7Ssk/108/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 6. 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 26Sa/25/2020-31 zo dňa 2.9.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

konania krajský súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. 2. Krajský súd v priebehu konania zistil, že rozhodnutie, preskúmania ktorého sa žalobca domáhal, bolo napadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom generálny riaditeľ žalovanej rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.7.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.6.2020 potvrdil. Krajský súd uznesením č.k. 26Sa/25/2020-17 zo dňa 27.11.2020, s poukazom na § 59 ods. 1 SSP, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 28.8.2020 podľa ust. § 202 ods. 1 SSP o označenie napadnutého rozhodnutia a žalobný návrh. Zároveň žalobcu poučil, že ak nedôjde k oprave, jeho podanie bude odmietnuté, pokiaľ v konaní nebude možné ďalej pokračovať.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a z dôvodu nezákonného odmietnutia podania. 4. Sťažovateľ namietal, že nezákonný procesný postup správneho súdu spočíval v tom, že jeho žaloba zo dňa 28.8.2020, ktorou uplatňoval právo na súdnu ochranu práva na invalidný dôchodok, bola bez verejného konania a bez jeho účasti odmietnutá. Podľa názoru sťažovateľa žaloba, ktorou sa domáha svojho práva, nemôže byť odmietnutá. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 3/98 z 5.2.1998, ustanovenie § 5 ods. 6 vetu prvú a § 109 SSP ako aj na článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd a Ústavu SR (čl. 46 ods. 2). Sťažovateľ uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva z dôvodu, že boli porušené jeho základné procesné práva garantované článkom 12 ods. 1 Ústavy SR, Listinou základných ľudských práv, zákonom č. 100/1988 Zb., zákonom 461/2003

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s § 455 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 31.7.2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie zo dňa 11.6.2020 potvrdil.

Krajský súd žalobcu poučil, že ak nedôjde k oprave, jeho podanie bude odmietnuté, pokiaľ v konaní nebude možné ďalej pokračovať. Krajský súd v zmysle § 26 ods. 1 SSP žalobcu poučil o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. 10. Žalobca reagoval na uznesenie krajského súdu zo dňa 27.11.2020 doplnením podania zo dňa 17.12.2020, tak, že zotrval na svojom návrh na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia žalovanej. Žaloba vyjadril tiež svoje presvedčenie, že „Preskúmanie súdom, odvolacieho rozhodnutie, nie je povolené ani v zmysle zákona č. 461/2003 a tiež ani podľa ustanovení, ktoré uvádzate v zaslanej výzve, teda ani podľa zákona č. 162/2015.“ a zároveň poukázal na § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) SSP a § 199 ods. 1 písm. a) SSP. V závere svojho podania zo dňa 17.12.2020 žalobca opakovane uviedol, že trvá na žalobnom návrhu uvedenom v podanej správnej žalobe zo dňa 28.8.2020 a navrhol správnemu súdu zrušiť prvostupňové rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

13. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

17. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 18.

Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 20. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 21.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

25. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

27. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 28. Kasačný súd považuje za správny procesný postup krajského súdu, ktorý uznesením zo dňa 27.11.2020 vyzval žalobcu na doplnenie jeho žaloby zo dňa 28.8.2020 o označenie napadnutého rozhodnutia a žalobného návrhu, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca, napriek tomu, že podal odvolanie podľa § 214 a nasl. zákona o sociálnom poistení (o ktorom odvolaní aj bolo rozhodnuté rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 31.7.2020), žalobou napadol prvostupňové rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie. 29.

30. Aj z vyjadrenia sťažovateľa (v doplnení jeho podania zo dňa 17.12.2020) kasačný súd jednoznačne vyvodzuje, že tento plnohodnotne porozumel výzve krajského súdu v uznesení zo dňa 27.11.2020, keď výslovne uviedol, že: „Aj na základe zaslanej výzvy zotrvávam na tom, že správnou žalobou zo dňa 28.8.2020 žiadam o súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.6.2020, ktorým bolo porušené moje právo a to právo na invalidný dôchodok!

31. Kasačnú námietku sťažovateľa, že sa z napadnutého uznesenia a ani zo zaslanej výzvy z 27.11.2020 nedozvedel, v čom spočíva nezákonnosť jeho správnej žaloby, nepovažuje kasačný súd za dôvodnú. Z oboch úkonov správneho súdu vyplýva zásadný právny názor, podopretý konkrétnymi ustanoveniami SSP, že správnou žalobou možno preskúmať konečné rozhodnutie správneho orgánu vydané v riadnom inštančnom postupe, avšak žaloba je s touto zákonnou zásadou v rozpore. Názor sťažovateľa, že odvolacie rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pokladá kasačný súd, v súlade s názorom správneho súdu, za nesprávny. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z ust. §7 písm. a) SSP a contrario. Musí teda ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie.

33. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustanovení § 177, § 180, § 190 a § 191 SSP. Rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v § 177 SSP musí byť vydané žalovaným, ktorým je v zmysle § 180 ods. 1 SSP orgán, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - v danom prípade ide o rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie § 190 SSP, ktorý stanovuje možnosť zamietnutia žaloby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako § 191 ods. 3 písm. a) SSP uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že nikdy nie je možné zrušiť samostatne len prvostupňové rozhodnutie bez zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Zákon teda ako spôsobilý a samostatný predmet súdneho prieskumu vylučuje prvostupňové rozhodnutie, ak bolo možné podať proti nemu riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní.

34. Hoci je sťažovateľ fyzickou osobou bez právnického vzdelania, kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 11 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobca bol tiež náležite poučený o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornený na dôsledky, ktoré z odmietnutia opravy žaloby vyplynú. Napriek tomu sťažovateľ zotrval na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a preto je potrebné jeho vôľu rešpektovať. Kasačný súd sa plne stotožňuje s právnym záverom krajského súdu, že nie je úlohou správneho súdu presviedčať a donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré mu krajský súd označí alebo negovať jeho výslovne prejavenú vôľu, a to ani v sociálnych veciach.

36. Ohľadom námietky sťažovateľa, že jeho žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo, kasačný súd uvádza, že v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva Správny súdny poriadok.

37. K sťažnostnej námietke žalobcu, že o jeho správnej žalobe správny súd nenariadil verejné pojednávanie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom Správny súdny poriadok výslovne uvádza, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej (§ 147 ods. 1 písm. a) SSP). Krajský súd preto nepochybil, keď uznesenie vyhotovil písomne mimo pojednávania a doručil ho sťažovateľovi.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.