7Ssk/11/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200098.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-9Sa/5/2022
- IČS
- 5022200098
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a. s., so sídlom Panenská č. 33, Bratislava, IČO: 31642284, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 13, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE - 9Sa/5/2022 - 101 zo dňa 15. novembra 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie
Správneho súdu v Košiciach č. k. KE - 9Sa/5/2022 - 101 zo dňa 15. novembra 2023 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. KE - 9Sa/5/2022 - 101 zo dňa 15. novembra 2023 (ďalej „napadnuté uznesenie“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému konať vo veci rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina č. 111/2021 - IZA-2.4/pok/ oz/R/K zo dňa 18.06.2021 a rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 08.07.2021.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že Inšpektorát práce Žilina doručil vyššie uvedené rozhodnutie o uložení pokuty priamo žalobcovi ako účastníkovi konania, hoci bol tento zastúpený splnomocnencom z dôvodu, že splnomocnenec požiadal o doručovanie na adresu žalobcu pri osobnom prevzatí oznámenia o začatí konania. Žalovaný ako orgán verejnej moci bol povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky.
Pri doručovaní do elektronickej schránky sa neuvádza adresát a jeho bydlisko, sídlo, respektíve adresa pre doručovanie, ale tzv. identifikátor elektronickej schránky, ktorý patrí vždy výlučne len jednému adresátovi. Správny orgán preto postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 18.06.2021, ktoré splnomocnený zástupca účastníka konania žiadal doručovať na adresu spoločnosti, doručoval do elektronickej schránky žalobcu.
Postupoval tiež správne, keď vo vzťahu k podanému odvolaniu vydal dňa 04.10.2021 iba oznámenie o oneskorene podanom odvolaní, a nie rozhodnutie. 3. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces. Čo sa týka prvého dôvodu, uviedol, že zo žiadosti splnomocneného zástupcu K. K. nie je zrejmé, na adresu akej spoločnosti žiadal o posielanie písomnej komunikácie, teda či sa jedná o spoločnosť žalobcu, ako sa mylne domnieval žalovaný alebo či sa jedná o adresu spoločnosti splnomocnenca. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo si prvostupňový správny orgán myslel, že má zasielať žalobcovi na adresu spoločnosti žalobcu, nakoľko zo samotnej žiadosti nevyplýva skutočnosť, na adresu akej spoločnosti sa má zasielať. K. K. dal pokyn na doručovanie písomností jemu na adresu spoločnosti (žalobcu), nakoľko on sa na svojej adrese v Bratislave nezdržiava.
Pokiaľ prvostupňový správny orgán nevedel, na akú adresu spoločnosti sa má zasielať písomnosť, mal tieto zasielať na adresu spoločnosti aj splnomocnenca aj žalobcu, respektíve sa informovať u splnomocnenca. Splnomocnenec neuviedol, že sa má komunikácia zasielať priamo účastníkovi konania. Žiadal o doručenie jemu na adresu spoločnosti, a v žiadnom prípade nežiadal o doručovanie výlučne účastníkovi konania. Z toho, že správny súd zisťoval, kedy sa splnomocnenec dozvedel o rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, keď podľa neho bolo toto doručovanie irelevantné, vyplýva, že správny súd len hľadal dôvody, pre ktoré by žalobu zamietol. Rozhodnutie je tiež prekvapivé, pretože v rámci konania sa žalovaný vo svojich vyjadreniach vôbec neopieral o argumentáciu, že musel doručovať účastníkovi konania do elektronickej schránky v zmysle zákona o E- governmente. V rámci námietky
porušenia práva na spravodlivý proces namietal, že súd neuviedol dôvody, pre ktoré zamietol vykonať výsluch splnomocnenca ako svedka za účelom preukázania prejavu jeho vôle a tiež, že napadnuté uznesenie nebolo náležite odôvodnené, pretože sa nevyrovnalo s argumentami žalobcu. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.01.2024. Uviedol, že žalobca bol v administratívnom konaní zastúpený fyzickou osobou bez zmienky o tom, že sa jedná o štatutárneho zástupcu inej spoločnosti, na adresu ktorej mu má byť zasielaná písomnosť týkajúca sa žalobcu. Ak splnomocnenec chcel, aby sa písomnosti doručovali na jeho meno na adresu spoločnosti, mal takúto požiadavku uviesť v doslovnom znení.
V jeho požiadavke na doručovanie písomností na adresu spoločnosti nie je akákoľvek zmienka o inej firme a preto možno spoľahlivo vychádzať z toho, že ide o spoločnosť žalobcu. K nevykonaniu dôkazu výsluchom svedka K. uviedol, že dodatočné zisťovanie vôle splnomocnenca by nemuselo prispieť ani neprispelo k náležitému objasneniu veci. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej „SSP“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.
6. Predmetom súdneho konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného, ktorá podľa žalobcu spočíva v tom, že doposiaľ meritórne nerozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 18.06.2021, pretože toto rozhodnutie, ktoré bolo doručené priamo jemu, podľa jeho názoru nebolo riadne doručené, keďže nebolo doručené jeho splnomocnenému zástupcovi. Žalovaný naopak tvrdil, že toto rozhodnutie bolo doručené v súlade s prejavenou vôľou splnomocneného zástupcu, teda priamo žalobcovi, ktorý však podal odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
8. V zmysle § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023 s tam stanovenou výnimkou. Z uvedeného vyplýva, že keďže toto súdne konanie bolo na správnom súde začaté pred 30.6.2023, dokončí sa podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Preto správny súd správne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023. Hoci žalovaný vydal opatrenie, z ktorého vyplýva, prečo v administratívnom konaní nekoná (oznámenie zo dňa 04.10.2021 o oneskorenom podaní jeho odvolania), správny súd sa správne zaoberal samotnými dôvodmi tvrdenej nečinnosti, teda či bolo prvostupňové rozhodnutie žalobcovi riadne doručené.
9. Z administratívneho spisu je zrejmé, že fyzická osoba K. K. predložil prvostupňovému správnemu orgánu splnomocnenie, ktorým ho žalobca ako fyzickú osobu splnomocnil konať v súvislosti s výkonom inšpekcie práce. Táto fyzická osoba sa dostavila osobne na prvostupňový správny orgán, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 19.05.2021, z ktorého vyplýva, že sa dostavil z dôvodu, že mu oznámenie o začatí konania o uložení pokuty žalobcovi bolo doručené na jeho adresu uvedenú v splnomocnení, čo namietal, pretože doteraz sa komunikovalo buď telefonicky alebo do elektronickej schránky splnomocniteľa. Zásielku na uvedenej adrese nestihol prevziať, nakoľko sa tam nezdržiava, tak prišiel po ňu osobne.
Na otázku zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu, či splnomocnenec nedoložil počas výkonu inšpekcie iné splnomocnenie alebo žiadosť o doručovanie listín len splnomocniteľovi, tento požiadal, aby sa už odteraz doručovali všetky písomnosti na adresu splnomocniteľa. Zároveň na kópii rovnopisu oznámenia o začatí konania o uložení pokuty napísal: Žiadam o posielanie písomnej komunikácie na adresu spoločnosti. Na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky žalobcu dňa 21.06.2021. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie na poštovú prepravu dňa 08. júla 2021, pričom lehota počítaná od doručenia 21.06.2021 uplynula 06. júla 2021. Správny súd vyhodnotil, že prvostupňové rozhodnutie bolo účinne doručené žalobcovi 21.06.2021 do jeho elektronickej schránky a preto pokiaľ podal odvolanie až 08.07.2021, podal ho po uplynutí odvolacej lehoty a pretože žalovaný vydal oznámenie o oneskorenom podaní odvolania podľa § 60 Správneho poriadku, žiadnu nečinnosť v konaní žalovaného nevzhliadol.
