7Ssk/110/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100317.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 12Sas/3/2023
- IČS
- 0923100317
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 9, L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16820/2023/20 z 2.8.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 12Sas/3/2023-116 zo dňa 28.8.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Žalobca, ktorý je od 1.1.1990 poberateľom invalidného dôchodku, požiadal žiadosťou zo dňa 21.11.2018 o jeho nové vymeranie podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení") v spojení s § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení").
2. Správne orgány o tejto žiadosti rozhodovali opakovane, keď v poradí prvé rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžk/23/ 2020 zo dňa 24.3.2021 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Následne vydané rozhodnutie žalovaného č. 28997/2021/20 zo dňa 11.3.2022 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/6/2022 zo dňa 11.10.2022 podľa § 191 ods. 1 písm. d), g), c) SSP a vo veci sa opätovne rozhodovalo v administratívnom konaní. 3. Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím č. GR ZVJS-d-10872/14-2023 z 10.05.2023 žalobcovi podľa § 143c ods. 4 a 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 35 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi priznal novo vymeraný invalidný dôchodok v sume 240,30 eur mesačne od
26.11.2018. Takto priznaný dôchodok mu bol podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení odňatý z dôvodu, že bol nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok v sume 398,80 eur mesačne. Výška dôchodku bola porovnávaná k 16.11.2018, teda ku dňu doručenia žiadosti žalobcu. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 16820/2023/20 zo dňa 2.8.2023 podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona
č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov") v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR zo dňa 10.5.2023. 5. Poukázal pritom na to, že bolo prihliadnuté na splnenie požiadavky nepretržitosti zamestnania k 31.12.2003 (§ 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení) v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/23/
2020. Zhrnul, že výška novovymeraného invalidného dôchodku bola stanovená v súlade s § 35 zákona o sociálnom zabezpečení k 26.11.2018, teda ku dňu doručenia žiadosti žalobcu o nové vymeranie invalidného dôchodku. Za rozhodujúce obdobie bolo v súlade s § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení určené obdobie od 01.01.1994 do 31.12.2003.
Následne bola jeho suma určená na 240,30 eur mesačne (po zvýšení podľa zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, zákona č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení).
6. S poukazom na § 55 zákona o sociálnom zabezpečení nevyhovel požiadavke žalobcu, aby sa porovnala výška poberaného a novovymeraného invalidného dôchodku k 22.02.2001, pretože neboli splnené podmienky na výplatu oboch dôchodkov.
Z dôvodu, že suma invalidného dôchodku vyplácaná k 26.11.2018 (398,80 eur) je vyššia ako suma novovymeraného invalidného dôchodku (240,30 eur), žalobcovi patrí naďalej invalidný dôchodok. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že žalobcovi nemôže byť invalidný dôchodok priznaný od 22.02.2001 vrátane zvýšení (valorizácii), keďže mu v tomto období takáto novo vymeraná dávka nebola priznaná a ani vyplácaná, a preto mu nie je možné priznať zvýšenia podľa právnej úpravy v rokoch 2001 až 2017.
II. Konanie na správnom súde
7. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, ktorú správny súd rozsudkom č. k. 12Sas/3/2023-116 zo dňa 28.8.2025 podľa § 191 SSP zamietol; rozhodol aj o trovách konania. 8. Dospel k záveru, že žalovaný rešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/23/2020. K námietke, že podaním žiadosti o nové vymeranie invalidného dôchodku vznikol jednak nárok na dávku (k 22.02.2001) a nárok na jej výplatu (od 26.11.2018), uviedol, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi 20.11.1989 a tento mu bol priznaný (a vyplácaný) od 01.01.1990, pričom trvá nepretržite, nezanikol mu, nebol mu odňatý ani zastavená jeho výplata. Termín „posudzuje sa" použitý v § 35 zákona o sociálnom zabezpečení nemožno vykladať tak, že vzniká nárok na nový invalidný dôchodok. Takýto záver nevyplýva ani z judikatúry najvyššieho súdu, na ktorú sa žalobca odvolával. Správny súd opakovane poukázal na znenie ust. § 35 s tým, že z neho jednoznačne vyplýva, že novo vymeraný dôchodok sa prizná najskôr odo dňa podania žiadosti, v prerokúvanej veci teda od 26.11.2018. 9. Výška novo vymeranej dôchodkovej dávky bola podľa správneho súdu určená v súlade so zákonom, keď bolo správne určené tak rozhodné obdobie (§ 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení) ako aj priemerný mesačný zárobok, ktorý bol upravený v súlade s § 12 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení. Suma novo vymeraného dôchodku bola potom určená ako 75 % upraveného priemerného zárobku (2523 Sk). Postupom podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení, podľa § 2 zákona č. 306/2002 Z. z. a § 1 zákona č. 222/2003 Z. z. bola potom táto suma zvýšená na 7020 Sk. K uvedenej sume bola správne podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení prirátaná suma zvýšenia 7,20 eur na sumu 240,30 eur. 10. Správny súd odkázal aj na ustanovenie § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje ako sa upravuje suma novo vymeraného invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva, že sa zvyšujú priznané, resp. vyplácané dávky. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že nie je dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a i) SSP. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci vyslovil názor, že § 35 zákona o sociálnom zabezpečení nebol vyložený podľa jeho obsahu a účelu, a to najmä v kontexte ust. § 94 zákona o sociálnom zabezpečení. 12. Taktiež záver, že nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia mu vznikol k 26.11.2018, podľa neho nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti poukázal na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, že podmienky na nové vymeranie dôchodku splnil k 22.01.2021. Trval na tom, že k tomuto dátumu mu mal byť priznaný nárok na dávku podľa § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a následne od podania žiadosti mu mal byť priznaný nárok na výplatu dávky podľa § 94 ods. 2 tohto zákona. Zopakoval, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 13. Správnemu súdu ďalej vytkol, že nesprávne posúdil vec jeho návrhu na udelenie pokuty prvostupňovému správnemu orgánu, keď z jeho podania z 10.08.2023 vyplýva, že nijaký návrh na udelenie pokuty žalovanému nepodal. Na druhej strane však uviedol, že záväzný právny názor Najvyššieho súdu nebol rešpektovaný, pretože by mu bol priznaný nárok na dávku (podľa § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení) a nárok na výplatu dávky (podľa § 94 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení). Následne by boli tieto dávky vo valorizovanej výške porovnané k dátumu podania žiadosti a nižšia z nich odobraná. Takto mu však bolo upreté ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/06-39. 14. Predostrel orientačnú projekciu výpočtu valorizácie jeho dôchodkovej dávky k 22.02.2001 s tým, že mu mal byť novo vymeraný dôchodok určený v sume 479,39 eur, čo je vyššia suma než invalidný dôchodok, ktorý sa mu vypláca. Navrhol preto kasačnému súdu, aby rozsudok správneho súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
17. Podľa § 143c ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia (02.08.2023) dôchodky, ktoré boli priznané a vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení pred účinnosťou tohto zákona, vyplácajú sa aj po tomto dni v sume, v akej patrili do účinnosti tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa uhrádza z osobitných účtov. Podľa § 143c ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov na zmeny výšky dávok, zánik nároku na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom, postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v odseku 4 sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného
rozhodnutia (02.08.2023) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada"), a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia (02.08.2023) suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienky nároku na nové vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994
až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri 1975. 18. Žalobcovi bol rozhodnutím Finančného odboru Správy Zboru nápravnej výchovy SSR č. SZNV 10,872/30-90 zo dňa 22.03.1990 podľa § 134, § 135 a § 71 zákona o sociálnom
zabezpečení priznaný od 1.1.1990 invalidný dôchodok. Následne sa žalobca domáhal nového vymerania invalidného dôchodku podľa § 35 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení. 19. Kasačný súd uvádza, že zachovanie inštitútu nového vymerania dôchodku aj v systéme sociálneho poistenia predstavovalo pre poberateľov invalidného dôchodku možnosť získať za podmienok stanovených v § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení dávku invalidného poistenia vo vyššej výmere. Takto zostala zachovaná možnosť potenciálne dosiahnuť zmenu sumy dávky zohľadnením príjmov po vzniku nároku na invalidný dôchodok, pričom invalidita poistenca sa už neprehodnocovala. Aj z uvedeného je zrejmé, že išlo o nárok na nové určenie výšky invalidného dôchodku, a nie v pravom zmysle o nový nárok na invalidný dôchodok. Využitie tohto inštitútu však automaticky nepredstavovalo garanciu, že každý poberateľ invalidného dôchodku na základe takéhoto nového prepočtu automaticky aj získa/dosiahne dávku vo vyššej výmere, než aktuálne poberá. 20. Žalobca mal za to, že žalovaný a správny súd nezohľadnili závery, ktoré vyslovil v jeho
právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.3.2021. Trval na tom, že novo vymeraná dávka mu mala byť priznaná od 21.02.2001 so vznikom nároku na výplatu dávky od 26.11.2018, a to aj s valorizáciou od vzniku dávky.
21. Kasačný súd k uvedenému uvádza, že žalobca sa nesprávne domnieva, že v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.3.2021 bola žalovanému uložená povinnosť nanovo vymerať invalidný dôchodok k dátumu 21.01.2001. Podstatou záverov tohto rozhodnutia bolo predovšetkým vyhodnotenie splnenia podmienky nepretržitosti zamestnania žalobcu k 31.12.2003 podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení V rozhodnutí je konštatované, že žalobca splnil podmienky nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku ešte k 21.02.2001 (teda pred 01.01.2004, tak ako stanovuje zákon), nie že mu k tomuto dňu mu vznikol nárok na novo vymeraný invalidný dôchodok. Súčasne najvyšší súd uviedol, že nové vymeranie dôchodku sa považuje za nový vznik nároku na dôchodok, nie že ide o nový nárok na dôchodkovú dávku.
Pokiaľ sa v rozhodnutí nachádzal odkaz na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 9Co/124/86 (judikát R 8/1989 obč.), tak je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie vychádzalo z inej právnej úpravy (zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení) a v kontexte tohto zákona je potrebné vykladať aj jeho závery.
22. Pri novom vymeraní invalidného dôchodku nejde o nárok poistenca na novú/inú/ďalšiu dávku invalidného dôchodku, ale o nárok osoby, ktorá už je poberateľom invalidného dôchodku, na novú výmeru tejto (už poberanej) dávky podľa § 143c ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov v spojení s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
23. Požiadavka žalobcu, aby nové vymeranie dôchodku žalovaný posúdil ku dňu 21.02.2001, sa pritom priamo prieči zneniu ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa nové vymeranie posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva, pričom týmto dňom je najskôr deň podania žiadosti.
24. Je nesporné, že žalobca splnil podmienku piatich rokov zamestnania po priznaní invalidného dôchodku ešte dňa 21.02.2001, ale svoju žiadosť podal až 26.11.2018. Ak by žiadosť o nový prepočet invalidného dôchodku podal hneď po splnení zákonných podmienok podľa § 35 zákona o sociálnom zabezpečení, mal by správny orgán povinnosť realizovať prepočet k 22.01.2001, tak ako teraz žiada žalobca. Žalobca však svoju žiadosť podal až v roku 2018, teda až po 17 rokoch od doby, kedy mohol o nové vymeranie požiadať.
25. Argumentácia žalobcu, že ide v podstate o dva nároky, a to nárok na dávku od 22.01.2001 a nárok na výplatu dávky od 26.11.2018, neobstojí. Okolnosť, že k 21.01.2001 žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku, predstavovala pre žalobcu len vznik právnej možnosti uplatniť si svoje právo.
26. Požiadať o novú výmeru invalidného dôchodku je právom (nie povinnosťou) poistenca. Zároveň nie je povinnosťou žalovaného bez žiadosti poistenca novo vymerať invalidný dôchodok poistencom spĺňajúcim podmienky tohto nároku. Nebolo sporné, že žalobca si svoje právo/nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku uplatnil až žiadosťou z 26.11.2018.
Od tohto dňa bolo možné mu predmetný nárok najskôr priznať a rovnako až od tohto dňa mu mohol najskôr vzniknúť aj nárok na výplatu dávky. 27. Subjektívne právo žalobcu na nové vymeranie invalidného dôchodku vzniklo ešte 22.01.2001 (akonáhle žalobca splnil zákonom predpokladané podmienky pre nové vymeranie invalidného dôchodku). Znenie § 35 zákona o sociálnom zabezpečení neumožňovalo, aby bola dávka posúdená/novo vymeraná k tomuto dňu. Naopak, z dikcie zákona vyplýva, že je podstatný deň podania žiadosti poistenca, ktorou bol subjektívny nárok na jej priznanie uplatnený. 28.
V období rokov 2001 až 2017 žalobcovi novo vymeraný invalidný dôchodok ako dávka jednoznačne nepatril, hoci jeho právo na nové vymeranie už existovalo. Za časové obdobie, počas ktorého žalobcovi nepatrila (novo vymeraná) dávka, mu nemožno priznať ani zvýšenia podľa tých právnych predpisov, ktoré sa vzťahovali na dávky už priznané, resp. vyplácané, ako správne dôvodil žalovaný aj správny súd. Na povinnú úpravu dávky podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom zabezpečení prislúchajúcu k dôchodku podľa osobitného predpisu (zákona č. 306/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.) žalovaný prihliadol, čo nebolo ani sporné. Rovnako v roku 2018 (po vzniku nároku na novo vymeraný invalidný dôchodok) žalovaný zohľadnil zvýšenie dávky podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení.
Iné zvýšenia novo vymeranej dávky platná právna úprava v danom prípade neumožňuje (neuplatňuje sa ani § 82 zákona o sociálnom poistení). Orientačnú projekciu výpočtu - novej výmery invalidného dôchodku, ktorú žalobca v kasačnej sťažnosti predostrel, preto nemožno považovať za súladnú s platnou právnou úpravou.
29. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval tým, že s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/06 sa má valorizovať aj samotný nárok na dávku, ktorá sa nepremlčuje plynutím času, nie len dávka, ktorá sa vypláca, kasačný súd poznamenáva, že takýto záver z predmetného nálezu ústavného súdu nevyplýva.
30. K tvrdeniu žalobcu, že správny súd nesprávne právne posúdil jeho návrh na udelenie pokuty, kasačný súd uvádza: ako vyplýva z podania žalobcu z 10.08.2023, návrh nesmeroval voči žalovanému, ale voči orgánu verejnej správy prvého stupňa. V bode 38 odôvodnenia rozsudku správneho súdu však správny súd skonštatoval, že nezistil zo strany žalovaného (čo skúmal z úradnej moci) a prvostupňového správneho orgánu (na návrh) nerešpektovanie právneho názoru najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/23/2020.
Z toho vyplýva, že sa návrhom žalobcu zaoberal, napriek tomu, že vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že zamieta návrh žalobcu na uloženie pokuty (len) žalovanému. Uvedená nezrovnalosť podľa názoru kasačného súdu nemá dopad na zákonnosť rozsudku správneho súdu.
V. Záver a trovy kasačného konania
31. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 32. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci nemal úspech a u žalovaného, ktorý bol síce úspešný, kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mu nárok na náhradu trov priznal. 33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. marca 2026