pracovný trh a skutočnosť, že Nórsko je štátom bydliska žalobcu na daňové účely (v SR nemal žiadny zdaniteľný príjem).

29. K posúdeniu stability zamestnania však kasačný súd konštatuje, že žalobca pri ukončení jedného pracovného pomeru neuzatváral okamžite novú pracovnú zmluvu, ktorá by predstavovala istotu ďalšieho zamestnania v blízkom čase, keďže pracovné zmluvy na aktuálne obdobie uzatváral až po opätovnom príchode do Nórska. Pod pojmom „stabilita“ je potrebné predovšetkým rozumieť určitú stálosť, nemennosť, sústavnosť, trvalosť.

30. K posúdeniu dĺžky a trvalosti prítomnosti žalobcu na území dotknutých štátov v posudzovanom období kasačný súd uvádza, že žalobca mal podľa formulára U2 - záznam o poistení v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 15.01.2018 do 14.01.2022 viacero dočasných pracovných pomerov rôznej dĺžky, v rámci ktorých bol poistený v nezamestnanosti, celkovo v rozsahu 873 dní, t. j. v priemere 218,25 dňa za rok, teda je možné konštatovať, že sa prevažne zdržiaval v Nórsku. V medziobdobí po skončení sezóny sa mal sťažovateľ zdržiavať na Slovensku, v administratívnom konaní nebolo preukázané, že by sa sťažovateľ na území Nórska zdržiaval aj v čase, keď tam zamestnaný nebol. Za pozornosť potom stojí, že žalobca v Nórsku odpracoval menší počet dní, ako je počet všetkých pracovných dní vrátane platených sviatkov (obvykle 261 za rok), ktoré, ak by žalobca bol bežným cezhraničným zamestnancom, by mohol bezpečne odpracovať bez straty centra záujmov na Slovensku.

Nejednalo sa o bežný prenájom/podnájom či vlastníctvo nehnuteľnosti (išlo o unimobunku), pričom nie je zrejmá kvalita takého bývania (či mal vlastné sociálne zariadenie, vlastnú kuchyňu, atď.). V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná sústredila len na skutočnosť, že sťažovateľ býval sám v podnájme. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány tiež vôbec nezisťovali a v dôsledku toho ani nevyhodnotili skutočnosť, či by žalobca v prípade straty zamestnania prišiel o ubytovanie. Nemožno v tomto smere vyčítať sťažovateľovi, že na túto skutočnosť poukázal až v konaní pred správnym súdom, a nie priamo v odvolaní, lebo žalovaná ním navrhnuté vypočutie v odvolacom konaní za účelom doplnenia skutkového stavu nevykonala, hoci v administratívnom spise nemala dostačujúce informácie o podmienkach podnájmu. Všeobecne možno konštatovať, že ubytovanie, hoci v samostatnom obytnom priestore, ale priamo závislé od existencie pracovného pomeru, nesvedčí v prospech dlhodobého usadenia sa v danej krajine. Preto je potrebné, aj s prihliadnutím na minimum informácií, ktoré sú Sociálnou poisťovňou všeobecne požadované vo vyhlásení vo vzťahu k ubytovaniu, doplniť

33. V súvislosti s vyhodnotením ďalších skutočností (mimopracovné aktivity, vlastníctvo motorového vozidla, poistné zmluvy, úhrady miestnych daní a energií spojených s užívaním nehnuteľnosti a pod.) kasačný súd konštatuje, že tieto bude musieť žalovaná opätovne vyhodnotiť v kontexte doplneného dokazovania.

V tomto smere kasačný súd odkazuje na rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 1Sžso/26/2016 a sp. zn. 7Sžsk/ 92/2022. 35. Obiter dictum dáva kasačný súd žalovanej do pozornosti, že judikatúra SD EÚ, v ktorej bol podaný výklad k ustanoveniam nariadenia č. 1408/71, bola zohľadnená v novom nariadení č. 883/04. V základnom nariadení tak boli zohľadnené aj závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 17.02.1977 Silvana Di Paolo proti Office national de ľemploi, C-76/

37. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie za účelom doplnenia skutkového stavu, opätovného vyhodnotenia centra záujmov sťažovateľa podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a vydania nového, riadne odôvodneného rozhodnutia.

39. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.