7Ssk/112/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0723101204.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 16Sas/25/2023
- IČS
- 0723101204
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. L. XXXX, t. č. J. O. so sídlom T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 16Sas/25/2023-74 zo dňa z 29.10.2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta . II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 16Sas/25/2023-74 zo dňa z 29.10.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 10. júna 2020.
Dôvodom zamietnutia bolo, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Trnava z 10. júna 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. 3. Na základe odvolania žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 13. júla 2021, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žiadosť o invalidný dôchodok zamietol podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a to aj napriek tomu, že podľa nového posudkového záveru bol uznaný invalidným od 8. decembra 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Toto druhostupňové rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sa/67/2021 zo dňa 24. januára 2023 a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd ako správny súd žalovanej vytkol, že nebol riadne zistený skutkový stav ohľadne žalobcom tvrdenej doby poistenia obdobia výkonu civilnej služby u zamestnávateľa Domov dôchodcov, Hanulova 7/a, Bratislava, so začiatkom výkonu služby od 12. augusta 1991, pretože žalovaná sa neobrátila na konkrétny okresný úrad, ktorý vedie agendu bývalej Okresnej vojenskej správy, ktorá by mala mať v evidencii dátum začiatku a konca civilnej služby žalobcu. Ďalej nebolo správnemu súdu zrejmé, prečo zamestnávatelia, ako napr. INDEX NOSLUŠ s.r.o., Peter Huszár - P. J. Servis, PROPLUSCO s.r.o., atď., boli v zozname nachádzajúcom sa v administratívnom spise prečiarknutí, pričom v osobnom liste dôchodkového poistenia nie sú tieto obdobia zahrnuté.
5. Následne bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, ktorým generálny riaditeľ žalovanej opätovne zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zamietol žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok z 10. júna 2020 podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení. K vytýkaným vadám v predchádzajúcom konaní uviedol, že žalovaná vykonala doplňujúce dokazovanie k zisteniu doby civilnej služby žalobcu v Domove dôchodcov v Bratislave, ale ani tak sa jej nepodarilo preukázať dátum ukončenia civilnej služby žalobcu.
Zamestnávateľ Domov dôchodcov jej oznámil, že neeviduje žiadne doklady ani dátum ukončenia civilnej služby. Dobu trvania civilnej služby sa nepodarilo preukázať ani prostredníctvom Miestneho úradu Bratislava II, Mestská časť Bratislava - Ružinov (z dôvodu trvalého pobytu), Miestneho úradu Bratislava IV, Mestská časť Bratislava - Karlova Ves (z dôvodu sídla zamestnávateľa) a Okresného úradu Bratislava, odbor obrany štátu. Miestny úrad Bratislava II. oznámil, že nevie vydať žiadne potvrdenie ani informáciu z dôvodu, že žalobca nebol ich priamym zamestnancom, rovnako aj Miestny úrad Bratislava IV. neeviduje žalobcu ako bývalého zamestnanca.
Okresný úrad Bratislava, odbor obrany štátu oznámil, že podklady za civilnú službu sa u nich fyzicky nenachádzajú. Žalovaná však doplnila, že ani po prípadnom započítaní doby civilnej služby od 12. augusta 1991 by žalobcovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Čo sa týka ďalšieho dôvodu zrušenia v poradí prvého druhostupňového rozhodnutia, teda nezapočítania dôb, počas ktorých bol žalobca zamestnancov u konkrétnych zamestnávateľov, žalovaná uviedla, že u týchto zamestnávateľov žalobca vykonával prácu len na základe dohody o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti, avšak až od 01.01.2013 sú zamestnancami na účely dôchodkového poistenia aj osoby v tomto právnom vzťahu.
Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca im podľa § 293ck ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniklo od
01.01.2013, ak tento právny vzťah vznikol pred 01.01.2013 a zároveň trval aj po 31.12.2012. Žalobca všetky takéto zamestnania vykonával do 31.12.2012, preto mu obdobia do 31.12.2012 zohľadnené neboli. Ďalej dodala, že do zamestnania sa na dôchodkové účely v zmysle § 169c ods. 1 zákona č. 100/1998 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) v spojení s § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení započítala aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných v období pred 01.01.2001 a v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Po spočítaní všetkých poistných dôb žalobca získal 10 rokov a 121 dní obdobia dôchodkového poistenia, avšak podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení je doba poistenia najmenej 15 rokov, čím túto podmienku nesplnil.
III. Konanie na správnom súde
6. Správny súd konštatoval, že pri preukazovaní konkrétneho obdobia civilnej služby žalobca okrem jeho neurčitých tvrdení nepredložil žalovanej žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Nepredložil ani čestné vyhlásenie, ktoré by bolo možné osvedčiť prostredníctvom dvoch svedkov ako bývalých kolegov žalobcu v uvedenom zamestnaní. Pokiaľ tvrdí, že sám zaslal žalovanej potvrdenie od riaditeľky Domova jesene života, toto potvrdenie práve svedčí o opaku žalobcom namietanej skutočnosti, keďže sa v ňom uvádza, že v registratúrnom stredisku sa nenachádza žiaden záznam o vykonaní náhradnej vojenskej služby žalobcom. Naopak žalovaná vyčerpávajúcim spôsobom využila všetky dostupné možnosti ako listiny do konania zabezpečiť. Preto dospela k správnemu záveru, že toto obdobie náhradnej vojenskej služby nie je možné na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zhodnotiť. Vo vzťahu k nezhodnoteniu obdobia zamestnania žalobcu u jednotlivých zamestnávateľov v rokoch 2004 až 2008 žalovaná dostatočne zdôvodnila, že sporné obdobie nebolo možné zhodnotiť, keďže v tom čase bol žalobca zamestnancom na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti, ktoré až do roku 2012 nezakladali účasť na dôchodkovom poistení. K námietkam o nesprávnom posúdení miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dodal, že tieto námietky sú právne irelevantné, pretože žalobca nesplnil právnu podmienku priznania invalidného dôchodku, a to obdobie dôchodkového poistenia.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, jeho rozpor so všetkými článkami Ústavy SR (ďalej „ústava“) a ľudskými medzinárodnými dohovormi. Podľa neho bol napadnutý rozsudok odpísaný z predchádzajúcich rozhodnutí. Navrhol schváliť mu dôchodok buď predčasný alebo čiastočný alebo plný. Invalidný dôchodok sa odvíja od choroby, preto sa posudzuje individuálne. Niektorí vôbec nerobili a majú vysoké dôchodky. Žiadal, aby sa nespochybňovali posudkové závery s úmyslom mu uškodiť. Poukázal tiež na závery verejného ochrancu práv, ktoré podľa neho odôvodňujú nesprávne právne posúdenie veci. 8. Prílohou kasačnej sťažnosti bolo upovedomenie žalobcu o výsledkoch vybavenia podnetu zo strany verejného ochrancu práv zo dňa 13.05.2024, ktorý žalobcovi oznámil, že v konaní Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 ústavy. Z oznámenia o výsledkoch vybavenia podnetu adresovaného žalovanej z rovnakého dňa vyplýva, že keďže medzičasom došlo k vydaniu rozhodnutia, žiadne opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov v tejto veci verejný ochranca práv nenavrhuje. Žalobca predložil aj lekársku správu - zápisnicu o ústnom pojednávaní na Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava zo dňa 23. apríla 2025, podľa ktorej od
01.08.2023 má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. 9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 16.01.2026. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 10. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej zo dňa 16.01.2026 zaslané na vedomie a pri tej príležitosti doplnil kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 26.01.2026, teda po uplynutí lehoty (§ 453 ods. 2 druhá veta SSP). V podstate zopakoval dôvody, ktoré uviedol v kasačnej sťažnosti a zdôraznil, že žalovaná mu do obdobia dôchodkového poistenia nezarátala 5 rokov. Okrem toho sa sťažoval na dlhodobé verbálne útoky referenta režimu v kuchyni a na postup Okresného súdu Trnava konajúcom o jeho návrhu na podmienečné prepustenie a na preradenie do minimálneho stupňa stráženia. Ďalším podaním zo dňa 02.03.2026 doplnil, že sa mu zhoršuje zdravotný stav a že nemôže za nesprávne úradné postupy úradov a súdov. Ďalej uviedol cit. „pridržiavam sa všetkých návrhov ktoré som vám zaslal aj súdu“, že v „Kerfúre“ pracoval 5 rokov, pracoval celý život a niektorí ľudia, čo nikdy nepracovali, majú oveľa vyššie invalidné dôchodky ako ľudia, čo pracovali a sú ťažko zdravotne postihnutí ako on.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 1 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že preskúmavané rozhodnutie a napadnutý rozsudok sú vecne správne.
12. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorá zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že zamietla žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 10.06.2020 z dôvodu, že hoci žalobca splnil medicínsku podmienku priznania invalidného dôchodku, teda v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nesplnil právnu podmienku, ktorou je získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, v jeho prípade podľa § 72 ods. 1 písm. g) citovaného zákona najmenej 15 rokov. Žalobca namietal, že žalovaná mu nesprávne nezapočítala ďalších 5 rokov dôchodkového poistenia.
13. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 26.09.2023 (vydanie preskúmavaného rozhodnutia), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona účinného do 31.12.2012 zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona účinného do 31.12.2012 zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.
Podľa § 293ck ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 01.01.2013 fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu vznikol pred 1. januárom 2013, a k 31. decembru 2012 nebola zamestnanec podľa § 4 ods. 1 a 2 účinného do 31. decembra 2012, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2013, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2012. 14. Žalobca bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 17.12.2020 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%, pričom deň vzniku invalidity bol určený na 8. decembra 2020, splnil teda medicínsku podmienku stanovenú v § 71 ods. 1 zák. o soc. poistení.
Ku dňu vzniku invalidity dovŕšil žalobca 49 rokov veku. Preto podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak kumulatívne (súčasne) splnil aj druhú (právnu) podmienku, teda získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a to v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia pred vznikom invalidity. Preto sa žalovaná aj správny súd správne zamerali na posúdenie, či žalobca pred dátumom 8. decembra 2020 získal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.
15. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že existujú 3 obdobia, ktoré žalobcovi neboli započítané na obdobie dôchodkového poistenia. Prvým je nezhodnotenie obdobia vedenia žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.10.2001 do 06.11.2001 a od 09.05.2002 do 09.06.2002. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že toto obdobie mu nebolo možné započítať, pretože mu v tomto období nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, keďže v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 bolo možné ako náhradnú dobu započítať len dobu evidencie so súčasným poberaním podpory v nezamestnanosti (§ 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.01.2001). 16. Ďalším nezapočítaným obdobím sú doby, počas ktorých žalobca pracoval u rozličných zamestnávateľov na dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce.
Podľa údajov predložených do administratívneho spisu vo všetkých prípadoch išlo o obdobia pred 01.01.2013. Správny súd ako správny vyhodnotil právny názor žalovanej, že v tom prípade sa tieto doby do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítavali. S týmto názorom sa stotožnil aj kasačný súd. V zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2012 sa doby zamestnania na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do dôchodkového poistenia nezapočítavali a takáto fyzická osoba nemala status zamestnanca. Vzhľadom na zmenu legislatívy od 01.01.2013 (zák. č. 252/2012 Z. z.), odkedy sa tieto doby do obdobia dôchodkového poistenia už započítavajú, je určujúce prechodné § 293ck zák. o soc. poistení. Podľa neho doba právneho vzťahu vzniknutého na základe týchto dohôd, ktorá uplynula pred 01.01.2013, sa do obdobia dôchodkového poistenia nemôže započítať a to bez ohľadu na to, či takýto právny vzťah trval aj po 31.12.2012 alebo nie, pretože ak by aj trval, v tom prípade by sa aj tak započítavala len doba od 01.01.2013.
17. Napokon tretím nezapočítaným obdobím bolo nezapočítanie časti civilnej služby u zamestnávateľa Domov dôchodcov so sídlom Hanulova 7/a, Bratislava so začiatkom výkonu služby od 12. augusta 1991. Z osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy k preskúmavanému rozhodnutiu vyplýva, že civilná služba bola žalobcovi započítaná od 01.10.1992 do 07.11.1993 a následne od 22.05.1995 až do 27.07.1996.
Obdobie medzi týmito preukázanými obdobiami civilnej služby mu bolo celé riadne započítané (prevažne ako doba zamestnania a menšie časti ako doba nároku na nemocenské dávky a doba evidovanej nezamestnanosti); toto obdobie preukázateľne nebolo obdobím výkonu civilnej služby.
18. Podľa tvrdenia samotného žalobcu civilná služba v Domove dôchodcov mala začať dňom 12. augusta 1991 s tým, že nevedel preukázať jej trvanie ani jej ukončenie. Z toho, že ďalšia civilná služba mu bola započítaná následne od 01.10.1992 však vyplýva, že v tomto zariadení (Domov dôchodcov so sídlom Hanulova 7/a, Bratislava) mu mohla civilná služba skončiť najneskôr 30.09.1992. Jedná sa tak o približne ročné obdobie, ktoré z tohto dôvodu žalobcovi nebolo zhodnotené, keď žalovanej sa nepodarilo vlastnou činnosťou zadovážiť žiaden dôkaz na preukázanie tejto časti civilnej služby a žalobca žiadny dôkaz neprodukoval.
Keďže bola zistená celková doba poistenia (bez sporného obdobia civilnej služby v Domove dôchodcov) 10 rokov a 121 dní, v prípade, keby mu žalovaná započítala celú túto spornú dobu civilnej služby vykonávanú v Domove dôchodcov, žalobca by dosiahol menej ako 12 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pritom v jeho prípade je potrebné, aby dosiahol minimálne 15 rokov a preto by mu nárok na invalidný dôchodok ani tak nevznikol. Za tejto situácie sú všetky námietky ohľadne nezapočítania spornej časti civilnej služby úplne bez právneho významu. 19. Žalobcove námietky v kasačnej sťažnosti sú v plnom rozsahu nedôvodné.
Pokiaľ poukazoval na to, že nezapočítanie dôb zamestnania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kasačný súd poukazuje sa výklad uvedený vyššie. Žalovaná správne právne posúdila, že žalobca nesplnil právnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, a to dosiahnutie 15 rokov dôchodkového poistenia. Kasačný súd chápe, že žalobca je v ťažkej životnej situácii, keďže medicínsku podmienku splnil a jeho zdravotný stav nie je dobrý. Na druhej strane však nemôže ignorovať, že na priznanie invalidného dôchodku je potrebné splniť nielen medicínsku podmienku, ale kumulatívne aj právnu podmienku, a to dosiahnutie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia. Na uvedenom nič nemení ani to, ak sa žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť postupne zvyšuje (na lekársku správu zo dňa 23. apríla 2025, ktorú žalobca pripojil ku kasačnej sťažnosti, nemožno v zmysle § 441 SSP prihliadať; odhliadnuc od toho však preukazuje len splnenie medicínskej podmienky, ktorej splnenie samo osebe na vznik nároku na invalidný dôchodok nestačí). Diskriminácia žalobcu v tomto smere nebola nijako preukázaná, keď žalobca nepreukázal, že
by existovali fyzické osoby, ktoré by nesplnili podmienku doby poistenia a napriek tomu by im bola dávka z dôchodkového poistenia priznaná; samotné jeho tvrdenie, že pozná osoby, ktoré vôbec nepracovali a majú vysoké dôchodky, je len v rovine jeho tvrdenia. V tu preskúmavanej veci sa dôsledne posudzovali jednotlivé doby dosiahnuté práve ním, a nikým iným.
20. Rovnako nedôvodná je aj argumentácia výsledkami preverovania procesného postupu žalovanej zo strany verejného ochrancu práv, ktorý konštatoval len porušenie základného práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Kasačný súd ani správny súd v danej veci neriešili nečinnosť žalovanej pri vybavovaní jeho žiadosti, ale preskúmavali zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, teda jeho súlad s hmotným a procesným právom.
Pritom neboli viazané len tými námietkami, ktoré produkoval žalobca, ale vec posúdili komplexne a zistili, že žalovaná vydala zákonné rozhodnutie. 21. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že osobitne nevyhodnocoval nesúvisiace návrhy žalobcu (sťažnosť na referenta režimu v kuchyni, zrejme v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov a sťažnosť na postup Okresného súdu Trnava v jeho trestných veciach), pretože takéto podania žalobca podal osobitne viackrát predsedovi tunajšieho súdu, naposledy podaním zo dňa 02.03.2026, ktoré je vedené v registri nezaradených podaní pod č. spisu KNSS SR/00058/2026.
VI. Záver a trovy kasačného konania
22. Z vyššie uvedených dôvodov sa kasačný súd nestotožnil s námietkami žalobcu v kasačnej sťažnosti a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu alebo preskúmavaného rozhodnutia. Zdôrazňuje, že na priznanie invalidného dôchodku nepostačuje, aby bol žalobca uznaný za invalidného, ale je potrebné, aby splnil aj ďalšiu podmienku, a to získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, ktorú už nesplnil. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 23. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej súd rozhodol podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej ako úspešnej účastníčke konania náhradu trov nepriznal, pretože nezistil výnimočné podmienky na ich priznanie. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. marca 2026