7Ssk/112/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200484.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4Sa/10/2020
- IČS
- 7020200484
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Š. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. Ľ.. Š. Č.. XX/XXX, XXX XX F. Z. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Sa/10/2020 - 51 zo dňa 24.02.2022 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 4Sa/10/ 2020 - 51 zo dňa 24.02.2022 zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „SSP“) žalobu zo dňa 06.07.2020, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXXXXXXXXXX. zo dňa 28.10.2019, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení, resp. „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodol o znížení sumy invalidného dôchodku žalobcu od 10.12.2019 na sumu 209,50 Eur mesačne vzhľadom na posudok vypracovaný posudkovým lekárom správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.10.2019. 3.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 27.01.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku o invalidite. Kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi žalovanej, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 17.03.2020. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že aktuálne na základe doložených kontrolných odborných vyšetrení posudkový lekár zistil zlepšenie zdravotného stavu u účastníka konania oproti predchádzajúcim posudkom.
Podľa pravidelných kontrolných kardiologických vyšetrení pri pravidelnej liečbe cíti sa dobre, kolapsové stavy neudáva, je bez dýchavice, objektívne je kardiálne dobre kompenzovaný. Funkčné kardiologické vyšetrenie dokumentuje pokles výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení.
Po prekonaní cievnej mozgovej príhody v roku 2015 absolvoval kontrolné neurologické vyšetrenie vyžiadané pre posudkové účely v septembri 2019 a následne v januári 2020. Podľa objektívneho funkčného neurologického vyšetrenia neurologický nález je v norme, bez poruchy reči, bez motorického deficitu. Dňa 13.03.2020 doručené kontrolné neurologické vyšetrenie - bol poukázaný na vyšetrenie pre akútny stav - závraty. Neurológom
bol doporučený kľudový režim a bola nasadená liečbe. Pri pretrvávaní závratov napriek doporučenej liečbe plánované ďalšie vyšetrenia, z posudkového hľadiska akútny stav neposúdený, vyžaduje ďalšie sledovanie a liečbu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil stav po operácii vrodenej srdcovej chyby s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, so zaradením do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písmena b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia od 30 % do 50 %). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná dodala, že žalobca doložil v odvolacom konaní nové lekárske správy, ktoré však neopodstatňujú zmenu v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 4.
Správny súd dospel k záveru, že bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. V danom prípade bolo sporným zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako i určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tejto súvislosti.
5. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu žalovanej všetky žalobcom v správnom konaní predložené lekárske správy vrátane tých, na ktoré osobitne poukazuje žalobca vo svojej správnej žalobe ako na „neprejednané“, boli špecifikované a zohľadnené posudkovými lekármi v odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.01.2020 a posudku zo dňa 17.03.2020. S lekárskymi správami z vyšetrenia žalobcu v kardiologickej ambulancii zo dňa 20.09.2019 a 27.11.2019 a so závermi z nich vyplývajúcimi sa žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadala tak, že tieto neopodstatňujú zmenu v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom žalovaná dospela k záveru, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o znížení jeho invalidného
dôchodku. 6. Správny súd skonštatoval, že posudkoví lekári vo svojich odborných posudkoch dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase a zároveň prečo nerozhodli o zvýšení percentuálnej miery jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné jeho zdravotné postihnutie.
Správny súd zdôraznil, že žalovaná poskytla žalobcovi dostatok možností dokladovať svoj zdravotný stav a aj preto jeho námietky, vytýkajúce nedostatočne zistený skutkový stav, neboli opodstatnené a z tohto dôvodu ani spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospeli správne orgány.
Nemožno považovať za porušenie práva žalobcu skutočnosť, že orgány verejnej správy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv. Správny súd zastáva názor, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi lekárov - špecialistov, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.
7. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Teda ak žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 ZoSP. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať. Navyše v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov považoval
súd rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 8. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadal napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že mu správny súd svojou nečinnosťou spôsobil ďalšie zdravotné problémy, a to psychické. Namietal, že správny súd neprekontroloval jeho zdravotný stav, ale sa rovno priklonil na stranu žalovanej a rozhodol v jej prospech. Namietal, že cítil zaujatosť sudkyne, nakoľko táto úzko spolupracovala s pracovníčkou žalovanej F.. X., všimol si, že sudkyňa jej pri odovzdaní občianskeho preukazu tykala (pozn. súdu: menovaná zastupovala žalovanú v prejednávanej veci na pojednávaní dňa 24.02.2022). Vyjadril sa, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, ale zhoršil.
