7Ssk/108/2023

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, ktorá iným osobám poskytuje tzv. strážnu službu, v rámci ktorej zamestnanci žalobcu vykonávajú prácu v objektoch týchto osôb. Jedným z takýchto objektov bol v marci 2022 aj objekt „Rozvodňa veľmi vysokého napätia Varín“ spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., IČO: 35829141. Inšpektori práce žalovaného vykonali na tomto pracovisku 10. marca 2022 inšpekciu práce. Nachádzala sa tam jedna kontrolovaná osoba - zamestnanec žalobkyne K. Z., ktorý vykonával prácu „stráženie objektu“.

3. Žalobkyňa podala žalobu proti výzve na predloženie dokladov z 28. marca 2022, ktorú považovala za iný zásah orgánu verejnej správy. V nej žiadala, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal túto výzvu, a aby mu uložil obnoviť stav pred týmto zásahom. Namietala, že výzva predstavuje tzv. fishing expedition a je šikanózna s cieľom „loviť“ informácie a hľadať nedostatky. Osobitne v tejto súvislosti zdôraznila, že sa proti nej vykonávajú ďalšie tri inšpekcie práce.

Zároveň žiadala vykonať výsluch osôb, ktoré nariadili a vykonali inšpekciu. 4. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 22 Sa 11/2022-123 podľa § 261 SSP zamietol túto žalobu. Ustálil, že výzvu je možné posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy, no zdôraznil, že v priamo v priestoroch žalobkyne sa uskutočnila len jedna kontrola. Nezistil, že by ďalší postup žalovaného, ktorým vyzýval na predloženie dokladov, zasahoval alebo obmedzoval bežnú činnosť žalobkyne. Podľa správneho súdu žalovaný vo výzve presne stanovil, v akom rozsahu sa bude inšpekcia realizovať. Jeho postup tak nepovažoval za tzv. fishing expedition. Inšpekcia práce bola vedená na konkrétne zamerané ciele s presne vymedzeným časovým obdobím. Za nepodstatné považoval správny súd aj to, že sa voči žalobkyni vykonávajú ďalšie tri inšpekcie. Zdôraznil, že žalovaný je zo zákona splnomocnený na kontrolu nelegálnej práce a zamestnávania a je poverený dozorom nad dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa je jednou z najväčších súkromných bezpečnostných služieb v Slovenskej republike, a tak len z toho, že voči nej v danom čase prebiehali ďalšie

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Opätovne poukázal na potrebu výkladu zákona č. 125/2006 Z. z. v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie. Naďalej namietala, že výzva na predloženie dokladov predstavovala tzv. fishing expedition a mala šikanózny charakter. V súvislosti s uvedeným pojmom opätovne odkázala na judikatúru českého Najvyššieho správneho súdu a tunajšieho najvyššieho súdu. Namietala takisto porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k čomu odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, a zdôraznila, že sa proti nej vykonali tri inšpekcie práce. Výzvu žalovaného naďalej považovala za nezákonnú aj kvôli tomu, že nešpecifikuje predmet a účel výkonu inšpekcie. Nie je preto riadne odôvodnená a nesleduje legitímny cieľ. Podľa žalobkyne sa správny súd vôbec nezaoberal jej žalobnou námietkou o svojvoľnom postup žalobcu. Nevykonal ani žiadne preskúmanie úkonov žalovaného, obmedzil sa len na posúdenie, či mal žalovaný oprávnenie vykonať predmetný zásah. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu a odňatie možnosti konať pred súdom postupom správneho súdu podľa žalobkyne predstavuje aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci bola písomná výzva, ktorou žalovaný vyzval žalobkyne na predloženie určitých v nej vymedzených dokumentov. Už správny súd vyšiel z toho, že postup žalovaného ako orgánu verejnej správy [§ 7 ods. 1 a 12 zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 4 písm. a) SSP] pri výkone inšpekcie je tzv. iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) časti vety za bodkočiarkou SSP. Žaloba žalobkyne je teda žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, v ktorom správny súd posudzuje zákonnosť tohto iného zásahu (teda jeho súlad či nesúhlas so „zákonom“, resp. všeobecne aj s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, porov. § 6 ods. 1 SSP). Rovnako už správny súd správne odkázal na to, že preskúmavanou výzvou inšpektor práce žalovaného vyzval žalobkyňu len na predloženie určitých dokumentov. Takáto výzva je v súlade s § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie,

Podľa kasačného súdu však prehliada, že citované ustanovenie a ňou citovaná judikatúra k nemu sa primárne týkala otázok prehliadok obchodných priestorov. Z tejto judikatúry (reprezentovanej najmä rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z 2. októbra 2014, Delta Pekárny, a. s., proti Českej republike, sťažnosť č. 97/11, a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 18. júna 2015, Deutsche Bahn AG v. Európska Komisia, C-583/13) vyplýva, že kontrola priestorov právnických osôb môže predstavovať zásah do práva na rešpektovanie obydlia alebo podľa povahy kontroly aj práva na rešpektovanie korešpondencie podľa čl. 8 Dohovoru (porov. tiež rozsudok ESĽP z 8. júla 2013, Bernh Larsen Holding AS a iní proti Nórsku, sťažnosť č. 24117/ 08). Zásahom do práva na rešpektovanie obydlia tak môže byť kontrola, pri ktorej poverené osoby vstupujú do priestorov právnickej osoby, ktorým práve svedčí ochrana podľa cit. článku Dohovoru.

10. V tu prerokúvanej veci už správny súd zdôraznil, že priamo v určitých priestoroch (ktoré ani nepatrili priamo žalobkyni, ale spoločnosti, ktorej poskytovala strážnu službu) bola vykonaná iba jedna kontrola, pri ktorej inšpektori práce skontrolovali zamestnanca vykonávajúceho strážnu službu. Priamo v priestoroch žalobkyne sa nevykonali žiadne ďalšie kontroly a neboli tam zabavené žiadne jej doklady, a už vonkoncom nie korešpondencia, ktorá by mohla spadať pod ochranu podľa čl. 8 Dohovoru. Proti tejto prehliadke napokon ani nesmeruje žalobkynina žaloba, tá smeruje proti písomnej výzve, ktorá - rovnako ako ďalšie úkony - sa voči nej vykonala výlučne korešpondenčne. Táto výzva, ani ďalšie úkony tak nemôžu predstavovať prehliadku priestorov žalobkyne, a preto na ne nemožno aplikovať závery z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora.

11. Už citovaná judikatúra nie je priliehavá aj preto, že sa výslovne týka oprávnení vyšetrovacích orgánov na úseku hospodárskej súťaže. Túto oblasť je však nutné odlíšiť od oblasti inšpekcie práce vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy, typu kontroly a spôsobu jej vykonávania príslušnými orgánmi (v tomto smere porov. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016, II. ÚS 446/2017). Inšpekcia práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je dozorom nad dodržiavaním rôznych pracovnoprávnych predpisov, resp. iných predpisov, ktoré sa týkajú týchto pracovnoprávnych vzťahov [písmeno a)], a len v rámci toho aj vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie [písmeno b)]. Povaha a účel činnosti inšpekcie sú tak nielen represívne, ale aj preventívne (porov. v tomto smere rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Asan 1/2019; § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). Inšpekcia práce tak nereaguje len na konkrétne podozrenia, ale už preventívne kontroluje dodržiavanie uvedených predpisov, pretože jej hlavným cieľom je ochrana práv a oprávnených

12. Nemožno tiež strácať zo zreteľa, že rovnako ako Dohovorom, ktorý (keďže je medzinárodnou zmluvou ratifikovanou ešte Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou pred 1. januárom 1993) má podľa čl. 154c ústavy podmienenú prednosť pred zákonmi, je Slovenská republika viazaná aj inými medzinárodnými zmluvami.

Podľa čl. 1 tohto dohovoru má každá zmluvná strana tohto dohovoru udržiavať systém inšpekcie práce na pracoviskách v priemysle (a podľa čl. 22 aj v obchode). Podľa čl. 3 písm. a) dohovoru je funkciou inšpekcie práce (okrem iného) zabezpečiť vynucovanie právnych ustanovení o podmienkach práce a ochrane pracovníkov pri výkone ich práce, ako sú predpisy o pracovnom čase, mzdách, bezpečnosti, zdraví a sociálnej starostlivosti, zamestnávaní detí a mladých osôb a iných súvisiacich záležitostiach, pokiaľ sa takéto ustanovenia vynucujú inšpektormi práce. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. c) bodu (iii) tohto dohovoru sú inšpektori práce vybavení príslušnými poverovacími dokladmi oprávnení vykonať akékoľvek preskúmanie, zistenie alebo vyšetrovanie, ktoré považujú za potrebné na to, aby sa presvedčili, či existujúce právne ustanovenia sa dôsledne dodržiavajú, a najmä (okrem iného) žiadať predložiť akékoľvek knihy, záznamy alebo iné doklady, ktorých vedenie ustanovujú vnútroštátne zákony alebo predpisy vzťahujúce sa na podmienky práce, s cieľom overiť, či sú v zhode s právnymi ustanoveniami, a

13. Pokiaľ žalobkyňa za prejav šikanovania považovala to, že proti nej prebiehali ďalšie tri inšpekcie práce, ani s tým sa kasačný súd nestotožňuje. Zákon č. 125/2006 Z. z. vymedzuje príslušnosť inšpektorátu práce na vykonávanie jeho kompetencií pre ten územný obvod, v ktorom má sídlo, t. j. niektorý z krajov Slovenskej republiky (§ 7 ods. 1 cit. zák.).

Keďže žalobkyňa (zrejme) vykonáva strážnu službu u rôznych subjektov v rôznych objektoch, umiestnených v rôznych krajoch a pre každý z nich je územné príslušný iný inšpektorát, inšpekciu práce u neho vykonáva viacero inšpektorátov práce. Samotná skutočnosť, že sa voči žalobkyni vedú viaceré inšpekcie v rámci rôznych inšpektorátov práce, však sama osebe nijako nesvedčí o tom, že ide o nezákonnú alebo šikanóznu inšpekciu.