7Ssk/111/2025

1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca ešte v roku 2003 požiadal žalovanú mestskú časť o jednorazovú dávku sociálnej pomoci podľa § 48 ods. 12 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Žalovaná jeho žiadosť postupne zamietla rozhodnutiami z 2. júla 2003, 23. februára 2004, 20. augusta 2007, 15. marca 2010, 29. januára 2014, 3. decembra 2018 a 3. decembra 2020. Tie však boli všetky zrušené buď súdom alebo Okresným úradom v Bratislave, odborom opravných prostriedkov, a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Tá znova zamietla žiadosť rozhodnutím z 13. augusta 2021, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Pretože okresný úrad o ňom podľa neho nekonal, domáhal sa 9. januára 2023 žalobou odstránenia jeho nečinnosti; konanie o nej správny súd vedie pod sp. zn. BA-7Sa/4/ 2023. Po podaní žaloby okresný úrad rozhodnutím z 11. januára 2023 znova zrušil rozhodnutie žalovanej z 13. augusta 2021, tá však 17. júla 2023 vydala nové zamietajúce rozhodnutie a žalobca sa proti nemu zasa odvolal. Okresný úrad rozhodnutím z 23. novembra 2023 znova zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca tak v apríli 2024 a v novembri 2025 dvakrát zmenil žalobný návrh v konaní sp. zn. BA-7Sa/4/2023. 2. Medzičasom žalovaná rozhodnutím z 20. marca 2024 znova nepriznala žalobcovi žiadanú dávku, okresný úrad však tentokrát toto rozhodnutie potvrdil svojím rozhodnutím z 19. augusta 2024. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa najskôr domáhal zrušenia oboch rozhodnutí; správny súd o nej koná pod sp. zn. 15 Sas 33/2024. Dňa 29. decembra 2024 žalobca doplnil túto správnu žalobu a 30. júla 2025 podal k sp. zn. 15 Sas 33/2024 podanie označené ako „Zmena žalobného petitu". V jeho záhlaví zhodne so žalobou označil za žalovaného okresný úrad a za predmet konania preskúmanie „zákonnosti a postupu rozhodnutia" z 19. augusta 2024. V podaní odkázal na to, že podľa § 25 zákona č. 599/2003 Z. z. má byť na rozhodovanie príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, takže žalovaná 22 rokov koná ako nepríslušný orgán. Preto súčasne zmenil pôvodný žalobný petit tak, aby popri zrušení rozhodnutí z 19. augusta 2024 a 20. marca 2024 súd „uznal nečinnosť [žalovanej]... (od 01.01.2004 až do vydania tohto rozhodnutia) za protiprávny postup", a prikázal jej, aby do 15 dní „od právoplatnosti rozhodnutia postúpila žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi". 3. Správny súd najskôr uznesením č. k. 15 Sas 33/2024-83, v ktorého záhlaví za žalovaného označil aj žalovanú a za predmet konania aj jej nečinnosť, vylúčil z veci vedenej pod sp. zn. 15 Sas 33/2024 na samostatné konanie žalobu „v časti konania o žalobe proti nečinnosti" žalovanej. Táto vylúčená časť bola zapísaná ako vec novej sp. zn. 15 Sas 11/2025, načo správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 15 Sas 11/2025-61 žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP. Na odôvodnenie uviedol, že po rozšírení žaloby sa žalobca vo veci sp. zn. 15 Sas 33/2024 od 30. júla 2025 domáhal aj odstránenia nečinnosti žalovanej, čím nevhodne kumuloval rôzne predmety konania. Preto súd vylúčil žalobu proti nečinnosti na samostatné konanie. Pretože však o tomto predmete už správny súd skôr koná pod sp. zn. BA-7Sa/4/2023 (pozri ods. 1), prekáža konaniu o vylúčenej časti prekážka skôr začatého konania.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). 7.

Uznesením o vedení konania je uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie v zmysle § 66 SSP, ale takýmto uznesením podľa § 150 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný. To znamená, že takéto uznesenie nenadobúda materiálnu právoplatnosť, takže ho správny súd môže kedykoľvek

8. Kasačný súd sa vo výsledku stotožňuje s názorom žalobcu, že správny súd nesprávne posúdil totožnosť predmetu konania po vylúčení (teda konania sp. zn. 15 Sas 11/2025) s predmetom konania vo veci BA-7Sa/4/2023. Toto nesprávne posúdenie totiž vychádza z nesprávneho porozumenia obsahu podania „Zmena žalobného petitu", ktoré žalobca 30. júla 2025 podal v konaní sp. zn. 15 Sas 33/2024 (pozri vyššie ods. 2). Správny súd v podstate druhú a tretiu časť v ňom formulovaného žalobného návrhu posúdil ako žalobu proti nečinnosti žalovanej mestskej časti. Podľa kasačného súdu však celkový obsah tohto podania (§ 55 ods. 3 SSP) nedovoľoval taký záver. Jednak, v jeho záhlaví žalobca naďalej jasne označuje vec ako preskúmanie rozhodnutia z 19. augusta 2024. Ani formuláciou druhého žalobného petitu nezodpovedá ustanoveniu § 242 SSP o žalobe proti nečinnosti, ale v nadväznosti na predošlý obsah tohto podania (teda tvrdenie žalobcu, že žalovaná od 1. januára 2004 nebola príslušná na konanie o jeho žiadosti) a na prvý žalobný petit (o zrušenie rozhodnutia) je tento

9. Na základe uvedeného tak kasačný súd súhlasí so žalobcom, že zmena petitu doručená 30. júla 2025 do konania sp. zn. 15 Sas 33/2024 nemala za následok rozšírenie predmetu konania aj o žalobu o nečinnosť v zmysle § 242 a nasl. SSP, a už vôbec nie o rozšírenie uvedeného konania o žalovanú mestskú časť. Preto správny súd nemal rozhodnúť ani o vylúčení na samostatné konanie, ale mal takto upravený žalobný návrh prejednať v rámci konania o správnej žalobe pod sp. zn. 15 Sas 33/2024. V dôsledku nesprávneho ustálenia predmetu konania v tejto časti tak správny súd po nedôvodnom vylúčení nesprávne dospel k záveru, že ide o totožný predmet ako vo veci BA-7Sa/4/2023. Ak z tohto dôvodu správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP, porušil tým zákon a týmto nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým porušil jeho právo na spravodlivý proces.