9. Podaním zo dňa 24.08.2022 doložil žalobca lekársku správu zo dňa 22.02.2022. Podaním zo dňa 25.09.2023 doložil žalobca lekársku správu zo dňa 13.09.2023. Z doložených lekárskych správ majú podľa sťažovateľa vyplývať ďalšie dve diagnózy ovplyvňujúce normálne fungovanie v živote. Zopakoval, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil ani nestabilizoval, ale zhoršil. 10. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 30.05.2022.
Uviedla, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec. Kasačnému súdu navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že napadnutý rozsudok je zákonný a kasačná sťažnosť je nedôvodná.
12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol podľa lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 23.06.2010 uznaný za invalidného s dátumom vzniku invalidity 01.01.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%, za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia určil choroby obehovej sústavy, Kapitola IX oddiel A, položka 8, písmeno c) pozákrokové poruchy obehovej sústavy s neschopnosťou záťaže (rozsah 70% - 80%). Z uvedeného posudku vyplýva, že žalobca subjektívne pociťuje výrazné búšenie srdca aj po minimálnej námahe, stále je zadýchaný, často má závrate, v noci sa opakovane budí, má pocit akoby mu niekedy vynechávalo srdce, neschopnosť chôdze do schodov. Z anamnézy vyplýva, že žalobcovi bola v roku 1991 vykonaná komisurotómia a uzatvorený foramen ovale. Aortálna chlopňa je dvojcípa orientovaná temer sagitálne, cípy sú hrubé, otvor excentrický. Opakovane hospitalizovaný na kardiochirurgických oddeleniach. V roku 2008 bola realizovaná náhrada aortálnej chlopne a náhrada ascendentálnej aorty lineárnou protézou. Vzhľadom k pretrvávajúcemu kompletnému
bloku indikovaná trvalá dvojdutinová kardiostimulácia v roku 2008. V závere posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že žalobca je warfarinizovaný, s výraznou intoleranciou telesnej námahy. Termín kontrolnej prehliadky bol určený na jún 2011.
13. Dňa 10.10.2011 bol prehodnotený zdravotný stav žalobcu na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a bol uznaný invalidným s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% naďalej. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 10.10.2011 vyplýva, že žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu 75 % pre výraznú intoleranciu telesnej námahy, naďalej je sledovaný v kardiologickej a arytmologickej poradni, stav je bez podstatnej zmeny, prognóza ochorenia je nepriaznivá. Termín kontrolnej prehliadky bol určený na október 2016. 14.
Dňa 18.10.2016 bol opakovane prehodnotený zdravotný stav žalobcu na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a bol uznaný invalidným s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% naďalej. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 18.10.2016 o. i. vyplýva, že žalobca bol od 01.11.2015 do 06.11.2015 hospitalizovaný na Neurologickej klinike UN LP Košice pre ischemickú NCMP v ľavom karotickom riečisku trombembolickej etiológie. Pretrváva výrazná intolerancia telesnej námahy.
Termín kontrolnej prehliadky bol určený na október 2019. 15. Predmetom súdneho prieskumu je prieskum rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení o znížení sumy invalidného dôchodku žalobcu od 10.12.2019 na sumu 209,50 Eur mesačne, a to z dôvodu zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 15.10.2019 na 50 %, oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 75%. Žalovaná listom zo dňa 02.09.2019 vyzvala žalobcu, aby jej pre účely kontrolnej lekárskej prehliadky predložil lekárske nálezy za posledných 12 mesiacov a aktuálne lekárske vyšetrenia. Súčasťou tohto prvostupňového rozhodnutia je odborný posudok o invalidite zo dňa 15.10.2019, z ktorého vyplýva, že zdravotný stav žalobcu je dlhodobo klinicky stabilizovaný, bez potreby ďalších hospitalizácií, bez kardiálnej dekompenzácie, v liečbe warfarin a isoptin, bez kardiotonickej a diuretickej liečby. Subjektívne v doložených správach
bez dyspnoe, bez stenokardií, bez opuchu dolných končatín. V roku 2015 prekonal ischemickú cievnu mozgovú príhodu, v neurologickom náleze minimálna pravostranná lateralizácia (taxia vpravo menej presná, ináč v norme). Posudkový lekár sociálneho poistenia na základe uvedeného skonštatoval, že zdravotný stav žalobcu odôvodňuje zmenu podľa prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení Kapitola IX: Choroby obehovej sústavy, oddiel A, položka 8, písmeno b) rozsah 40-50%, miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre stav po srdcových operáciách s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení.
Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery nepriznal.
16. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, pričom základnou odvolacou námietkou bol nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože zdravotný stav žalobcu sa kvalitatívne nijako nezmenil.
K odvolaniu doložil prepúšťacia správa z hospitalizácie od 01.11.2015 do 06.11.2015 na Neurologickej klinike UN LP Košice a kardiologické vyšetrenie zo dňa 27.11.2019. 17. Po podaní odvolania prvostupňový správny orgán vyžiadal od žalobcu listom zo dňa 17.12.2019 lekárske nálezy z nasledovných vyšetrení: USG vyšetrenie ciev mozgu, CT mozgu, kompletné očné vyšetrenie (pre udávané dvojité videnie), RTG vyšetrenie krčnej chrbtice, následné kontrolné neurologické vyšetrenie. Uvedené nálezy žalobca doložil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.01.2020. Zdravotný stav žalobcu bol následne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 27.01.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku o invalidite.
Podkladom pre posúdenie bolo, okrem žalobcom doložených lekárskych správ a nálezov, aj vlastné vyšetrenie žalobcu posudkovým lekárom. 18. V odvolacom konaní bo zdravotný stav žalobcu dňa 17.03.2020 opätovne posúdený posudkovým lekárom, vrátane jeho vyšetrenia. Aktuálne na základe doložených kontrolných odborných vyšetrení zistené zlepšenie zdravotného stavu žalobcu oproti predchádzajúcim posudkom. Podľa pravidelných kardiologických vyšetrení pri pravidelnej liečbe sa cíti dobre, kolapsové stavy neudáva, bez dýchavice, objektívne kardiálne dobre kompenzovaný.
Funkčné kardiologické vyšetrenie dokumentuje pokles výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Po prekonaní cievnej mozgovej príhody v roku 2015 absolvoval kontrolné neurologické vyšetrenie vyžiadané pre posudkové účely v septembri 2019 a následne v januári 2020.
Podľa objektívneho funkčného neurologického vyšetrenia neurologický nález v norme, bez poruchy reči, bez motorického deficitu. Dňa 13.03.2020 doručené kontrolné neurologické vyšetrenie, vyšetrený pre akútny stav - závraty, neurológom odporučený kľudový režim, nasadená liečba. Pri pretrvávaní závratov napriek liečbe plánované ďalšie vyšetrenia, z posudkového hľadiska akútny stav neposúdený, vyžaduje ďalšie sledovanie a liečbu. (pozn. súdu: v administratívnom spise sa správa zo dňa 13.03.2020 nenachádza, nachádza sa v ňom však lekárska správa - nález zo dňa 03.03.2020 s totožným obsahom). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil stav po operácii vrodenej srdcovej chyby s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, so zaradením do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písmena b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50
%. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: očné vyšetrenie - Nemocnica Košice-Šaca zo dňa 14.01.2020, očné vyšetrenie - konziliárna očná ambulancia - UNLP Košice zo dňa 17.01.2020, neurologické vyšetrenie - UNLP Košice zo dňa 20.09.2019, kontrolné neurologické vyšetrenie - UNLP Košice zo dňa 17.01.2020, neurologické vyšetrenie zo dňa 28.01.2019, kardiologické vyšetrenia zo dňa 15.01.2019, 28.01.2019, 20.09.2019, 27.11.2019 a bolo vykonané aj vlastné vyšetrenie posudkovým
lekárom. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 04.05.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
21. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. 22. Sťažovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2010, pričom vtedy bol uznaný invalidným pre rozhodujúce ochorenie pozákrokové poruchy obehovej sústavy s neschopnosťou záťaže s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % . Preskúmavaným a prvostupňovým rozhodnutím mu bola táto miera znížená na 50 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po operácii vrodenej srdcovej chyby s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení. Sťažovateľ je presvedčený, že jeho zdravotný stav sa kvalitatívne nezlepšil, naopak zhoršil a patrí mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
75 %. 23. Zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Z uvedeného vyplýva, že správny súd spravidla sám dokazovanie nevykonáva, ale preskúmava, či dokazovanie pred správnym orgánom bolo dostatočné na rozhodnutie vo veci samej.
Opak by znamenal neprípustný zásah súdnej moci do moci výkonnej reprezentovanej orgánmi verejnej správy. Na túto premisu nadväzuje aj § 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP v znení do 30.6.2023, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tomto ohľade Správny súdny poriadok žiadnu výnimku pre sociálne veci neustanovuje (bližšie rozsudok sp. zn. 7Ssk/144/2022).
24. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o soc. poistení). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. 25.
