7Ssk/11/2023

1. Krajský súd v Košiciach ako správny súd rozsudkom č. k. 4Sa/30/2021 - 44 zo dňa 22.09.2022 (ďalej napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo 43631-3/2021-BA zo dňa 25.10.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a prvostupňového rozhodnutia žalovanej číslo: 3227-82/2021-RV zo dňa 18.05.2021 (ďalej prvostupňové rozhodnutie).

2011. Pobočka v súvislosti s lekárskym posudkom V.. E. zo dňa 5. apríla 2004 poukázala na to, že tento posudok bol vypracovaný súkromnou ambulanciu odboru psychiatrie a sexuológie bez overenia a potvrdenia klinikou pracovného lekárstva. Okrem toho položka 253 sa dotýka odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch hlavy, a nie choroby z

Na základe toho vydala rozhodnutie zo dňa 12. augusta 2014, ktoré bolo na základe odvolania žalobkyne potvrdené rozhodnutím ústredia zo dňa 13. novembra 2014. Toto rozhodnutie bolo podrobené súdnemu prieskumu, pričom Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol. Najvyšší súd SR (ďalej najvyšší súd) v rozsudku sp.zn. 9Sžso/64/2016 zo dňa 25. apríla 2018 zmenil tento rozsudok a druhostupňové rozhodnutie zrušil. Následne ústredie na odvolanie poškodenej zrušilo prvostupňové rozhodnutie a vec vrátilo pobočke Rožňava na nové prejednanie.

V záujme riadneho zistenia skutkového stavu pobočka ešte požiadala o stanovisko Q.. C. K., primára Kliniky dermatovenerológie UNLP Košice, v ktorom uviedol, že členovia regionálnej komisie pre posudzovanie a odškodňovanie kožných chorôb z povolania pôvodný názor nezmenili a súhlasia s doterajším odškodnením žiadateľky.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, o ktorej rozhodovala žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí. Upriamila pozornosť na to že v zmysle právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovanej, bolo potrebné doplniť skutkový stav o znalecké dokazovanie. Preto bol pribraný znalec F.. V.. J. F., W.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria. V jeho znaleckom posudku bolo uvedené, že nie je možné preukázať, že by psychické ochorenie hodnotené v posudku zo dňa 5. apríla 2004 jednoznačne súviselo s predmetnou chorobou z povolania, pričom bodové hodnotenie v tomto posudku nezodpovedá duševnému stavu poškodenej. Poznamenal, že položka 253 nie je tá položka, ktorá bola v tomto posudku písomne špecifikovaná. Ani ďalšie odborné závery Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikománie zo dňa 10. decembra 2019 a stanovisko V.. C.Š_ K., zástupcu prednostky kliniky dermatovenerológie UNLP zo dňa 22. marca 2021 nepreukázali potrebu dobodovania sťaženia spoločenského uplatnenia podľa posudku zo dňa 5. apríla 2004.

Z uvedeného vyplýva, že poškodenej bola už v roku 2014 vyplatená suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá vychádzala aj zo znaleckého posudku zo dňa 28. mája 2008, doplneného 12. augusta 2009, ktorý potvrdil psychiatrické poškodenie zdravia žalobkyne a vzájomnú príčinnú súvislosť s chorobou z povolania. Samostatne hodnotiť vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, uvedené v posudku zo dňa 05.04.2004, nie je možné a to s ohľadom na skutočnosť, že v tabuľke IV prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. sa takáto položka ani nenachádza, ani v znaleckom posudku zo dňa 28. mája 2008 nie je samostatne hodnotená duševná porucha, hoci je v diagnostickom závere uvedená. Poškodenej teda už bola v rámci predchádzajúceho konania priznaná a vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v najvyššej možnej sume v zmysle citovanej vyhlášky v súvislosti s predmetnou chorobou z

stav zo svojho subjektívneho pohľadu a nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu. O objektívnosti a odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskych posudkov vypracovaných v správnom konaní nemal súd dôvod pochybovať. V súdnom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, respektíve nabúrali posudkové závery znalcov.

