7Ssk/114/2023

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že inšpektori práce Inšpektorátu práce v Košiciach vykonali 14. mája 2015 o 8.30 hod inšpekciu na stavbe kruhového objazdu na diaľničnom privádzači v Prešove. Na mieste skontrolovali štyri fyzické osoby: L. L., Š. G., X. L., P. L.. Inšpektori práce spísali o ich vysvetleniach zápisnice, ktoré im predložili na

2. Nato inšpektori práce vyhotovili protokol z inšpekcie práce zo 16. júna 2015, v ktorom uzavreli, že žalobca v čase kontroly využíval závislú prácu uvedených osôb, ktoré pre neho vykonávali činnosť pomocného robotníka pri výkopových prácach, hoci s nimi nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Pritom vychádzali z obsahu spísaných zápisníc, výpisu z obchodného registra a výpisu z registra Sociálnej poisťovne. Konateľ žalobcu vo vyjadrení k protokolu uviedol, že 8. mája 2015 „bola vykonaná obhliadka“, kontrolované osoby neboli zapísané do denníka. Následne 11. mája 2015 všetky nastúpili do práce, „zodpovedný pracovník A. A.. ich zapísal do denníka“, konateľ žalobcu však v tento deň práce zastavil, lebo nemali uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, ani preukázané, že majú živnosť.

V odôvodnení poukázal na závery z protokolu a mal za to, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný. K výške pokuty uviedol, že tá bola uložená pri spodnej hranici zákonného rozpätia, hoci žalobca zamestnával celkovo štyri osoby.

Menovaný využíva závislú prácu vyššie uvedených osôb, preto sa prehliadky taktiež zúčastnili. Konateľ žalobcu O.. L. navrhol, že v prípade potreby je žalobca ochotný s fyzickými osobami priamo uzatvoriť dohody o prácach mimo pracovného pomeru. Medzi žalobcom a O.. L. však k dohode nedošlo pre nepredloženie dokladov z jeho strany. Žalobca od 11. do 13. mája 2015 zabezpečoval aj výkopové práce, ale prostredníctvom iných osôb než štyroch kontrolovaných. Tieto štyri osoby sa 11. mája 2015 dostavili na pracovisko, ale zodpovedná osoba A. A. im výkon prác neumožnil, od tohto momentu na pracovisku neboli. Dňa 14. mája 2015 žalobca na stavbe nevykonával činnosť a nemal vedomosť o prítomnosti žiadnych osôb. Uviedol, že mu nemožno pričítať zavinenie ani z nedbanlivosti a odkázal na zásadu in dubio pro reo.

X. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 19. novembra 2015 toto odvolanie zamietol. Stotožnil sa so záverom inšpektorátu práce, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázané inšpekciou práce 14. mája 2015. V odôvodnení zdôraznil, že námietky a tvrdenia žalobcu nemajú oporu v spísaných zápisniciach o podaní informácie. Dotknuté osoby neuviedli, že by práce uskutočňovali na základe dohody s O.. L. a konateľ žalobcu tiež vyslovene neuviedol, že by boli zamestnancami O.. L.. Konateľ rovnako nespomenul zodpovednú osobu, ktorá mala osobám 11. mája 2015 nariadiť opustiť pracovisko. Obranu žalobcu tak považoval za účelovú. Aj inšpektori práce boli v čase inšpekcie očitými svedkami realizácie výkopových prác dotknutých osôb aj za prítomnosti zodpovedného pracovníka. Ďalej dodal, že zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt je absolútnou objektívnou zodpovednosťou. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce náležite preukázal naplnenie znakov závislej práce. Princíp podriadenosti a nadriadenosti je evidentný z charakteru práce a aj z toho, že osoby boli žalobcom priamo riadené čo do šírky druhu práce, ako aj miesta jej výkonu.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. V úvodne opätovne poukázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu. Podľa žalobcu ním predostretý skutkový stav veci a konkrétne aj bezpríkazné konanie O.. L. nie je možné a priori vylúčiť, naopak, jeho zisteniu je nutné venovať náležitú dôkaznú pozornosť. Pokiaľ si správny súd osvojil názor žalovaného, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, bez toho, aby pripustil ďalšie dokazovanie, porušil právo na spravodlivý proces žalobcu, prípadne vec nesprávne právne posúdil. Žalobca spochybnil aj spontánnosť výpovedí kontrolovaných osôb a poukázal pritom na to, že sa zhodujú slovne, ale aj rovnakým rukopisom. Ďalej namietal, že mu boli odňaté jeho procesné právo byť prítomný pri ich výpovedi a klásť im otázky. Taktiež zdôraznil, že výpoveď O.. L. je priamym dôkazom umožňujúcim zistiť skutočný stav veci. Zo zápisov v stavebnom denníku urobených v súlade s právnymi predpismi podľa žalobcu tiež vyplýva, kto a v ktorý deň vykonával na stavbe prácu, čo vedeli potvrdiť aj jednotliví zamestnanci. 9. Žalovaný sa stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