V kontexte vyššie uvedeného vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, že správny súd neprekontroloval jeho zdravotný stav ako nedôvodnú. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 zákona o sociálnom poistení a prílohou č. 4 k tomuto zákonu, na základe predložených aktuálnych lekárskych správ a aj na základe vlastného vyšetrenia žalobcu, pričom svoj záver presvedčivo, zrozumiteľne a logicky odôvodnili. Sťažovateľ bol opakovane vyzvaný správnymi orgánmi na predloženie aktuálnych lekárskych správ a bolo v jeho dispozícii predložiť v správnom konaní lekárske správy dokumentujúce ním tvrdený nezmenený, resp. zhoršený zdravotný stav. Žalobca na výzvu žalovanej lekárske správy aj predložil, avšak z nich vyplýva práve zlepšený zdravotný stav oproti poslednému prehodnoteniu zdravotného stavu v roku 2016. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že posudkoví lekári, vrátane posudkového lekára ústredia, sa vysporiadali so
všetkými lekárskymi správami doloženými žalobcom pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia a ich posudky sa stali spolu s týmito správami podkladom preskúmavaného rozhodnutia (§ 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 26. Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, o čom svedčí aj priznanie invalidného dôchodku od 01.01.2010.
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v prípade kapitoly IX Choroby obehovej sústavy sa určuje na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy. Z lekárskeho posudku v čase priznania invalidného dôchodku v roku 2010, z lekárskych správ posudkového lekára z kontrolných lekárskych prehliadok v roku 2011 a 2016 vyplýva, že u žalobcu prevládala výrazná intolerancia fyzickej námahy, čo vyústilo do zaradenia jeho ochorenia do kapitoly IX oddiel A, položka 8, písmeno c/ - neschopnosť záťaže. Naproti tomu z lekárskych posudkov zo dňa 15.10.2019, 27.01.2020 a 17.03.2020, ktorých podkladom boli najnovšie lekárske správy doložené žalobcom, vyplýva, že žalobca sa pri pravidelnej liečbe cíti dobre, kolapsové stavy neudáva, je bez dýchavice, objektívne je kardiálne dobre kompenzovaný a funkčné kardiologické vyšetrenie dokumentuje pokles výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Kasačný súd uzatvára, že posudkoví lekári objektívne zistili zdravotný stav sťažovateľa na základe lekárskych správ, ktoré sťažovateľ do správneho konania sám predložil, keď pri
takto zdokumentovanom zmenenom zdravotnom stave žalobcu znížili mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s kapitolou IX, oddiel A, položka 8, písmeno b/ - stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení - zo 75 % na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
27. Kasačný súd neprihliadol na lekárske správy zo dňa 22.02.2022 a z 13.09.2023, z ktorých majú vyplývať ďalšie dve diagnózy žalobcu a poukazuje na § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto nie je možné prihliadnuť na dôkazy, ktoré majú preukazovať skutkový stav po tomto momente, čo lekárska správa vydaná po dátume 04.05.2020 nepochybne je. V prípade, ak sa zdravotný stav žalobcu opätovne zhoršil v dôsledku nových zdravotných postihnutí, ktoré spĺňajú podmienku dlhodobosti (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), môže žalobca znovu požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
28. Kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu vo vzťahu k nečinnosti správneho súdu ako nedôvodnú a konštatuje, že na zákonnosť tu preskúmavaného rozhodnutia prípadná nečinnosť správneho súdu nemá vplyv. Žalobca, ak bol toho názoru, že správny súd je nečinný, mal možnosť zjednať nápravu tohto stavu uplatnením postupu podľa osobitného predpisu.
29. Námietky vzťahujúce sa na osobu sudkyne vyhodnotil kasačný súd taktiež ako nedôvodné. Pokiaľ sťažovateľ bol toho názoru, že správanie sudkyne nebolo vhodné, mal možnosť podať predsedovi súdu podnet podľa osobitného zákona. K sťažovateľom namietanej zaujatosti sudkyne, ktorú spájal s jej správaním sa k zástupkyni žalovanej na pojednávaní dňa 24.02.2022, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť priamo na uvedenom pojednávaní vzniesť námietku zaujatosti podľa § 90 a § 91 SSP, čo však nevyužil.
Kasačný súd dopĺňa, že po preskúmaní súdneho spisu, vrátane zvukového záznamu z pojednávania dňa 24.02.2022, nezistil žalobcom tvrdené správanie sa sudkyne a nezistil ani iné dôvody, ktoré by nezaujatosť sudkyne spochybňovali.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku správneho súdu a zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej a sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že ich náhradu žalovanej ako úspešnej účastníčke nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalobca, ktorý v tomto konaní úspech nemal podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, nemá právo na ich náhradu. 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023