7Ssk/113/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200574.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-25Sa/4/2021
- IČS
- 5021200574
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: H. V., U.A.. XX.XX.XXXX, R. Q. Č.. XXXX/.XX, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/4/2021 - 45 zo dňa 30. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline ako správny súd uznesením č. k. 25Sa/4/2021 - 45 zo dňa 30. marca 2023 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Správny súd v napadnutom uznesení konštatoval, že napriek neformálnemu posudzovaniu správnej žaloby sociálnych veciach dospel k záveru, že žaloba má vadu, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu a spočíva v označení prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia ako rozhodnutia, ktorého zákonnosť žiada žalobkyňa preskúmať. Z obsahu podanej žaloby totiž vyplýva, že žalobkyňa žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 26.09.2018, proti ktorému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. O tomto odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 19.12.2018 tak, že generálny riaditeľ žalovanej odvolanie zamietol a rozhodnutie žalovanej zo dňa 26.09.20018 potvrdil. Žalobkyňa napriek tomu, že už v čase podania žaloby disponovala druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, žiadala súd o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia vydaného žalovanou. Vychádzal pritom zo záverov Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „najvyššieho správneho súdu“) sp. zn. 9Sk/8/2020 zo dňa 30.11.2021, ktorým najvyšší správny súd v poradí prvý rozsudok správneho súdu zo dňa 5. decembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd preto vyzval žalobkyňu na odstránenie tejto vady pod následkom odmietnutia žaloby. Žalobkyňa i napriek konkrétnemu označeniu, v čom spočívajú vady žaloby a riadnemu poučeniu zotrvala na svojom vyjadrení uvedenom v žalobe, že za predmet súdneho prieskumu označuje prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.09.2018. Keďže žalobkyňa vytýkané vady neodstránila a ďalej zotrvala na označení prvostupňového rozhodnutia žalovanej ako predmetu súdneho prieskumu, správny súd nemal inú možnosť, len podanie žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 59 ods. 3
SSP odmietnuť. 3. Proti tomuto uzneseniu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietla nesprávny procesný postup správneho súdu, keď jej žalobu odmietol bez verejného konania a bez jej účasti a vyjadrenia sa k vykonaným dôkazom. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivé verejné súdne konanie. Aplikáciou § 137 ods. 1 SSP dochádza k porušovaniu zásady verejnosti súdneho konania, ktorá nie je iba v záujme jeho účastníkov, ale je v záujme celej verejnosti. Nevypočutie žalobkyne je v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Týmto konaním došlo aj k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň došlo aj k porušeniu článku 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Došlo tiež k porušeniu § 147 ods. 1 písm. a) SSP, keďže podanie vo veci samej je okrem iného aj žaloba, ktorú žalobkyňa podala. Navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie alebo
zmenil ho tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 26.09.2018 zruší a vec jej vráti na nové konanie a rozhodnutie. Napokon uviedla, že svoj právny názor vždy zdôvodňovala § 6 ods. 2 písm. c) SSP, avšak sudca sa v žiadnom rozhodnutí nevyjadril zámerne a účelovo k tomuto ustanoveniu. 4. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 06.07.2023.
Stotožnila sa s právnym názorom správneho súdu, že pokračovaniu v konaní bráni vada žaloby, ktorá napriek snahe správneho súdu nebola odstránená. Žalovaná považuje závery napadnutého uznesenia za vecne správne. Navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 5 Žalobkyňa sa k vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 07.08.2023.
V podstate zopakovala tvrdenia uvedené v kasačnej sťažnosti. 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej aj „SSP“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a kasačnom sťažnosťou, ktorej obsahom kasačný súd nie je viazaný (§ 453 ods. 2 prvá veta SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná.
7. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalobkyňa ako predmet súdneho prieskumu v správnej žalobe označila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.09.2018, ktorým žalovaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodla, že jej od 01.01.2018 naďalej patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do dňa 31. decembra 2003.
