7Ssk/110/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu v 1 rade: S. T. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. X/XX, C., U. D., žalobkyne v 2 rade: L. S., Q. B. XX, XX XXX B., U. D., (do 04.04.2017 Marzena Zabawa - JUPITER, IČO: 45842663), obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom v Žiline, Kuzmányho 18, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 14149-3/2019-BA zo dňa 17. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 8Sa/6/2021-35 zo dňa 09. septembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 8Sa/6/2021-35 zo dňa 09. septembra 2021 v časti výroku I. a III. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

O trovách konania rozhodol krajský súd v časti výroku III. a IV. tak, že žalobcovi v 1 rade, ktorý mal úspech vo veci priznal nárok na ich náhradu v skrátenom rozsahu z dôvodu tzv. typizovaných žalôb a žalobcovi v 2. rade ich náhradu poukazom na ust. § 467 ods. 1 v spojení s ust. § 167 ods. 1 S.s.p. nepriznal.

V súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov, poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spoľecznych, oddzial w Lubline dňa 16. júla 2014 (správne malo byť 06.12.2013 pozn. kasačného súdu) doručila žalovanej oznámenie číslo UBS1/UE/200000/450/713/2013/65100111911, zo dňa 28. novembra 2013, ktorým ZUS určila, že žalobca v 1. rade podlieha od 24. júla 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

zamietol. 4. Krajský súd vo vzťahu k žalobe žalobcu v 2 rade uviedol, že pre nenaplnenie preukazného ukrátenia žalobcu v 2. rade na jeho subjektívnych právach považoval za potrebné žalobu tohto žalobcu zamietnuť podľa § 190 S.s.p., keďže žalobca v 2. rade nedisponuje hmotnou legitimáciou na podanie správnej žaloby, nebol ukrátený na svojich právach. 5. Ďalej krajský súd poukázal na závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs/1/2018 zo dňa 4.12.2018, ktorý jednoznačným spôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských štátov v otázke uplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne.

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 23.07.2013. 6. Krajský súd uviedol, že pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie Sociálna poisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky dohodou, na sociálne poistenie žalobcu v 1. rade sa bude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky, určená dohodou, a preto žalobca v 1. rade bude podliehať pod právomoc Poľskej republiky ako štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností, ďalšie žalobné dôvody nepovažoval krajský súd za relevantné pre rozhodnutie, preto podľa § 191 ods. 1 písm. b) S.s.p., podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. b) S.s.p., a vec vrátil žalovanej podľa § 191 ods. 4 veta prvá S.s.p. na ďalšie konanie.

8. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná, čo do výroku o zrušení rozhodnutia, v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p). Navrhovala, aby najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalovaná nesúhlasila s názorom krajského súdu ohľadne nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne a bola toho názoru, že bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie a toto bolo vydané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a koordinačnými nariadeniami EÚ. Poukázala na to, že je povinná viesť register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, je povinná kontrolovať správnosť údajov v tomto registri a v prípade, že sú v registri uvedené nesprávne údaje, je povinná urobiť kroky k tomu, aby zosúladila skutkový stav veci s právnym stavom veci. Formulár PD A1 vydaný v prejednávanom prípade, je podľa názoru žalovanej, len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné dodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný preto nemôže, podľa jej názoru, nahrádzať samotné rozhodnutie o vzniku, nevzniku alebo zániku poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ neodhlásil zamestnanca z registra poistencov, pričom platnosť formulára zanikla ku dňu 23.07.2013, bola žalovaná v zmysle ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a ust. § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie. Zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie (o zániku poistenia uplynutím dňa 23. júla 2013) sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky t. j. obdobia pred uvedeným dátumom. Podľa názoru žalovanej bola oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, pričom skutočnosť, že zamestnanec od 1. júna 2012 do 23. júla 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, určila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ako inštitúcia štátu bydliska v súlade s koordinačnými nariadeniami. 10. Žalovaná taktiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v 1 rade a mala za to, že krajský súd mal postupovať podľa ust. § 167 ods. 3 písm. a) S.s.p. a za dôvod hodný osobitného zreteľa mala považovať to, že žalobcovi v 1 rade sa postavenie žalobcu v 1 rade po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu nezmení a zostane rovnaké ako v čase vydania rozhodnutia žalovaného. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/7/2020 ako i 29Sa/25/2020.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 S.s.p), kasačnú sťažnosť žalovanej prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 23. júla 2013. 19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.).

Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

21. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/ 2003 Z. z. v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako i Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej za nesprávny.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 27. Slovenská republika vstupom do Európskej únie ako nový členský štát Európskej únie Zmluvou o pristúpení preniesla svoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojím vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú o. i. základné nariadenie a vykonávacie nariadenie. Európsky parlament a Rada prijali Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy.

vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

32. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia.

2013. Z administratívneho spisu žalovanej bolo ďalej zrejmé, že ZUS (Zakład Ubezpieczeń Społecznych, pobočka v Lublinie) listom č.UBS1/UE/200000/450/713/2013/65100111911, zo dňa 28. novembra 2013 určila, že žalobca od 24. júla 2013 podlieha uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že poľská ZUS, ako inštitúcia členského štátu bydliska osoby podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila uplatniteľnú legislatívu dvakrát - od 1. júna 2012 legislatívu Slovenskej republiky a následne od 24. júla 2013 legislatívu Poľskej republiky. V období od 1. júna 2012 do 23. júla 2013 teda žalobca podliehal slovenskej legislatíve, a to v súlade s tzv. koordinačnými nariadeniami a pre toto obdobie bola daná právomoc Sociálnej poisťovne konať vo veciach sociálneho poistenia a postupovať podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ teda žalovaná rozhodla o tom, že žalobcovi v 1 rade zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd kasačné námietky žalovanej, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a to vo vzťahu k napadnutému výroku I. a III. vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho

S.s.p. rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.). 35. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022