7Ssk/110/2022

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom, č. k. 30S/60/2020-80 zo dňa 15. decembra 2021, podľa ust. § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2020/2900, O-53/2020 zo dňa 18.03.2020, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „Správnom konaní") odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina, č. k. IPZA_KHIP/ ROZ/2020/1033-270 zo dňa 07.01.2020. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce v Žiline uložil podľa § 19 ods.2 písm. a) bod 2, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/

práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ ku dňu zahájenia výkonu inšpekcie práce 26.11.2018 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby obsluhu vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny Ba (kotol V triedy) v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z. z. „Nízkotlakový teplovodný kotol na pevné palivo, výrobca Ján Šamata (Česká republika), v.č. 201, rok výroby 2007, výkon 120 kW, výstupná teplota 90 ° C, najvyšší pracovný tlak 0,25 MPa" nachádzajúci sa na prevádzke účastníka konania Liptovská Lúžna č. 481, vykonávala osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorým bol vydaný platný preukaz, nakoľko účastník konania na výkon práce kuriča v kotolni na pevné palivo zaradil zamestnanca M. Q. (F.. XX.XX.XXXX), ktorý nemal platný preukaz na obsluhu kotla V. triedy na pevné palivo (kurič v čase zahájenia inšpekcie

2. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzťahujúcich sa na prevádzku vyhradených technických zariadení elektrických a kotolne na pevne palivo v prevádzke Liptovská Lúžna č.

Zo stanoviska správneho orgánu k vyjadreniu účastníka konania okrem iného vyplýva, že plynové kotolne sú na rozdiel od kotolní na pevné palivo vybavené bezpečnostným zariadením, ktoré odstaví plynový kotol z prevádzky pri vzniku nebezpečných situácií, ako je najmä únik plynu do priestoru kotolne, zistenie prítomnosti oxidu uhoľnatého v priestore kotolne, prekročenie najvyššej dovolenej teploty výstupnej vody z kotla, pokles tlaku spaľovacieho vzduchu, zaplavenie kotolne a pod.

Kurič teda vykonával činnosť mimo rozsahu uvedenom v kuričskom preukaze. Rozsah preukazu uvádza uchádzač o kuriča už v žiadosti, ktorú zasiela oprávnenej organizácii na výchovu a vzdelávanie, ktorá zabezpečí odbornú prípravu kuriča. Inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce posudzujú, jednak či v prvom rade obsluha kotla s výkonom nad 100 kW má kuričský preukaz, resp. či predložený rozsah preukazu zodpovedá obsluhovanému kotlu (v členení nízkotlakový resp. stredotlakový, kvapalinový resp. parný a druh paliva).

v deň začatia inšpekcie práce nemohol vydať kuričovi hneď na mieste ústny zákaz činnosti na obsluhu kotla. Nakoľko účastník konania zabezpečil požadovanú odbornú spôsobilosť kuriča do dňa prerokovania protokolu, nebol vydaný zákaz kuričovi ani v deň prerokovania protokolu. Zamestnanec M. Q. v čase zahájenia inšpekcie práce vlastnil kuričský preukaz č. P0184 IBB/ 2015 TZ O P5, na základe ktorého bol oprávnený obsluhovať kvapalinové kotly V. triedy na plynné palivo.

(F.. XX.XX.XXXX), ktorý nemal platný preukaz na obsluhu kotla V. triedy na pevné palivo, čím účastník konania porušil § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Ďalej správny orgán s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 2. zákona č. 125/2006 Z. z. zdôvodnil na stranách 6 až 8 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia výšku uloženej pokuty a po zhodnotení všetkých odôvodnení rozhodnutia uvedených kritérií ako i vyjadrenia účastníka konania dospel k záveru, že pokuta vo výške 1.500,- Eur plní výchovnú aj represívnu funkciu vzhľadom na to, že má postihovať protiprávne konanie a je žiadúce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, a nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, pretože nie je predpoklad, že by splnila svoj účel.