Zo žaloby je tiež zrejmé, že voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom generálny riaditeľ žalovanej rozhodol rozhodnutím zo dňa 19.12.2018. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobkyňa ako predmet súdneho prieskumu učinila výslovne len prvostupňové rozhodnutie. Správny súd v poradí prvom rozsudku zo dňa 05.12.2019 zamietol jej žalobu a ex offo ako predmet súdneho prieskumu zobral odvolacie rozhodnutie zo dňa
19.12.2018. Voči tomuto rozsudku žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, ktorej základnou sťažnostnou námietkou bolo, že žiadala o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.09.2018 a správny súd svojvoľne preskúmal iné rozhodnutie, ako navrhovala. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 9Sk/8/2020 zo dňa 30.11.2021 zrušil tento rozsudok a zaviazal správny súd, aby ustálil predmet súdneho konania a vadu žaloby sa pokúsil odstrániť a to buď formou uznesenia alebo informatívneho výsluchu. Ak žalobkyňa vadu označenia predmetu súdneho prieskumu neodstráni, bude potrebné jej žalobu odmietnuť. V prípade, ak žalobkyňa vadu odstráni, teda ak predmet súdneho prieskumu označí konečné, t. j. odvolacie rozhodnutie žalovanej, po splnení ďalších procesných podmienok správny súd žalobu meritórne prejedná.
8. Správny súd, riadiac sa týmto právnym názorom, vyzval žalobkyňu uznesením zo dňa 30. septembra 2022, aby odstránila vady žaloby tak, že označí rozhodnutie, deň jeho vydania a deň jeho doručenia a opíše rozhodujúce skutočnosti, ktoré žiada preskúmať.
Krajský súd zároveň podrobne inštruoval žalobkyňu, aký predmet súdneho prieskumu Správny súdny poriadok umožňuje meritórne preskúmať a upozornil je na následok, ktorý by viedol k neodstráneniu vady, teda odmietnutie žaloby. Žalobkyňa na to podaním zo dňa 12.10.2022 reagovala tak, že ako žalovaného označila orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP, teda žalovanú, ktorá rozhodla v druhom stupni, avšak zotrvala na predmete súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.09.2018. Na to správny súd vydal napadnuté uznesenie, ktorým žalobu odmietol.
9. Kasačný súd konštatuje, že žalobkyňa napriek výzve správneho súdu, aby zosúladila označenie predmetu súdneho prieskumu so zákonnými požiadavkami Správneho súdneho poriadku na predmet súdneho prieskumu, zotrvala na označení pôvodného predmetu a to prvostupňového rozhodnutia žalovanej, hoci v administratívnom konaní bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie, ktoré však výslovne odmietla ako predmet súdneho prieskumu označiť. Za tejto situácie kasačný súd poukazuje na svoje zrušujúce rozhodnutie sp. zn. 9Sk/8/2020 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok správneho súdu v tejto veci, najmä na body 21 až 23. Kasačný súd uviedol jednoznačný právny názor, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmet jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Musí ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie.
Na tomto právnom názore nemá dôvod kasačný súd nič meniť ani pri preskúmavaní napadnutého uznesenia na základe novej kasačnej sťažnosti žalobkyne a v plnom rozsahu naň odkazuje. 10. Žalobkyňa však ani po zrušení rozsudku správneho súdu zo dňa 05.12.2019 neopravila označenie predmetu súdneho prieskumu v súlade so zákonnou úpravou a zotrvala na označení prvostupňového rozhodnutia, hoci žalovaná vydala aj odvolacie rozhodnutie voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu. Preto pokiaľ správny súd rozhodol o odmietnutí takejto žaloby, rozhodol vecne správne. 11. Čo sa týka sťažnostných námietok, tieto kasačný súd vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné. Žalobkyňa v podstate namietala porušenie práva na spravodlivý proces tým, že správny súd rozhodol bez verejného konania, bez jej účasti a bez toho, aby sa vyjadrila k vykonaným dôkazom.