Poukázala pritom na tlačivo Hlásenie choroby z povolania vypracované dňa 14.10.2003, ako aj metodický pokyn na vyplnenie tohto tlačiva. Namietala, že až po priznaní choroby z povolania môže klinický pracovný lekár pristúpiť k vypracovaniu bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V jej prípade mala bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané 23.05.2003 s počtom bodov 200. Predmetom tohto konania je priznané bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 05.04.2005 s celkovým počtom bodov 500 za účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. Ďalej namietala aplikáciu § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Tá skutočnosť, že aj v tomto odseku je odkaz na smernicu č. 4/1974 o hlásení a evidencii chorôb z povolania znamená, že ide výlučne o proces aplikácie a interpretácie tohto právneho predpisu smerujúci k priznaniu a hláseniu choroby z povolania a nie na určenie bodového hodnotenia podľa prílohy číslo 1 tejto vyhlášky. V ďalšom bode opätovne namietala ľubovoľné nakladanie s dátumami pri hľadaní odpovede k určeniu dátumu vzniku poistnej

Podľa nej je príloha špeciálnym právnym predpisom k všeobecnej časti vyhlášky, ktorá je všeobecným právnym predpisom a preto pokiaľ špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu (s príkazom „overené príslušným psychiatrickým pracoviskom“), uvedené má prednosť pred všeobecným ustanovením § 9 ods. 4 vyhlášky. Ďalej namietala znalecký posudok vyhotovený znalcom V.. F., pretože tento znalec má nižšiu odbornú erudíciu ako má V.. E..

K stanovisku V.. K. uviedla, že tento sa vôbec nemohol vyjadrovať k psychosomatickému a psychosexuálnemu postihnutiu ako priamemu následku po kožnom ochorení žalobkyne. Napokon žalobkyňa namietala nezrozumiteľnosť vyčíslenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozhodnutí zo dňa 17.12.2013. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovanej. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 10. januára 2023. Uviedla, že

K námietkam o odbornej spôsobilosti znalca F.. V.. J. F., W.. uviedla, že samotný zápis osoby do zoznamu znalcov predpokladá, že v odbore, v ktorom je osoba zapísaná, spĺňa prísne kritériá odbornosti, ktorá sa okrem iného overuje, pričom nevyhovenie má za následok vyčiarknutie zo zoznamu

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívny spisom, ako aj sťažnostnými námietkami, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že rozhodnutie správneho súdu je zákonné a kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Posudok bol vydaný Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP v Košiciach. - Znalecký posudok k zdravotnému poškodeniu žalobkyne bol vypracovaný aj JLF UK v Bratislave ku dňu 28.05.2008. Žalobkyňa bola vyšetrená aj na psychiatrickej klinike tejto nemocnice za účelom podania ústavného znaleckého posudku. V posudkovej časti je uvedené, že základným ochorením je profesionálna dermatóza, ako reakcia na základné kožné ochorenie sa vyvinula výrazná psychopatologická nadstavba (anxiózne-depresívna neurotická porucha ťažkého stupňa), v čase psychiatrického vyšetrenia (2007) už fixovaná, s tendenciou k progresii a s vážnym narušením sociálneho fungovania a kvality života poškodenej.

- Rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2013 pobočka Rožňava žalobkyni priznala podľa § 99 zákona o sociálnom poistení náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zo dňa 13. augusta 2002 v sume 2987,46 eur.

V.. E.. Tento bol potvrdený odvolacím rozhodnutím zo dňa 13.11.2014. V súdnom prieskume tohto rozhodnutia bolo rozhodnuté tak, že správna žaloba žalobkyne bola správnym súdom zamietnutá, avšak najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9Sžso/64/2016 zo dňa 25.04.2018 zmenil tento rozsudok a zrušil odvolacie rozhodnutie žalovanej. Uviedol pritom, že nemá pochybnosti o správnosti postupu pri chorobách z povolania ako je tomu v danom prípade podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne V..

veci.

2004 Z.z. - Tento znalecký posudok bol predložený na posúdenie Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP v Košiciach, ktorá vyjadrením zo dňa 10.12.2019 konštatovala, že klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v obdobných prípadoch, keď jej psychický stav pacienta zhoršený na podklade choroby z povolania, pristupuje k dobodovaniu podľa platnej legislatívy iba pri preukázateľne zhoršení základného ochorenia. Preto bola žiadosť pobočky predložená regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania. - Zástupca prednostky Kliniky dermatovenerológie UNLP v Košiciach vo vyjadrení zo dňa 22.03.2021 uviedol, že 05.12.2019 na zasadaní regionálnej komisie pre posudzovanie odškodňovania kožných chorôb z povolania bola predložená žiadosť Sociálnej poisťovne o opätovné posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia pacientky V. D. a členovia komisie pôvodný názor nezmenili a súhlasili s doterajším odškodnením pacientky.

Podľa § 99 zákona číslo 461/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.10.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 60a) Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 zákona číslo 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Podľa § 9 ods. 4 Vyhlášky číslo 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ak ide o chorobu

10. Kasačný súd konštatuje, že žiadosť žalobkyne o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe choroby z povolania, ktorá jej bola zistená 13.08.2002 a ktoré bolo ohodnotené v lekárskom vyšetrení V.. E. zo dňa 05.04.2004, bola zo strany správnych orgánov posúdená správne. Žalovaná správne vyhodnotila, že toto lekárske vyšetrenie nie je lekárskym posudkom na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Uvedené vyplýva z toho, že choroba z povolania žalobkyne bola prvýkrát zistená dňa 13.08.2002, ako to vyplýva z hlásenia choroby z povolania zo dňa 14.10.2003, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni dňa 03.12.2003. V zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon číslo 437/

Okrem toho bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 05.04.2004 je aj formálne nesprávne, pretože z použitej položky (253) je zrejmé, že lekárka použila z. č. 437/2004 Z.z., a nie vyhlášku č. 32/1965 Zb. (v ktorej sa použitá položka nenachádza, ale nachádza sa práve v zákone). Ďalej pochybila aj pri samotnom označení položky, keď položku 253 slovne vyjadrila pomenovaním položky 255. Pokiaľ teda žalobkyňa odvodila bodové ohodnotenie len z jednoduchého lekárskeho vyšetrenia vypracovaného psychiatričkou, vykonávajúcou prax v súkromnej ambulancii, takýto dôkaz na preukázanie bodového ohodnotenia nie je možné

pracoviskom. To sa aj stalo, keď znalecký posudok JLF UK z roku 2008 ho, okrem iných vyšetrení, zobral za podklad pri stanovení diagnózy anxiózne - depresívna neurotická porucha ťažkého stupňa; teda bodové ohodnotenie sa vzťahovalo aj na ňu. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v znení jeho doplnenia zo dňa 12.08.2009 ohodnotené základnou položkou profesionálna dermatóza počtom priznaných bodov 750, ktoré boli navýšené na dvojnásobok. Tento počet bodov bol potom zobratý ako základ pre rozhodnutie o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne rozhodnutím z roku 2013, ktoré v celom rozsahu akceptovalo tento znalecký posudok. Je teda potrebné konštatovať, že žalobkyňa bola za psychiatrickú diagnózu uvedenú v lekárskom náleze V.. E. zo dňa 05.04.2004 už odškodnená rozhodnutím zo dňa 17.12.2013. Pokiaľ žiadala tento lekársky nález ohodnotiť znova, išlo by o jeho duplicitné ohodnotenie a tým aj o duplicitné odškodnenie.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP vyjadrením zo dňa 10.12.2019 konštatovala správnosť lekárskeho posudku z 23.05.2005, ako aj čas zistenia choroby z povolania 13.08.2002, pričom konštatovala, že v prípade, keď sa psychický stav pacienta zhorší na podklade choroby z povolania, pristupuje k dobodovaniu, iba ak je preukázateľne zhoršené základné ochorenie a preto vec predložila regionálnej komisii na posudzovanie a odškodňovanie kožných chorôb z povolania pri UNLP.

použiť za účelom dobodovania sťaženia spoločenského uplatnenia, správne orgány z vlastného podnetu prešetrovali, či nie je možné psychiatrické ochorenie žalobkyne doodškodniť na základe iných dôkazov. Ako bolo vyššie uvedené, znalecký posudok JLF fakulty UK v Bratislave z roku 2008 už na odškodnenie použitý bol a na jeho základe žalobkyni bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia riadne priznaná a ďalšie dôkazy zhromaždené v administratívnom konaní ďalšie dobodovanie nepreukázali. V znaleckom posudku znaleckej organizácii Forenza - psychiatrická spoločnosť s.r.o. znalec žiadne nové dobodovanie neurčil, čo potvrdili dva nezávislé orgány - klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie vo vyjadrení zo dňa 10.12.2019 a regionálna komisia pre posudzovanie a odškodňovanie kožných chorôb z povolania vo vyjadrení zo dňa 22.03.2021. Preto kasačný súd musí konštatovať, že žalovaná vykonala všetky potrebné úkony, aby aj z vlastnej iniciatívy zistila, či zdravotný stav žalobkyne skutočne neumožňuje jej ďalšie odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na

Len pre úplnosť kasačný súd dodáva, že rozhodný je dátum zistenia choroby (§ 11 z. č. 437/2004 Z.z.), nie dátum priznania choroby. Dátum zistenia choroby z povolania vyplýva z hlásenia choroby z povolania, kde je uvedený dátum prvého zistenia 13.08.2002, s čím sa stotožnila aj klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v jej vyjadrení zo dňa 10.12.2019 a zástupca prednostky kliniky dermatovenerológie UNLP vo vyjadrení z 22.03.2021.

15. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa má vykladať tak, že oddelenie (klinika) pracovného lekárstva má podávať posudok smerujúci iba k priznaniu a hláseniu choroby z povolania, a nie týkajúci sa určenia bodového hodnotenia podľa prílohy 1 k tejto vyhláške, s týmto sa kasačný súd nestotožnil. Z citovaného ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že tento subjekt podáva lekársky posudok, pričom v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky v lekárskom posudku musel byť uvedený aj počet bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené. Teda príslušný subjekt sťaženie aj bodovo ohodnocoval podľa prílohy 1. Odkaz na smernicu číslo 4/1974 bol do právnej úpravy zavedený len z dôvodu špecifikácie predmetu, ktorý má byť týmto posudkom posudzovaný. Neznamená to teda, že klinika pracovného lekárstva podľa tejto vyhlášky vydávala iba hlásenia choroby z povolania. Pokiaľ by tomu tak bolo, slovné spojenie „podáva posudok“ by nemalo zmysel, keďže hlásenia nemajú formu posudku.

Tieto dve časti si nekonkurujú, neriešia rovnaké právne vzťahy. Preto je potrebné aplikovať obe tieto časti vyhlášky vo vzájomnej súvislosti a s pochopením ich prepojenia. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že pri položke 253 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je uvedené špeciálna kompetencia psychiatrického pracoviska, je potrebné konštatovať, že samotná položka 253 sa vo vyhláške nenachádza.

18. Nie je ani dôvodné tvrdenie žalobkyne, že žalovaná priznáva nároky od iného dátumu, ktorý je manipulovateľný a preto sú jej rozhodnutia ničotné. Predmetom konania nebola dávka opakujúceho sa charakteru, ktorá by sa priznávala od určitého dátumu. Žalobkyni tu preskúmavaním rozhodnutí a prvostupňovým rozhodnutím nebolo priznané doplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe ňou predloženého lekárskeho vyšetrenia, pretože toto vyšetrenie nemalo formálne náležitosti lekárskeho posudku o odškodnení tohto nároku. Žalovaná z vlastnej iniciatívy zisťovala, či zdravotný stav žalobkyne neumožňuje dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec už odškodnených 1500 bodov podľa vyhlášky číslo 32/1965 Zb.

19. Vo vzťahu k námietkam o neerudovanosti F.. V.. F., W.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 43/2019, kasačný súd uvádza, že tieto sú ničím nepodložené. F.. V.. J. F., W.. je osoba zodpovedná za znaleckú činnosť znaleckej organizácii Forenza - znalecká organizácia psychiatrická spoločnosť s.r.o., zapísaná v zozname znalcov a tlmočníkov ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto spoločnosť je zapísaná v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), čo nepochybne umožňuje odborne posúdiť lekársky nález V.. F. E. zo dňa 05.04.2004.

Na záver k tejto časti žalobkyňa namietala, že znalec sa nevysporiadal s jej psychosexuálnou disfunkciou, ktorú konštatoval znalec JLF UK. Kasačný súd uvádza, že z tohto znaleckého posudku takýto záver nevyplýva. V posudkovej časti vo vzťahu k psychiatrickým ochoreniam je uvedená len výrazná psychopatoloigická nadstavba (anxiózne-depresívna neurotická porucha ťažkého stupňa). Ani z obsahu lekárskeho vyšetrenia V.. E. žiadna takáto disfunkcia nevyplýva, toto vyšetrenie má záver depresívna porucha (všeobecne). Preto nebolo nevyhnutné, aby bol znalec zameraný zvlášť na konkrétnu psychiatrickú oblasť. 20. Vo vzťahu k námietke ohľadne odpovede V.. C. K. kasačný súd konštatuje, že tento sa vyjadroval ako zástupca regionálnej komisie na posudzovanie a odškodňovanie kožných chorôb z povolania pri UNLP, ktorá sa mala na základe vyžiadania kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP vyjadriť k tomu, či u žalobkyne preukázateľne došlo k zhoršeniu základného ochorenia, teda profesionálnej dermatózy. Regionálna komisia sa preto vyjadrovala výlučne len základnému ochoreniu žalobkyne a nevyjadrovala sa k jej psychiatrickému ochoreniu. 21. Nakoniec kasačný súd vyhodnocuje ako nedôvodnú aj poslednú sťažnostnú námietku, že z rozhodnutia zo dňa 17.12.2013 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nevyplýva hodnota bodu pri bodoch, ktoré boli priznané za účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. K tomu kasačný súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o nepriznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tomto súdnom konaní sa teda nepreskúmava rozhodnutie zo dňa 17.12.2013, ktorým bola žalobkyni táto náhrada priznaná. Námietky voči tomuto rozhodnutiu bolo potrebné uplatniť v opravnom prostriedku proti nemu. V tomto súdnom konaní súdy nie sú oprávnené preskúmavať právoplatné rozhodnutie žalovanej, ktoré bolo možné samostatne preskúmať. 22. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky žalobkyne ako plne nedôvodné, irelevantné alebo účelové. Sám pritom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právneho názoru správneho súdu vysloveného v napadnutom rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 23. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.