podrobnostiach odkázal. K odvolacej argumentácii žalobcu, že zistený nedostatok okamžite odstránil, žalovaný uviedol, že táto okolnosť s odkazom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty nie je spôsobilá založiť účastníkovi konania žiaden zákonný liberačný dôvod, na základe ktorého by sa tento mohol vyviniť zo zodpovednosti za spáchanie zisteného

všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a má všetky atribúty zákonnosti. Vo vzťahu k odvolaciemu tvrdeniu účastníka konania, že kurič s preukazom na obsluhu nízkotlakového kotla s výkonom nad 100 kW (kotol V. triedy) môže obsluhovať akýkoľvek kotol V. triedy, bez ohľadu na druh teplonosného média (para, teplá voda, horúca voda) a druh paliva (pevné, kvapalné, plynné, elektrická energia) a že v žiadnom právnom predpise pre túto oblasť právne predpisy nestanovujú, že v preukaze musí byť uvedený konkrétny druh paliva, odkazuje na zákonnú dikciu § 16 ods. 5 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., v ktorej je zakotvené, že v preukaze sa uvedie činnosť, na ktorú sa preukaz vydáva a podľa potreby aj rozsah činnosti. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v preukaze na obsluhu kotla V. triedy vzhľadom na rôzne druhy teplonosného média (para, voda), ktoré sa diametrálne odlišujú a každý druh má iné zabezpečovacie zariadenia a rôzne druhy paliva (pevné, kvapalné, plynné, elektrická energia), z ktorých každý druh má iné nebezpečné

republiky. Podľa skutkových zistení účastník konania požiadal o vydanie preukazu pre p. M. Q. na činnosť: „Obsluha vyhradených technických zariadení - tlakové zariadenia (kurič V. triedy na plynné palivo)" a Inšpektorát práce Banská Bystrica po úspešnom absolvovaní vzdelávacej aktivity dotknutého zamestnanca vydal v súlade s platnými právnymi predpismi kuričský preukaz č. P0184 IBB/2015 TZ O P5, na základe ktorého bol kurič p. M. Q. oprávnený obsluhovať kvapalinové kotle V. triedy na plynné palivo. V spojení s výškou ukladanej sankcie žalovaný má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 2. a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., a preto uložená sankcia vo výške 1.500,- Eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa žalovanému javí ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby, plniaca preventívnu a výchovnú ako aj represívnu

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. dňa 26.11.2018, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods.1 písm. o), § 16 ods. 5 písm. d) tohto zákona, ako i v intenciách ustanovení vyhlášky č. 508/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 1, § 3 písm. b), § 4, § 17 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ten sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, pričom konštatoval, že správne orgány dostatočne a zrozumiteľne uviedli vzťah medzi citovanými právnymi predpismi a skutkovými zisteniami ako aj vlastnú právnu úvahu vo vzťahu k týmto dôvodom, pričom je zrejmé na základe akých právnych úvahy dospeli k záveru o vyvodení zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 2. zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci t.j. zákona č. 124/ 2006 Z. z. a vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. u žalobcu na kontrolovanej prevádzke Liptovská Lúžna č. 481, keď ako zamestnávateľ ku dňu zahájenia výkonu inšpekcie dňa 26.11.2018 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby obsluhu vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny

žalobcu, že M. Q., ktorý absolvoval výchovu a vzdelávanie na obsluhu kotla V. triedy, bol Inšpektorátom práce Banská Bystrica následne vydaný preukaz P0184-IBB/2015 TZ O P5 na činnosť: O - obsluha vyhradeného technického zariadenia tlakového, v rozsahu: b5 - kvapalinový kotol V. triedy na plynné palivo a zároveň mu bol vystavený aj iný preukaz P0184-IBB/2015 TZ O P5 na činnosť: O - obsluha vyhradeného technického zariadenia tlakového, bez uvedenia rozsahu, je podľa názoru krajského súdu irelevantná.

čoho mu až dňa 08.01.2019 bol Inšpektorátom práce Žilina vystavený preukaz P0001-IZA/ 2019 TZ O T5, P5 na obsluhu vyhradeného technického zariadenia tlakového v rozsahu b5 - kvapalinový kotol V. triedy na pevné palivo a b5 - kvapalinový kotol V. triedy na plynné palivo, pričom osobitne mu bol vystavený Inšpektorátom práce Žilina toho istého dňa 08.01.2019 aj preukaz č. P0002 IZA/2019 TZ O T5 na činnosť: O - obsluha vyhradeného technického zariadenia tlakového, iba v rozsahu: b5 - kvapalinový kotol V. triedy na pevné