10. V prvom rade teda kasačný súd pristúpil k vyriešeniu otázky, či bolo doručovanie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi účinné. Žalobca v prvom rade v kasačnej sťažnosti namietal, že je nesprávny záver správneho súdu, že z vyjadrenia splnomocneného zástupcu je zrejmé, že sa malo doručovať na adresu žalobcu, keďže podľa neho nie je zrejmé, na adresu akej spoločnosti sa malo doručovať. Túto sťažnostnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že splnomocnený zástupca K. K. bol splnomocnený žalobcom ako fyzická osoba a v splnomocnení sa nenachádza žiaden odkaz na spoločnosť, na adresu sídla ktorej by bolo potrebné zasielať písomnosti splnomocneného zástupcu. Jedinou spoločnosťou, ktorá vystupovala v administratívnom konaní, je práve žalobca ako akciová spoločnosť. Samotný prejav vôle splnomocneného zástupcu je síce v určitej miere nejasný v tom, že z neho nevyplýva explicitne názov spoločnosti, na adresu, ktorej žiadal o posielanie písomnosti, avšak z kontextu celého administratívneho spisu vyplýva, že sa mohlo jednať len o žalobcu. Uvedené vyplýva nielen z toho, že žalobca bol jedinou
obchodnou spoločnosťou vystupujúcou v tejto právnej veci, ale aj z úradného záznamu zhotovenom v deň, keď splnomocnený zástupca uvedené vyhlásenie do spisu učinil. Z neho vyplýva, že požiadal, „aby sa už odteraz doručovali všetky písomnosti na adresu splnomocniteľa“. Z úradného záznamu taktiež vyplýva, že zamestnankyňa prvostupňového správneho orgánu sa ho výslovne opýtala, či doložil žiadosť o doručovanie listín len splnomocniteľovi, na ktorú otázku splnomocniteľ odpovedal vyššie uvedeným spôsobom, z čoho vyplýva, že nie je možné vykladať jeho vôľu inak ako tak, že žiadal, aby sa všetky písomnosti doručovali ďalej na adresu splnomocniteľa, teda žalobcu. Prejav vôle tak v kontexte vyššie uvedených skutočností je potrebné považovať za dostatočne jasný a zrozumiteľný.
Z týchto dôvodov preto kasačný súd vyhodnotil námietku nesprávneho právneho posúdenia tohto prejavu vôle splnomocneného zástupcu ako nedôvodnú. 11. Čo sa týka ďalšej námietky, že splnomocnený zástupca neuviedol, že sa má komunikácia zasielať priamo žalobcovi, túto námietku je podľa názoru kasačného súdu potrebné posúdiť ako dôvodnú. Kasačný súd konštatuje, že z prejavu vôle splnomocnenca uvedeného v administratívnom spise zo dňa 19.05.2021 je zrejmé, že nepožiadal doručovať písomnosti na meno (obchodné meno) spoločnosti (v bode 10. tohto uznesenia je vysvetlené, že ide o spoločnosť žalobcu), ale na adresu (sídlo) tejto spoločnosti. Splnomocnenec nevyjadril vôľu, že sa nebude od toho momentu doručovať jemu (na jeho meno), ale len na inú adresu, ako bola uvedená v splnomocnení zo dňa 07.02.2020.
12. Preto pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti namieta, že splnomocnenec žiadal o doručovanie jemu na adresu spoločnosti, a nie o doručovanie výlučne účastníkovi konania, je potrebné s touto námietkou súhlasiť. Hoci v žiadosti zo dňa 19.05.2021 splnomocnenec explicitne neuviedol, aby písomnosti boli stále doručované na jeho meno, uvedené ani nebolo potrebné uvádzať, pretože splnomocnenec požiadal len o zmenu adresy na doručovanie. Nepredložil odvolanie či vypovedanie splnomocnenia, ani žiadnu jeho zmenu.
13. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právnu úpravu zastúpenia v Správnom poriadku, ktorý sa na preskúmavané administratívne konanie podľa § 21 ods. 3 z. č. 125/ 2006 Z. z. uplatňuje. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Podľa § 25 ods. 5 prvá veta ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. V danom prípade bolo do spisu doložené splnomocnenie pre K. K. na celé konanie. Následne splnomocnenec požiadal prvostupňový orgán o zmenu adresy na doručovanie, čo Správny poriadok nevylučuje. Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžh/3/2007: V zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku pre žalovaného vyplýva povinnosť doručiť písomnosti zvolenému zástupcovi, a keďže v tomto prípade je takýmto zástupcom advokátka zapísaná v zozname advokátov SAK, má žalovaný doručovať písomnosti len jej a to na adresu, ktorú na účely doručovania uviedla.
Prvostupňový orgán však prvostupňové rozhodnutie nedoručil splnomocnencovi na adresu sídla účastníka konania (v listinnej forme), ale do elektronickej schránky samotného účastníka. Pretože písomnosť bola doručená iba účastníkovi, a nie aj jeho zástupcovi, ktorého si zvolil, takúto písomnosť nemožno považovať za riadne doručenú.
14. Sťažnostnú námietku, že správny súd nesprávne zisťoval, kedy sa splnomocnenec dozvedel o rozhodnutí prvostupňového orgánu, však kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukazuje na § 135 ods. 2 písm. a) SSP s tým, že bolo povinnosťou správneho súdu riadne zistiť skutkový stav veci, aký tu bol v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia.
Nie je porušením zákona, ak správny súd zisťuje skutkový stav ohľadne všetkých, podľa neho relevantných skutkových okolností daného prípadu. Rovnako je nedôvodná aj námietka, že rozhodnutie je prekvapivé. Správny súd nie je viazaný vyjadreniami žalovaného k žalobe a prípadne k replike žalobcu a nemusí pri právnom posúdení dôvodnosti žaloby proti nečinnosti vychádzať len z jeho právnej argumentácie. 15. Čo sa týka námietok, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, aj tieto vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné. Je pravda, že správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol dôvody, pre ktoré nevykonal výsluch svedka K. K., ktorý navrhol žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.06.2023. Uvedené síce predstavuje vadu v procesnom postupe správneho súdu, avšak táto nemá takú intenzitu, ktorá by samostatne odôvodňovala zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa návrhu žalobcu sa menovaný svedok mal vyjadriť k svojmu prejavu vôle uvedenom v administratívnom spise. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že následné ozrejmovanie skutočnej vôle osoby, ktorá prejav vôle urobila,
nemá žiaden vplyv na to, ako tento prejav vôle adresáti úkonu vnímali v čase jeho urobenia. V tomto kontexte potom je potrebné konštatovať, že takýto výsluch nebol potrebný, keďže by maximálne ozrejmil vnútorný postoj splnomocnenca k svojmu prejavu vôle. 16. Čo sa týka poslednej námietky ohľadne zásahu do práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia, kasačný súd uvádza, že samotný žalobca len veľmi všeobecne a stroho uviedol, že sa správny súd nevyrovnal s jeho argumentami, neuviedol však, s ktorými konkrétnymi argumentami sa nevysporiadal, respektíve ktoré ponechal otvorené. Odôvodnenie správneho posúdenia veci zo strany správneho súdu je síce strohé, ale celkom jednoznačne uvádza, prečo nevyhovel správnej žalobe. Či je toto právne posúdenie správne, je otázkou posudzovanou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, avšak dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP nebol zistený.
17. Keďže kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako čiastočne dôvodnú, napadnuté uznesenie zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je viazaný právnym názorom, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.06.2021 nebolo riadne doručené.
18. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2024