Poukázala pritom na ustanovenie § 137 ods. 1 SSP. Podľa nej toto ustanovenie porušuje zásadu verejnosti súdneho konania. Podľa názoru kasačného súdu je tento názor mylný. Toto ustanovenie práve zakotvuje povinnosť vyhlásiť rozsudok vždy verejne bez akýchkoľvek výnimiek. Tu je však treba konštatovať, že na to, aby mohla byť vec meritórne prejednaná a teda rozsudok verejne vyhlásený, musia byť splnené procesné pravidlá, vrátane riadnej žaloby a splnenia procesných podmienok; inak k vyhláseniu rozsudku nemôže
dôjsť. Pokiaľ sa vec meritórne prejedná, ústavná zásada verejného vyhlásenia rozsudku je splnená samotným verejným vyhlásením rozsudku, čomu však nemusí vždy predchádzať nariadenie pojednávania, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. V tu prejednávanej veci súdne konanie neprešlo do fázy meritórneho preskúmania predmetu súdneho prieskumu a prípadne verejného vyhlásenia rozsudku. Sama žalobkyňa svojím procesným postupom spôsobila, že ňou koncipovaná správna žaloba nebola spôsobilá na meritórne prejednanie veci a teda nemohlo dôjsť k verejnému vyhláseniu rozsudku. 12. Ďalej v kasačnej sťažnosti žalobkyňa porušenie práva na spravodlivé a verejné súdne konanie odôvodňuje článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), článkom 48 ods. 2 a 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článkom 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Žalobkyňa však žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k prípadnému porušeniu týchto článkov neuvádza, len tieto články cituje.
K namietanému porušeniu čl. 6 dohovoru je potrebné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že vylučuje jeho aplikáciu na veci prejednávané v správnom konaní, argumentujúc, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci [hard core of public-authority prerogatives (porov.
Jussila v. Fínsko, c. 73053/01, rozsudok veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, c. 44759/98, rozsudok veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 a 31)]. Výnimku z tejto zásady Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa len v takých veciach, kde sa správne konanie považuje za konanie trestné.
Prihliadajúc na skutočnosť, že vo veci žalobkyne správne orgány neuložili sankciu za porušenie právnej (zákonnej) povinnosti, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, kasačný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľa nie je aplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru. 13. Žalobkyňa namietala aj porušenie § 147 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Odôvodňuje to tým, že keďže žaloba je podanie vo veci samej, nemôže byť o nej rozhodované uznesením, ale len rozsudkom. Uvedený právny názor je nesprávny. Znamenal by, že žiadna podaná správna žaloba by nemohla byť vybavená uznesením o jej odmietnutí alebo zastavení súdneho konania. Pritom sám Správny súdny poriadok počíta so situáciami, kedy sa žaloba odmieta (§ 98) či dochádza k zastaveniu konania (§ 99) začatého na základe podanej žaloby, resp. návrhu (§ 31 SSP). Naopak, ak správna žaloba vykazuje také vady alebo súdne konanie začaté na jej základe má také nedostatky procesných podmienok, že v ňom nie je možné ďalej pokračovať, takéto súdne konanie sa skončí skôr, ako je samotná žaloba (hoci sa jedná o podanie vo veci samej) vecne prejednaná.
V tom prípade sa toto konanie skončí buď jeho zastavením alebo odmietnutím žaloby a to vo forme uznesenia. 14. Na záver žalobkyňa namietala, že sa správny súd nezaoberal jej tvrdením, že žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej ako prvostupňového rozhodnutia podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. K tomu kasačný súd uvádza, že toto ustanovenie vo všeobecnosti vymedzuje, že správny súd rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Nezakotvuje procesné pravidlá na vedenie tohto typu súdneho konania iným spôsobom, ako platia pri ostatných typoch súdnych konaní, uvedených v ďalších písmenách tohto ustanovenia, vrátane označenia preskúmavaného rozhodnutia. 15. Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky žalobkyne sú v plnom rozsahu nedôvodné a kasačný súd nezistil sám dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré je správne, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
16. O náhrade trov kasačného konania žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá má právo na náhradu trov kasačného konania, náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
17. Toto uznesenie prijal kasačný súd jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. augusta 2024