← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·25. 2. 2026

7Ssk/114/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100125.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
30Sas/7/2025
IČS
0825100125
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXXX/XX, J. - R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 21.02.2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sas/7/2025-38 zo dňa 28. októbra 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Konanie na správnom súde 1. Dňa 20.11.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba zo dňa 14.11.2024, v ktorej sa žalobkyňa primárne domáhala obnovenia konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023. Súčasne v petite podanej žaloby navrhla správnemu súdu, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 21.02.2014, ktorým žalovaná uvoľnila vyplácanie starobného dôchodku žalobkyni od 14.08.2003 v sume 2.556,-Sk a zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX zo dňa 11.07.2003, ktorým Sociálna poisťovňa odňala žalobkyni starobný dôchodok. Na to správny súd vylúčil vec žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 21.02.2014 a 11.07.2003 na samostatné konanie. Na základe výzvy správneho súdu žalobkyňa upravila predmet súdneho prieskumu tak, že žiadala preskúmať len rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 21.02.2014, ktoré k svojmu podaniu priložila. 2. Napadnutým uznesením č. k. 30Sas/7/2025-38 zo dňa 28. októbra 2025 správny súd odmietol vylúčenú časť správnej žaloby z dôvodu, že predmetom konania je rozhodnutie žalovanej, ktoré už bolo predmetom súdneho prieskumu, a preto konaniu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Zistil, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa 21.02.2014 už bolo na základe žalobkyňou podaného opravného prostriedku preskúmané Krajským súdom v Žiline a rozsudkom č. k. 25Sd/81/2014-50 zo dňa 31.07.2014 súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil. O odvolaní žalobkyne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1So/138/2014 zo dňa 27.07.2016, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline. Konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovanej tak bolo právoplatne skončené 16.08.2016. Správny súd preto podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP žalobu odmietol. O náhrade trov rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu jeho trov.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

3. Proti tomuto uzneseniu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Uviedla, že tým, že súd prijal a vylúčil na samostatné konanie jej návrh, implicitne uznal aktívnu legitimáciu. Odmietnutím posúdenia zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia jej odňal právo na súdnu ochranu, hoci návrh spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky a smeroval proti rozhodnutiu, ktoré priamo zasahovalo do jej práv. Zároveň nezákonne vec odmietol bez verejného prejednania. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie jej aktívnej legitimácie s poukazom na § 27 SSP a ďalšie námietky smerovali voči zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré podľa žalobkyne je v rozpore s vnútroštátnym právom a medzinárodnou zmluvou. Žiadala, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila tak, že preskúmavané rozhodnutie už bolo podrobené súdnemu prieskumu, preto konaniu na správnom súde bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V celom rozsahu sa stotožnila s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu. Navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), uznesením (457 SSP) zamietol kasačnú sťažnosť z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté. Podľa § 145 ods. 5 SSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 7.

Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktoré už bolo predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Žiline v konaní pod sp. zn. 25Sd/81/2014. Toto konanie bolo ukončené rozsudkom zo dňa 31.07.2014, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 1So/138/2014 zo dňa 27.07.2016 potvrdil. Žalobkyňa v tu prejednávanej veci žalobou zo dňa 14.11.2024 žiadala správny súd o jeho opätovné preskúmanie. Dôvodom odmietnutia žaloby bolo, že o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté.

8. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) vylučuje možnosť vec znova prejednať a je zakotvená v § 145 ods. 5 SSP. Predpokladom nastúpenia tejto prekážky vedenia konania je totožnosť predmetu prieskumu a totožnosť účastníkov pôvodného a nového konania (pozri napr. rozhodnutia NSS SR sp. zn. 8Svk/14/2025 alebo 6Ssk/45/2025).

Pod totožnosťou veci sa rozumie ten istý predmet prieskumu, teda predovšetkým to isté rozhodnutie, opatrenie, iný zásah, či nečinnosť správneho orgánu. O totožnosť účastníkov ide vtedy, ak aj v novom konaní vystupujú tí istí účastníci alebo ich právni nástupcovia. Prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje len rozhodnutie vo veci samej. V tu posudzovanej veci boli všetky tieto podmienky splnené. Predmetom súdneho prieskumu, ktorý už skôr skončil právoplatným rozhodnutím vo veci samej, bolo rovnaké rozhodnutie a účastníkmi boli terajšia žalobkyňa a žalovaná. Zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej bola posúdená meritórne a súdnymi inštanciami bolo právoplatne rozhodnuté, že toto rozhodnutie je zákonné.

9. Správny súd je povinný v zmysle § 97 SSP kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, až za splnenia ktorých by bol vôbec spôsobilý vec meritórne rozhodnúť. Jednou z nich je, že o tej istej veci nebolo skôr právoplatne rozhodnuté.

Pokiaľ takýto nedostatok zistí, ide o neodstrániteľnú prekážku vedenia konania, na ktorú je povinný prihliadnuť ex offo. V danej veci bola takáto prekážka zistená, a preto správny súd rozhodol zákonne, keď na ňu prihliadol a žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP uznesením odmietol.

10. Sťažnostné námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že prijatím žaloby a jej vylúčením na samostatné konanie súd uznal, že mal vo veci meritórne konať a rozhodnúť, tento právny názor nevyplýva z ustanovení SSP, ktorý nevylučuje, aby sa žaloba mohla podať aj vtedy, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky. To, že správny súd takúto žalobu vylúčil na samostatné konanie, je len vecou vedenia konania, ktoré určuje správny súd. Aj po vylúčení veci na samostatné konanie má však súd povinnosť vyhodnotiť, či sú splnené procesné podmienky v zmysle § 97 SSP. Odmietnutie žaloby v prípade ich nesplnenia nie je odňatím práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože právo na súdnu ochranu je realizované osobitnými zákonmi (čl. 46 ods. 4 Ústavy) a práve SSP ako osobitný zákon ustanovuje podmienky, za ktorých možno žalobu vecne prejednať.

Pokiaľ tieto podmienky splnené neboli a správny súd preto žalobu odmietol, uvedené nie je porušením práva na spravodlivý proces. 11. Nesprávny je aj odkaz na § 27 SSP, ktorý má podľa žalobkyne ustanovovať možnosť prešetriť zákonnosť správneho rozhodnutia. Toto ustanovenie sa týka prieskumu skôr vydaného rozhodnutia, ak skôr vydané rozhodnutie nebolo možné samostatne preskúmať a preskúmavané rozhodnutie z neho vychádza. Takáto situácia však v danom prípade nenastala, pretože žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie z 21.02.2014 a nežiadala preskúmať žiadne skôr vydané rozhodnutie, ktoré by sa nedalo preskúmať samostatne a ktoré by zároveň bolo podkladovým rozhodnutím pre rozhodnutie zo dňa 21.02.2014.

12. Napokon nedôvodné sú aj meritórne námietky voči rozhodnutiu žalovanej zo dňa 21.02.2014, keďže došlo k odmietnutiu žaloby z procesných dôvodov, a nie k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia. Kasačný súd žalobkyni pripomína, že meritórnymi námietkami voči preskúmavanému rozhodnutiu sa už zaoberali príslušné správne súdy v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní. Žalobkyňa tak nemohla legitímne očakávať, že sa súd bude jej meritórnymi námietkami opätovne zaoberať.

IV. Záver a trovy kasačného konania

13. Keďže kasačný súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia, a naopak stotožnil sa v celom rozsahu s jeho právnym posúdením veci, na ktoré odkazuje, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 14. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že jej náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. februára 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/114/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik