7Ssk/114/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č. k. 6Sa/13/2021-39 zo dňa 27.12.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú žalobu zo dňa 30.06.2021, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej 24388-5/2021-BA zo dňa 19.05.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím číslo 24388-5/2021-BA zo dňa 19.05.2021 žalovaná rozhodla, že konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pd 96/ 19/7713-6 zo dňa 14.11.2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 700-3310104318-GC04/18 zo dňa 13.2.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity žalobcovi zastavuje, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. 3. Podľa názoru krajského súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré je v zmysle ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, rozhodnutie je teda procesnej povahy a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Krajský súd zdôraznil, že aj v prípade podnetu účastníka konania na podanie protestu prokurátora, je toto podanie fakultatívnym postupom prokurátora. Poukázal aj na absenciu aktívnej legitimácie takéhoto účastníka konania na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora.

Právnym následkom tohto späťvzatia je zastavenie konania o proteste prokurátora, pričom nesúhlas účastníka konania - žalobcu je irelevantný, keďže zákon ho ako podmienku pre späťvzatie protestu nevyžaduje. 5. Správny súd, poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/2021-13 zo dňa 13. mája 2021, v ktorom sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR práve v dôsledku späťvzatia protestu prokuratúra, pričom žiadala zrušiť rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora. K podstate veci rovnaký právny názor vyjadril aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 161/2021-20 zo dňa 20.04.2021.

Uviedol, že je zrejmé, že protest prokurátora bol zobratý späť nie z vlastnej vôle prokurátora príslušnej prokuratúry, ale na základe direktívneho pokynu generálnej prokuratúry, ktorá tento pokyn síce formálne označila ako usmernenie. Z materiálneho hľadiska ide o direktívny pokyn, v ktorom generálna prokuratúra nariaďuje podriadeným prokurátorom späťvzatie všetkých podaných protestov, týkajúcich sa vzniku, zmeny alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, predpísaného poistného a príspevkov a vyrubenia penále lekárom ako samostatne zárobkovo činným osobám na základe licencie L1A. Pokyn generálnej prokuratúry zrejmým a nepochybným spôsobom zasiahol do rozhodovacej autonómie podriadeného prokurátora a teda úkonu späťvzatia prokurátora protestu prokurátora v tomto prípade chýba jedna z jeho podstatných náležitostí, ktorou je k vlastný (autonómny) prejav vôle prokurátora. Takýto úkon, ktorým prokurátor formálne realizoval oprávnenie spočívajúce v späťvzatí protestu prokurátora možno označiť za vadný a teda vo svojej podstate by nemal zakladať žiadne právne účinky.

7. Sťažovateľ ďalej namietal nemožnosť aplikácie § 7 písm. e/ SSP na prejednávaný prípad. Vo veci späťvzatia protestu prokurátora nebolo/nebude vydané žiadne iné meritórne rozhodnutie, ktoré by eventuálne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, v čoho dôsledku možno vyvodiť, že nejde o procesné rozhodnutie v pravom slova zmysle slova, ktoré by bolo zo strany správneho orgánu vydané v rámci pokračujúceho živého administratívneho konania, ktoré by bolo skončené vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovateľ namietal nesprávnosť procesného postupu správneho súdu. Uviedol, že ak krajský súd napadnutým rozhodnutím prijal meritórny záver, že rozhodnutie žalovanej nemožno podrobiť súdnemu prieskumu, mal správnu žalobu bez ďalšieho odmietnuť ako neprípustnú. Avšak tým, že správnu žalobu podrobil meritórnemu prieskumu, vyžiadal si vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe, ako aj to, že ponechal sťažovateľovi možnosť reflektovať na vyjadrenie žalovanej a až potom odmietol správnu žalobu ako neprípustnú, procesne pochybil. 9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.04.2022 a kasačnému súdu navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

19. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ cit. zákona právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú protest prokurátora. 20. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

23. Podľa § 24 ods. 15 cit. zákona ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. 24. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovanej mal preukázané, že prvostupňový správny orgán (Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou) rozhodnutím č. 700-3310104318-GC04/18 zo dňa 13.2.2018 postupom podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/ bod ôsmy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sťažovateľovi predpísal za obdobie júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014, december 2014 poistné

25. Základná úloha najvyššieho správneho súdu aj s ohľadom na sťažovateľom uplatnené kasačné námietky spočíva v posúdení, či krajský súd správne postupoval, keď správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP odmietol ako neprípustnú.

Jednou z týchto výnimiek je aj výnimka plynúca z § 7 písm. e/ SSP, podľa ktorej cit.: „správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“. Uvedené ustanovenie teda predstavuje časť negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov, ktorá je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 6 SSP, a teda precizujú okruh tzv. správneho prieskumu, resp. oblastí, ktoré sú zo správneho prieskumu vyňaté. Z pohľadu aplikácie ustanovenia § 7 písm. e/ SSP na prejednávanú vec je nutné sa zamerať na posúdenie kumulatívneho splnenia dvoch tam vyjadrených podmienok a teda, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesnej povahy a zároveň, či rozhodnutie žalovaného mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa.

K splneniu prvej z podmienok podľa § 7 písm. e/ SSP teda najvyšší správny súd už nevenuje ďalší priestor, keďže ju vyhodnotil rovnako, ako krajský súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí a tento záver je nespochybniteľný.

predpis. Podstatným je, že vo všeobecnosti nejde o návrhové konanie (hoci v prejednávanej veci podanie protestu inicioval sťažovateľ podnetom), teda prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania a môže ho podať aj proti vôli účastníka.

Zároveň ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. vymedzuje základný účel a zmysel konania o proteste prokurátora, ako osobitného konania, v ktorom sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný všeobecne záväzný právny predpis) aktom orgánu verejnej správy.

poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.

Asociáciou protestu prokurátora s ochranou zákonnosti (realizovanou v rámci výkonu netrestného dozoru) ústavný súd determinoval aj prípadný dopad na subjektívne práva osoby (účastníka) iniciujúcej podanie protestu. Ústavný súd dospel k záveru, že späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora, ktorý tento úkon naviac ani nemusí odôvodňovať. Z uvedeného ústavný súd dôvodil, že späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora. 32. Ústavný súd Slovenskej republiky v ďalšej skutkovo podobnej veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 311/2021 zo dňa 13.5. 2021 sa o.i. vyjadril aj k pohnútkam, ktoré k späťvzatiu protestu viedli, uviedol cit.: „: „Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť.

Zákon o prokuratúre, ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu

Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ (obdobne III. ÚS 309/2021 zo dňa 13. mája 2021).

prokurátora, ktoré je konaním osobitným (§ 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z.). 34. Vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v dôsledku (podľa sťažovateľa) nezákonného zásahu do dispozičného oprávnenia prokurátora zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky kasačný súd konštatuje, že námietka je meritórnej povahy. Ak však správny súd odmietol správnu žalobu, je vylúčené, aby sa zaoberal jej vecnými dôvodmi, teda tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

35. Najvyšší správny súd vyslovuje záver, že v predmetnej veci bol výlučným predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora. V tomto smere je kľúčové, že konanie o proteste prokurátora je výlučne konaním návrhovým. Rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora je priamym procesným dôsledkom uplatnenia § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a žalovaná, ktorá postupovala podľa tohto ustanovenia, nemala inú možnosť, ako toto konanie formálne zastaviť (IV. ÚS 235/2021 zo dňa 28. apríla 2021). V predmetnej veci bolo tiež jasne ustálené, že rozhodnutie, proti ktorému sťažovateľ podal správnu žalobu, je svojou povahou rozhodnutím procesným, ktoré navyše nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Preto je takéto rozhodnutie podľa ust. § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi. 36. Rovnako aj procesný postup krajského súdu, ktorým súd najprv zaslal správnu žalobu na vyjadrenie žalovanej a neskôr vyjadrenie žalovanej zaslal žalobcovi a až následne odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú, nemožno považovať za postup explicitne sa priečiaci pravidlám plynúcim z procesného právneho predpisu. 37. Správny súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú. Kasačná sťažnosť sťažovateľa tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol. 38. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá mala v kasačnom konaní úspech a má právo na náhradu trov, náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168 SSP. Sťažovateľ, ktorý v kasačnom konaní úspech nemal, v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov kasačného konania. 39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.