11. V prerokúvanej veci žalovaný a inšpektorát práce podľa výroku svojich rozhodnutí uložili žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a) prvého bodu zákona č. 125/ 2006 Z. z. Podľa tohto ustanovenia inšpektorát práce uloží podnikateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2.000 do 200.000 €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 €.

zamestnávania. Takým predpisom je zákon č. 82/2005 Z. z. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) cit. zákona je nelegálnym zamestnávaním (okrem iného) zamestnávanie právnickou osobou, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (napr. Zákonník práce). Keďže ani citované ustanovenie nevymedzuje podrobnejšie, čo je závislá práca, vychádza sa spravidla z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia to je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Z ustanovení § 3 ods. 5 a § 46 Spr. por. vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu musí zásadne vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 Spr. por. je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; vykonané dôkazy pritom hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 Spr. por.). Rozhodovanie inšpektorátu prácu o správnom delikte v zmysle § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. je podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním, v ktorom súd podľa § 195 písm. a) SSP nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, alebo skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V týchto prípadoch tak správny súd skúma najmä dodržanie zásady materiálnej pravdy, ako vyplýva z citovaných ustanovení Správneho poriadku. 13.

vzťah. Preto treba posudzovať úplnosť skutkových zistení vo vzťahu k takto vymedzenému konkrétnemu skutku. Významným podkladom rozhodnutia žalovaného boli zápisnice o podaní informácie, ktoré boli vyhotovené v deň vykonania inšpekcie a ktoré obsahovali výpovede kontrolovaných osôb, a zápisnica o výpovedi konateľa žalobcu vyhotovená na druhý deň. Všetky tieto osoby boli poučené o následku podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a zápisnice potvrdili vlastnoručnými podpismi. Zápisnica vo všeobecnosti predstavuje jeden z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Kasačný súd však už aj v minulosti zdôraznil osobitný význam týchto zápisníc, pretože sa vyhotovujú priamo na miestne výkonu inšpekcie a autenticky zachytávajú bezprostredné skutočnosti (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 4/2021).

Inšpektorát práce z týchto výpovedí uzavrel, že konateľ žalobcu sa dohodol s kontrolovanými na výkone práce, robili ju podľa jeho pokynov, a preto ich práca bola závislou prácou v jeho prospech. Z vyššie citovaného § 1 ods. 2 Zák. práce je však zrejmé, že vykonávanie práce vo vzťahu podriadenosti (teda podľa pokynov) je len jedným zo znakov závislej práce, nie však znakom jediným (a teda dostatočným).

Na takýchto pracoviskách môže logicky dochádzať k určitému prelínaniu pokynov, kedy napr. dodávateľ zodpovedný za určitú časť stavby môže priamo dať určité pokyny na výkon práce zamestnancom svojho subdodávateľa; podobne nie je vylúčené, že určité pokyny k stavebným prácam dá priamo stavbyvedúci (porov. § 46a stavebného zákona).

Tieto znaky vyjadrujú, že prijímateľom pracovného výkonu je zamestnávateľ, teda k nemu smeruje hodnota tohto pracovného výkonu, a naopak, že on sám vystupuje ako poskytovateľ týchto pracovných výkonov vo vzťahu k tretím osobám, prijíma protihodnotu za tieto pracovné výkony a nesie za ne voči nim zodpovednosť. To sa prejavuje napríklad tým, ako to správne uviedol aj správny súd, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancom pracovné prostriedky, kontroluje vykonanú prácu, určuje im konkrétny pracovný čas, poskytuje im odmenu za vykonanú prácu a pod. V tomto smere však ani inšpektorát práce, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neurobili žiadne skutkové zistenia. To je primárne dôsledkom toho, že z obsahu samotných zápisníc tohto vyplývalo pomerne málo. Zachytená výpoveď o tom, že sa kontrolované osoby „dohodli na práci“ s konateľom žalobcu, spolu s výpoveďou konateľa môže svedčiť o tom, že konateľ im vysvetlil, čo a kde budú robiť. Ako však už bolo uvedené, to samo osebe nehovorí nič o tom, že túto prácu aj skutočne vykonávali preňho a v jeho mene a že ju nevykonávali v prospech inej osoby (O.. L.) a v jej mene.

IV. Záver

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo treba zrušiť z dôvodu ustanoveného v § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho

rozsudok

z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 17. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Úlohou orgánov inšpekcie práce tak bude doplniť dokazovanie na zistenie jednotlivých znakov skutkovej podstaty tak, ako to bolo podrobne vysvetlené v predošlej časti tohto rozsudku. Takto vykonané dokazovanie potom vyhodnotia v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku práve s ohľadom na naplnenie podmienok závislej práce, ako aj skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý sa žalobcovi vytýka. 18. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konaní oboch stupňov. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2024