palivo. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ďalšiu námietku žalobcu, že M. Q. v čase kontroly spĺňal všetky zákonné podmienky na obsluhu technického zariadenia tlakového, zaradeného do skupiny B podľa druhu, a teda i nízkotlakového teplovodného kotla na pevné palivo, výrobca Ján Šamata (Česká republika) v.č. 201, rok výroby 2007, výkon 120 kW, výstupná teplota 90 °C, najvyšší pracovný tlak 0,25 MPa, keďže absolvoval výchovu a vzdelávanie na obsluhu kotla V. triedy so zodpovedajúcim zákonným obsahom výchovy a vzdelávania a príslušnými témami odbornej prípravy a taktiež sa úspešne podrobil overeniu odborných vedomostí.

Z ust. § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. vyplýva povinnosť zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zaraďovať zamestnancov na výkon práce nielen so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti, vek, ale i kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.

žalobcu, že vymedzenie rozsahu činnosti v preukaze nemá oporu v právnych predpisoch Slovenskej republiky. Príloha 1 vyhlášky č. 508/2009 Z. z. uvádza rozdelenie technických zariadení podľa miery ohrozenia, pričom v I. časti rozdelenie technických zariadení tlakových sú rozdelené technické zariadenia tlakové podľa druhu do skupín A, B, C a nie podľa druhu paliva, ktoré sa používa na vykurovanie v kvapalinových kotloch V. triedy.

dotknutého zamestnanca vydal v súlade s platnými právnymi predpismi kuričský preukaz č. P0184 IBB/2015 TZ O P5, na základe ktorého bol kurič p. M. Q. oprávnený obsluhovať kvapalinové kotly V. triedy na plynné palivo. Už z uvedeného je zrejmé, prečo bola výchova a vzdelanie M. Q. do 03.12.2018, kedy absolvoval ďalšie overenie odborných vedomostí na

8. Poukazom na vyššie uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Správny súd napadnuté rozhodnutie z pohľadu žalobných bodov považoval za zákonné, námietky žalobcu ako nedôvodné, z ktorého dôvodu žalobu za aplikácie ust. § 190 SSP

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

Zároveň navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Žalobca úvodom svojej kasačnej sťažnosti citoval ust. § 6 ods. 1 písm. o), § 16 ods. 1 písm. a), § 16, zák. č. 124/2006 Z. z ako aj prílohu č. 1a. k uvedenému zákonu, § 3 písm. b), § 4 ods. 1,2, § 17 ods. 1 písm. a), § 15 vyhlášky č. 508/2009 Z.z. ako i bod I. bodu B. písm. a) prílohy č. 1 k uvedenej vyhláške ako aj § 1 vyhlášky č. 356/2007 Z.z. a prílohu č. 1 k uvedenej vyhláške, pričom uviedol, že M. Q., ktorý v čase kontroly vykonával obsluhu predmetného kotla, absolvoval výchovu a vzdelávanie na obsluhu kotla V. triedy u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie - v spoločnosti AJUVA Š+S a zo záznamovej knihy z výchovnej a vzdelávacej aktivity vyplýva, že jej obsahom boli i témy týkajúce sa všetkých druhov palív. Následne citoval ust. § 7 zák. č. 25/2006 Z. z. pričom konštatoval, že Inšpektorát práce

norme definované. 11. Namietal nedostatočné vysporiadanie sa s jeho žalobnými námietkami zo strany krajského súdu, ktorý len všeobecne bez vlastných úvah, skonštatoval, že správne orgány dostatočne a zrozumiteľne uviedli vzťah medzi citovanými právnymi predpismi a skutkovými zisteniami ako aj vlastnú právnu úvahu k týmto dôvodom. Bez vlastných úvah vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné stotožniac sa so závermi žalovaného.

paliva. Právny názor žalovaného s ktorým sa stotožnil aj krajský súd ohľadom toho, že preukazy na obsluhu kotlov V. triedy sa vzhľadom na rôzne druhy teplonosného média diametrálne odlišujú a každý má iné zabezpečovacie zariadenia a rôzne druhy paliva z ktorých má každý druh iné nebezpečné vlastnosti považoval za nesprávny, neprípustná a nezákonný, nakoľko nemá oporu v zákonných predpisoch. Uvedený názor žalobcu podporuje aj právna úprava týkajúca sa výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu kotlov I. až IV. triedy, ktorá svojim obsahom výchovy a vzdelávania, príslušnými témami odbornej prípravy a obsahom overenia odborných vedomostí žiadateľa o vydanie preukazu na činnosť obsluhy vyhradených technických zariadení - tlakových zariadení nerozlišuje medzi rôznymi druhmi paliva, pretože žiadateľ o vydanie preukazu na činnosť obsluhy kvapalinový kotol V. triedy na pevné palivo a aj žiadateľ o vydanie preukazu na činnosť obsluhy kvapalinový kotol V. triedy na pevné palivo absolvujú rovnakú výchovu a vzdelávanie, s tými istými témami, počtami hodín a rovnaké overenie odbornej spôsobilosti, čiže ktorýkoľvek takýto žiadateľ je spôsobilý obsluhovať

zamestnanec obsluhovať.

IV. Konanie pred kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 17. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 18. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná. 20. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/60/2020-80 zo dňa 15. decembra 2021, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu. 22. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2020/2900, O-53/2020 zo dňa 18.03.2020, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina, č. k. IPZA_KHIP/ROZ/2020/1033-270 zo dňa 07.01.2020. Prvostupňovým rozhodnutím

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ ku dňu zahájenia výkonu inšpekcie práce 26.11.2018 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby obsluhu vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny Ba (kotol V triedy) v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z. z. „Nízkotlakový teplovodný kotol na pevné palivom, výrobca Ján Šamata (Česká republika), v.č. 201, rok výroby 2007, výkon 120 kW, výstupná teplota 90 ° C, najvyšší pracovný tlak 0,25 MPa" nachádzajúci sa na prevádzke účastníka konania Liptovská Lúžna č. 481, vykonávala osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorým bol vydaný platný preukaz, nakoľko účastník konania na výkon práce kuriča v kotolni na pevné palivo zaradil zamestnanca M. Q. (F.. XX.XX.XXXX), ktorý nemal platný preukaz na obsluhu kotla V. triedy

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP)

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší správny súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa porušenia povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. o) zák. č. 124/2006 Z. z. zo strany žalobcu za správne a súladné so zákonom.

30. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

33. Zák. č. 124/2006 Z .z. v znení zák. č. 378/2015 Z. z. ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

35. Ustanovenie § 16 zák.č_ 124/2006 Z.z. rámcovo upravuje problematiku odbornej spôsobilosti na obsluhu určených pracovných prostriedkov a vykonávania určených pracovných činnosti ustanovených právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe: a) platného preukazu na vykonávanie činnosti alebo platného osvedčenia na vykonávanie činnosti vydaného: - príslušným inšpektorátom práce, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. a) až g), i) až k) a m) (§16 ods. 1 citovaného zákona). Ďalej sú v ustanovení § 16 definované podmienky na vydanie dokladov o odbornej spôsobilosti, pričom v preukaze sa o.i. uvedie činnosť, na ktorú sa preukaz vydáva, a podľa potreby aj rozsah činnosti (§ 16 ods. 5 písm. d) citovaného zákona).

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 37. Podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky, odborná spôsobilosť na obsluhu vyhradeného technického zariadenia podľa § 17 ods. 1 a 2 sa preukazuje preukazom na vykonávanie činnosti a odborná spôsobilosť na vykonávanie činností podľa § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 a § 19 písm. b) až e) sa preukazuje osvedčením na vykonávanie činnosti (ďalej len "osvedčenie")

39. Podľa ust. § 15 ods. 5 Vyhlášky, fyzická osoba môže obsluhovať vyhradené technické zariadenie podľa odseku 2 a vykonávať činnosť na vyhradenom technickom zariadení podľa odsekov 3 a 4 v rozsahu vydaného preukazu alebo osvedčenia. Fyzická osoba s preukazom na obsluhu parného a kvapalinového kotla podľa § 17 ods. 1 písm. a) príslušnej triedy môže obsluhovať aj parný a kvapalinový kotol podľa § 17 ods. 1 písm. a) nižšej triedy, ak ide o kotol s rovnakým druhom paliva a rovnakým druhom pracovnej látky. Fyzická osoba s osvedčením na opravu parného a kvapalinového kotla podľa § 18 ods. 1 písm. a) príslušnej triedy môže opravovať aj parný a kvapalinový kotol podľa § 18 ods. 1 písm. a) nižšej triedy, ak ide o kotol s rovnakým druhom paliva a rovnakým druhom pracovnej látky.

41. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, druhy technických zariadení sa rozdeľujú podľa miery ohrozenia do skupiny A, skupiny B alebo skupiny C. V skupine A sú technické zariadenia s vysokou mierou ohrozenia, v skupine B sú technické zariadenia s vyššou mierou ohrozenia a v skupine C sú technické zariadenia s nižšou mierou ohrozenia.

43. Zo skutkových okolností bolo zrejmé a uvedené nebolo ani sporné, že na prevádzke žalobcu v Liptovskej Lužnej č. 481 bolo umiestnené vyhradené technické zariadenie tlakové skupiny Ba (kotol V. triedy) Nízkotlakový teplovodný kotol na pevné palivo, výrobca Ján Šamata (Česká republika), v.č. 201, rok výroby 2007, výkon 120kW, výstupná teplota 90oC, najvyšší pracovný tlak 0,25 MPa. Obsluhu uvedeného vyhradeného technického zariadenia vykonával zamestnanec žalobcu M. Q., ktorý v čase kontroly vlastnil kuričský preukaz č. P0184 IBB/2015 TZ O P5, na základe ktorého bol oprávnený obsluhovať kvapalinové kotly V. triedy na plynné palivo.

45. Najvyšší správny súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľa - žalobcu, predovšetkým na posúdenie zásadnej otázky, či bolo vymedzenie rozsahu technického zariadenia žalovaným v rozpore so zákonom, keď na obsluhu kotla umiestneného v prevádzke žalobcu bolo potrebné vlastniť preukaz na obsluhu kotla V. triedy na pevné palivo a nepostačoval preukaz ktorý v čase vykonania kontroly vlastnil zamestnanec žalobcu na obsluhu kvapalinového kotla V. triedy na plynné palivo. Taktiež, či je dôvodná jeho námietka o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu.

a druhom pracovnej látky v opačnom prípade nie je obsluha kotla s iným druhom paliva a pracovnej látky možná. Ak teda platí, že je možné obsluhovať kotol príslušnej triedy (vždy nižšej) s rovnakým druhom paliva a pracovnej látky, tak zároveň platí, že nie je možné obsluhovať kotol príslušnej triedy s rôznym druhom paliva. V našom prípade kotol na pevne palivo, nemôže obsluhovať osoba s preukazom vydaným na obsluhu kotla V. triedy na plynné palivo.

práce. Teda, aby sa predchádzalo negatívnym vplyvom nielen na zamestnancov, na podklade nedostatočnej odbornej spôsobilosti na obsluhu vyhradených technických zariadení s vyššou mierou ohrozenia. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu o nedostatku opory v zákone. Na správnosti názoru žalovaného nemení nič ani poukazovanie žalobcu na absolvovanie výchovy a vzdelávania na obsluhu kotla V. triedy, ktorej obsahom boli témy týkajúcich sa všetkých druhov palív, pokiaľ bol preukaz vydaný v rozsahu činnosti - kvapalinový kotol V. triedy na plynné palivo.

47. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalobcu o nedostatočnom vyporiadaní sa s jeho žalobnými námietkami krajským súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ten sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý považoval za dostatočne zrejmý a správny vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu s odkazom na relevantnú právnu úpravu a s uvedením vlastnej právnej úvahy. Taktiež sa dostatočne zrozumiteľne a jasne vysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné z dôvodov uvedených v bode 10 až 12 rozsudku. Kasačný súd sa zameral najmä na posúdenie dôvodnosti kasačnej námietky ohľadne nedostatočného zdôvodnenia žalobnej námietky zo strany krajského súdu o tom, v zmysle akých zákonných ustanovení Inšpektorát práce Banská Bystrica zúžil rozsah ním vydaného preukazu a túto vyhodnotil ako nedôvodnú.

Hoci aj možno považovať časť vzdelávania a odbornej prípravy za všeobecnú určujúcim pre overovanie odbornej spôsobilosti je hlavne rozsah činnosti, ktorý sa uvádza už v samotnej prihláške k vzdelávaniu a následne aj rozsah činnosti uvedený na preukaze.

Z uvedených dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP)