7Ssk/115/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100434.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30Sas/7/2024
- IČS
- 0824100434
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobkyne: G.. K. H., nar. XX. januára XXXX, T. XXX, M., zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. mája 2024, č. 16942-2/2024-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30 Sas 7/2024 z 10. septembra 2025 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30 Sas 7/2024 z 10. septembra 2025 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne zo 17. mája 2024, č. 16942-2/ 2024-BA, a vec sa mu vracia na ďalšia konanie. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že jej pobočka v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 20. júla 2022 predpísala žalobkyni poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za mesiace január 2009 až jún 2010 v sume 7.290,60 €. Žalobkyňa v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu okrem iného namietla, že právo predpísať poistné je už premlčané v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ústredie žalovanej svojím rozhodnutím z
26. septembra 2022 zamietlo toto odvolanie a neuznalo ani námietku premlčania, pretože premlčacia doba podľa neho po určitý čas neplynula. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia pobočka v Liptovskom Mikuláši začala výkon tohto rozhodnutia, načo žalobkyňa 31. októbra 2022 predpísané poistné zaplatila. Zároveň však podala proti rozhodnutiu ústredia správnu žalobu, v ktorej zotrvávala na tom, že právo predpísať poistné bolo premlčané. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-33/Sa/2/2022-78 z 13. novembra 2023 zrušil rozhodnutie ústredia z 26. septembra 2022, pretože sa nestotožnil s námietkou premlčania. 2. Po zrušení rozhodnutia ústredie žalovanej novým rozhodnutím z 25. januára 2024 znova rozhodlo o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu z 20. júla 2022, ale tak, že uznalo jej námietku premlčania a zastavilo konanie o predpísanie poistného za január 2009 až jún 2010. Hneď nato 14. februára 2024 žalobkyňa podľa § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. požiadala o vrátenie celého zaplateného poistného v sume 7.290,60 €. Pobočka žalovanej v Liptovskom Mikuláši jej však rozhodnutím z 13. marca 2024 nevyhovela. Na odôvodnenie zdôraznila, že premlčaním sa pohľadávka na poistné stala nevymáhateľnou, ale nezanikla, a keď ju žalobkyňa dobrovoľne zaplatila, nejde o poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Napriek žalobkyninmu odvolaniu ústredie žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím zo 17. mája 2024 potvrdilo rozhodnutie pobočky. Takisto zdôraznilo, že ak žalobkyňa dobrovoľne zaplatila premlčané poistné, nemôže žiadať o jeho vrátenie, lebo nebolo zaplatené bez právneho dôvodu. 3. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol napadnutým rozsudkom sp. zn. 30 Sas 7/2024. V odôvodnení najskôr odmietol názor žalobkyne, že premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. má charakter preklúzie, k čomu odkázal na právny názor veľkého senátu tunajšieho súdu v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022. Vylúčil súkromnoprávny charakter nároku na vrátenie poistného, pretože ten má základ v § 145 ods. 1 cit. zák. Zdôraznil, že povinnosť odvádzať poistné vzniká priamo na základe § 141 cit. zák. a rozhodnutie o predpísaní ju len deklaruje. Hoci žalovaná predpísala poistné, ktoré bolo premlčané, a jej rozhodnutie o prepísaní bolo zrušené, neznamená to, že jej pohľadávka na poistné zanikla, a túto pohľadávku bolo stále možné splniť aj po splatnosti. Ak žalobkyňa sama uhradila dlžné poistné, hoci právo na jeho predpísanie sa premlčalo, išlo o jej dobrovoľné plnenie a pre posúdenie nároku na jeho vrátenie podľa § 145 cit. zák. je rozhodné, že existoval dôvod na jeho zaplatenie v podobe pohľadávky žalovanej.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku. Správnemu súdu vytkla, že rozhodujúci význam priznal rozhodnutiu ústredia z 26. septembra 2022 a žalobkyninu úspešnú obranu voči nemu urobil vlastne zbytočnou. Jeho úlohou pritom bolo nájsť právne riešenie, ktoré je spravodlivé a súladné s účelom právnych predpisov, a to osobitne v prípadoch, kedy právna úprava má medzery. V tomto smere odkázala na judikatúru českého Ústavného súdu a nemeckého Spolkového ústavného súdu. Žalovaná v prerokúvanej veci rozhodovala o vlastnej pohľadávke a jej rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Podľa žalobkyne v právnom štáte nemožno akceptovať, aby takéto nezákonné rozhodnutie žalovanú naďalej zvýhodňovalo. Na ten účel zotrvala na názore, že premlčanie v § 147 zákona č. 461/ 2003 Z. z. treba chápať ako preklúziu. Inak neexistuje právny prostriedok, ktorý by ochránil majetok platiteľov pred platením premlčaného poistného. 5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Znova zdôraznila, že charakter premlčania podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. ako preklúzie vylúčil veľký senát kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022. Práva sociálneho zabezpečenia je súčasťou verejného práva a žalovaná nemôže len kvôli hľadaniu spravodlivosti ignorovať právne predpisy. Odkázala tiež na názor judikatúry, že idea aplikačnej spravodlivosti by viedla k extrémnemu poňatiu výkladu práva.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom na nariadenom kasačnom pojednávaní, pretože to považoval za potrebné (§ 455 SSP), a bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 7.
Predmetom prerokúvanej veci je uplatnený nárok žalobkyne na vrátenie poistného, ktoré podľa vlastného tvrdenia zaplatila len preto, lebo jej bolo predpísané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím žalovanej, hoci bolo premlčané, a pod ťarchou hroziaceho výkonu
rozhodnutia. V tomto smere aj zistený skutkový stav potvrdzuje, že v čase, kedy žalobkyňa dlžné poistné platila (31. októbra 2022), už bol začatý výkon rozhodnutia o jeho predpísaní v zmysle § 225a a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 145 ods. 1 cit. zák. Sociálna poisťovňa povinná vráti poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti, prípadne do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti. Podľa § 145 ods. 3 sa právo na vrátenie poistného premlčí uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba pripísaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Ako správne ustálil už správny súd, podstatou prerokúvanej veci je právna otázka, či poistné zaplatené za takých okolností, ako to urobila žalobkyňa, je poistným zaplateným bez právneho dôvodu v zmysle cit. § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 8. Žalovaná v tejto súvislosti zastáva názor, že pod pojmom „poistné zaplatené bez právneho
dôvodu" možno rozumieť len také poistné, na ktoré nemala právo, teda také, na ktoré jej pohľadávka buď nikdy neexistovala, alebo už zanikla. Naopak, žalobkyňa zastáva názor, že poistným zaplateným bez právneho dôvodu je aj poistenie, ktoré už kvôli premlčaniu nebolo možné predpísať. Tento svoj názor však naďalej spája s presadzovaním názoru, že premlčanie práva predpísať poistné v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. je v skutočnosti preklúziou, ktorá má za následok zánik pohľadávky žalovanej na poistné. Tunajší súd však už v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022 pomerne jasne vyjadril právny názor, že účinkom citovaného § 147 nie je zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne na poistné, ale len zánik práva predpísať ho, pričom na toto premlčanie sa prihliada len vtedy, ak osoba povinná odvádzať poistné vznesie zodpovedajúce námietku. Až na základe toho môže žalovaná rozhodnúť o uznaní tejto námietky a následne odpísať pohľadávku na poistné podľa § 151 ods. 2 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. Názor, že sa nepremlčuje pohľadávka na poistné,
ale len (procesné) právo žalovanej predpísať ho, bol vyjadrený aj v skorších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 3 Szd 1/2010). Kasačný súd je uvedeným právnym názorom veľkého senátu naďalej viazaný v zmysle § 466 ods. 3 SSP a naďalej nevidí žiaden dôvod sa od neho odkláňať. Na základe toho sa teda v zásade stotožňuje so žalovanou, že premlčaním práva predpísať poistné nezanikla jej pohľadávka, takže poistné prijaté na jej úhradu nie je bez ďalšieho poistným prijatým bez právneho dôvodiu.
9. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. však nevyžaduje, aby bolo poistné prijaté bez právneho dôvodu, ale aby bolo zaplatené bez právneho dôvodu. Už toto jazykové vyjadrenie (hoci ho nemožno preceňovať) naznačuje, že pre posúdenie, či bol daný právny dôvod plnenia alebo nie, je podstatnejší pohľad dlžníka (osoby povinnej platiť, resp. odvádzať poistné) než veriteľa (Sociálnej poisťovne). Zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré by riešilo, ako nazerať na situáciu, keď osoba povinná odvádzať poistné zaplatí také poistné, ktoré by už Sociálna poisťovňa nemohla predpísať, lebo právo predpísať ho sa premlčalo. Neobsahuje teda podobnú právnu normu, aká je obsiahnutá v § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu. Zo všeobecného právneho hľadiska je zaujímavé, že Občiansky zákonník vôbec takéto ustanovenie obsahuje, hoci zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva, že by premlčaním pohľadávky zanikol samotný dlh (porovnaj výslovné ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zák.).
Zahraničná doktrína už v tejto súvislosti provokatívne upozornila, že takéto ustanovenie je v občianskom práve v podstate zbytočné (porov. napr. rozsudok poľského Najvyššieho súdu sp. zn. I PK 54/14 a tam citovanú poľskú literatúru), pretože aj bez neho by malo byť zjavné, že aj po premlčaní pohľadávky naďalej existuje právny dôvod jej splnenia, ktorým je práve zostávajúca naturálna obligácia. V tunajšej doktríne sa kasačnému súdu nepodarilo nájsť podrobnejšie rozpracovanie tejto súkromnoprávnej problematiky a vzhľadom na predmet prerokúvanej veci ani nie je jeho ambíciou ju podrobne a komplexne vyriešiť.
10. Aj keď teda Občiansky zákonník obsahuje ustanovenie § 455 ods. 1, otázka, či aj vo verejnoprávnych vzťahoch možno aplikovať toto ustanovenie, prípadne ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, takisto zostáva sporná. Veľký senát v už citovanom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 vyslovil, že úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok od tejto úpravy, ktoré sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Pochopiteľne, vždy môže byť sporné, či tu nie je osobitný dôvod na aplikáciu práve určitého parciálneho ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní aj na premlčanie vo verejnom práve, pokiaľ v ňom samom chýba podrobnejšia úprava. Napríklad vo veci sp. zn. 19 SVs 1/2025 bola veľkému senátu predložená právna
otázke, či možno na pohľadávku na poistné, resp. právo vymáhať túto pohľadávku podporne aplikovať ustanovenie § 112 Obč. zák. o neplynutí premlčacej doby, ak žalovaná ako veriteľ vymáhala predpísané poistné exekúciou prostredníctvom súdneho exekútora.
11. Uvedené otázky sú diskutované aj v zahraničí. Niektoré právne poriadky pripúšťajú aplikáciu ustanovenia obdobného ust. § 455 ods. 1 Obč. zák. aj vo verejnom práve. Rakúsky Správny súdny dvor napríklad vo svojom náleze sp. zn. Ro 2014/08/0044 z 20. marca 2014 vyslovil, že aj na premlčanie nároku na príspevky na sociálne poistenie sa má primerane použiť ustanovenie § 1432 Všeobecného občianskeho zákonníka (ABGB), ktoré zodpovedá cit. § 455 ods. 1 Obč. zák. Svoju úvahu Správny súdny dvor odôvodnil tým, že ak verejné právo výslovne upravuje premlčanie určitého práva, no neupravuje podrobnosti o plynutí a účinkoch premlčania, možno naň aplikovať súkromnoprávne pravidlá analógiou na základe § 7 ABGB. Zároveň zdôraznil, že v ním prerokúvanej veci boli príspevky zaplatené dobrovoľne a neboli vymožené núteným výkonom (exekúciou). Podobne v nemeckom právnom prostredí sa uznalo za použiteľné ustanovenie § 214 ods. 2 nemeckého Občianskeho zákonníka (BGB), ktoré zodpovedá cit. § 455 ods. 1 Obč. zák., ak súd omylom vyplatil odmenu ustanovenému
advokátovi z verejných prostriedkov (uznesenie Bavorského krajinského sociálneho súdu č. L 12 SFV 25/17 E z 23. mája 2018). Aj tento právny názor vychádzal z myšlienky, že ak verejnoprávny predpis vo všeobecnosti normuje premlčanie verejnoprávnej pohľadávky, ale neustanovuje žiadne podrobnosti tohto premlčania, možno podporne siahnuť k úprave jednotlivých čiastkových otázok premlčania v BGB. Na druhej strane však možno spomenúť rozsudok poľského Najvyššieho súdu sp. zn. III CSK 40/17 zo 16. mája 2019, ktorý sa vo všeobecnosti postavil rezervovane k možnostiam prenosu ustanovení súkromného (občianskeho) práva o bezdôvodnom obohatení do verejnoprávnych vzťahov cestou analógie. 12. Úlohou kasačného súdu v prerokúvanej veci nie je konečne a komplexne vyriešiť túto spornú otázku, ktorou sa navyše zaoberá veľký senát vo vyššie označenom konaní.
Za dôležité totiž kasačný súd považuje, že aj v tých zahraničných právnych poriadkoch, v ktorých sa pripúšťa aplikácia ustanovenia obdobného ustanoveniu § 455 ods. 1 Obč. zák. na verejnoprávne vzťahy, sa takéto ustanovenie vždy vzťahuje len na dobrovoľné plnenie premlčaného dlhu. Napríklad nemecká doktrína k už cit. § 214 ods. 2 BGB výslovne zdôrazňuje, že vylúčenie práva dlžníka žiadať to, čo plnil na premlčaný dlh, je opodstatnené len vtedy, keď dlžník plnenie poskytol dobrovoľne. O taký prípad podľa uvedenej doktríny nejde, ak bola premlčaná pohľadávka vymožená exekúciou, ale ani vtedy, ak dlžník platil, len aby odvrátil hroziacu exekúciu (porov. Grothe, In.: Münchener Kommentar zum BGB, komentár k § 214, marg. č. 9 a 10, dostupný na beck-online.de). Podobne česká doktrína k § 2997 českého Občianskeho zákonníka vyslovila názor, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je vylúčené len vtedy, ak dlžník plnil na premlčaný dlh dobrovoľne. Prvok dobrovoľnosti nie je daný, ak sa plnilo na základe právoplatného a vykonateľného, no neskôr zrušeného
rozhodnutia, ktorým príslušný orgán priznal veriteľovi premlčané právo. V takejto situácii sa síce splnil existujúci dlh, no jemu zodpovedajúce právo nemalo byť kvôli premlčaniu veriteľovi priznané a vymáhané verejnou mocou. Tento záver našiel svoj odraz aj v novšej judikatúre českého Najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 30 Cdo 3514/2021 z 31. januára 2022 a v ňom citovaný prehľad názorov), hoci odborná spisba ho neprijala celkom bez výhrad (Kinkor, D. Plnění promlčeného dluhu na základě později zrušeného pravomocného rozsudku. Časopis pro právní vědu a praxi, č. 4/2024). V podstate k rovnakému záveru dospel aj poľský Najvyšší súd v už citovanom rozsudku sp. zn. I PK 54/14.
13. Ako už bolo vysvetlené, cit. ustanovenie § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne predpokladá poistné zaplatené, nie prijaté bez právneho dôvodu. Podľa kasačného súdu je tak aj pri posúdení otázky, kedy je poistné zaplatené bez právneho dôvodu v zmysle cit. § 145 ods. 1, nutné prihliadať na to, že podľa už citovaného § 147 tohto zákona sa premlčiava právo
predpísať poistné. Ako už vysvetlil veľký senát tunajšieho súdu v citovanom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022, predpísanie poistného je akt organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, teda akt verejnoprávnej inštitúcie zriadenej zákonom na výkon sociálneho poistenia (§ 120 cit. zák.). Ide teda o akty verejnej moci, ktorými žalovaná Sociálna poisťovňa ako veriteľ (t. j. oprávnená z) pohľadávky na poistné uplatňuje túto pohľadávku voči osobe povinnej odvádzať poistné, teda vydáva individuálne autoritatívne akty, na základe ktorých prinucuje túto osobu splniť svoju vlastnú pohľadávku. V zhode s už citovaným názorom najvyššieho súdu (ods. 8 tohto rozsudku) tak možno dospieť k záveru, že zmyslom ustanovení o premlčaní práva predpísať poistné je práve brániť tomu, aby žalovaná naďalej bola oprávnená použiť voči platiteľovi poistného akt verejnej moci na to, aby ho prinútila k tomuto správaniu. Pohľadávka na poistné, u ktorého sa právo predpísať premlčalo, je tak síce pohľadávkou, ale zbavenou jej „nároku", teda (ako bolo podrobne vysvetlené v citovanom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022) zbavenou
možnosti mocensky prinútiť povinnú osobu k jej zaplateniu, pokiaľ táto osoba premlčanie namietne. 14. Pokiaľ teda povinná osoba v konaní o predpísaní poistného riadne vznesie dôvodnú námietku premlčania, znamená to vo výsledku, že zaniká jej autoritatívne vynútiteľná povinnosť zaplatiť toto poistné a tým aj zodpovedajúce právo žalovanej autoritatívne toto zaplatenie vynucovať [porov. k účinkom námietky všeobecne Hlušák, M. K niektorým otázkam premlčania - o účinku, predmete a námietke premlčania a trochu aj o nároku.
In: Havel, B., Vostrá, L. (eds.) Pocta Karlu Eliášovi k 70. narozeninám. Praha : Ústav státu a práva AV ČR - Wolters Kluwer ČR, s. 514 a 515]. Samozrejme, ak žalovaná neuzná riadnu a dôvodnú námietku a rozhodne o predpísaní poistného, stanú sa rozhodnutia aj tak právoplatnými a vykonateľnými (§ 213 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Povinná osoba sa tak vystavuje riziku výkonu rozhodnutia v zmysle § 225a a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., teda následkom v podobe zablokovanie bankového účtu (§ 225j ods. 3 a 4 cit. zák.), či zrážok zo mzdy a iných príjmov (§ 225h cit. zák.). Hoci sa teda táto osoba aktívne bránila voči predpísaniu poistného námietkou premlčania, čiže popierala existenciu svojej vynútiteľnej povinnosti, pôsobí voči nej akt verejnej moci, ktorý ju donucuje práve k tomu konaniu, ktorého vynútiteľnosť popierala. Rozhodnutie o predpísaní poistného zostáva právoplatné a vykonateľné a ním uložená povinnosť sa môže voči povinnej osobe naďalej vynútiť, aj keď povinná osoba podá voči rozhodnutiam žalovanej správnu žalobu, v ktorej naďalej zotrváva na tom, že právo predpísať sa už premlčalo.
15. Podľa kasačného súdu je potrebné prihliadať na všetky uvedené okolnosti práve pri posúdení, či povinná osobe skutočne chce dobrovoľne uspokojiť pohľadávku žalovanej na poistné. Práve vznesenou námietkou totiž táto osoba vytrvalo dáva najavo, že si je síce vedomá existencie pohľadávky žalovanej, no nechce ju plniť dobrovoľne, ale naopak, protiví sa snahe o to, aby ju na jej platenie prinútili. Podľa § 28 zákona č. 461/2003 Z. z. sa pritom aj v sociálnom poistení použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, teda aj ustanovenie § 35 ods. 3, podľa ktorého sa právne úkony vyjadrené inak než slovami vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená; pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Pri plnení dlhu dlžník takisto dáva najavo svoju vôľu, že chce splniť dlh a tým uspokojiť pohľadávku.
Pokiaľ však dlžník platí určitú sumu na pohľadávku, ktorej autoritatívnej vynútiteľnosti sa aktívne protiví námietkou premlčania a k zaplateniu sa odhodlá až po tom, čo bola pohľadávka právoplatne a vykonateľne predpísaná, a to bez toho, aby zároveň upustil od už uplatnenej námietky premlčania (naopak, naďalej trvá na jej opodstatnenosti príslušnými právnymi prostriedkami, napr. žalobou alebo opravným prostriedkom), potom ani žalovaná ako veriteľ nemôže toto platenie vnímať ako prejav dobrovoľného splnenia jej premlčanej pohľadávky.
Naopak, v takomto prípade aj dobromyseľnej žalovanej ako veriteľovi musí byť zrejmé, že dlžník platí výlučne preto, lebo chce vyhovieť právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu, ktoré ho - v rozpore s jeho jasne prejavenou voľou, že na platenie ho nemožno prinútiť - donucuje k zaplateniu predpísanej pohľadávky, a tým odvrátiť hrozbu následkov v podobe núteného
výkonu. 16. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu plynie, že ak osoba povinná odvádzať poistné riadne vznesie proti jeho predpísaniu dôvodnú námietku premlčania, ktorú žalovaná neuzná a poistné aj tak právoplatne (a vykonateľne) predpíše, načo povinná osoba takto predpísané poistné zaplatí, nejde o poistné dobrovoľne zaplatené z právneho dôvodu existencie pohľadávky žalovanej (zbavenej nároku). Naopak, ide o poistné zaplatené len preto, aby sa vyhovelo donúteniu v podobe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a odvrátili jeho prípadné následky. Toto zaplatenie, samozrejme, rovnako vedie k zániku pohľadávky žalovanej na toto poistné, pretože práve na jej predpísanie vydala svoje rozhodnutie.
Ak však následne správny súd zruší toto rozhodnutie práve z dôvodu, že právo predpísať poistné bolo premlčané a povinná osoba nesmela byť k jeho zaplateniu donútená, samotné donútenie nemožno považovať za právny dôvod zaplatenia, pretože ho pohľadávka žalovanej už bola zbavená. Ak teda povinná osoba takto nedobrovoľne plnila, plnila bez právneho dôvodu a má právo na vrátenie tohto poistného v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sama okolnosť, že pohľadávka na poistné medzičasom zanikla zaplatením, potom nebráni tomu, aby žalovaná v ďalšom konaní posúdila a uznala skôr uplatnenú námietku premlčania.
Zrušením právoplatného rozhodnutia o predpísaní poistného a vznikom nároku na vrátenie poistného podľa § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž na pohľadávku musí znova hľadieť tak, ako keby plnením nezanikla. Obdobný záver vyslovil už najvyšší súd napríklad v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 92/2017, podľa ktorého ani vykonané započítanie pohľadávky nebránilo tomu, aby sa správny súd a žalovaná zaoberali jej premlčaním. Inak by osoba povinná odvádzať poistné bola pozbavená možnosti efektívne namietať premlčanie, čím by sa zrušila jej ochrana a právna istota, že po uplynutí premlčacej lehoty nedôjde k „ňou neaprobovanému plneniu premlčané dlhu". 17.
Opačný výklad, ktorý zastáva žalovaná a podľa ktorého by sa plnenie povinnej osoby na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o predpísaní poistného a neuznaní námietky premlčania malo posudzovať rovnako ako dobrovoľné uspokojenie premlčanej pohľadávky, hoci sa táto osoba bráni proti tomuto rozhodnutiu aj správnou žalobou, by totiž vo výsledku zbavil účinkov základné právo na súdnu ochranu proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy zaručené v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako bolo zdôraznené v predošlom výklade, premlčanie práva predpísať poistné má brániť práve tomu, aby žalovaná po uplynutí určeného času použila svoje verejnomocenské donucovacie oprávnenia na to, aby donútila povinné osoby splniť ich dlhy, teda uspokojiť pohľadávky žalovanej. Akceptácie
názoru žalovanej, ktorý zastáva aj v tu preskúmavanom rozhodnutí, by však viedla k tomu, že hoci sa dotknutá osoba bránila voči takému prinúteniu orgánom verejnej správy a hoci jej aj súdy dali za pravdu a priznali jej súdnu ochranu (v podobe zrušenia rozhodnutia žalovanej), žalovaná by naďalej mala mohla ťažiť z nezákonného použitia tohto prinútenia.
Inak povedané, výkon verejnej moci ktorý nesmel byť nasadený a proti ktorému správny súd aj poskytol ochranu predpokladanú v čl. 46 ods. 2 ústavy, by naďalej vyvolával rovnaké následky tak, ako keby bol nasadený v súlade s právom. To však, ako správne zdôraznila žalobkyňa, nemožno akceptovať v právnom štáte, ktorým je Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 ústavy a ktorý musí zaručiť reálny a účinný prístup k právu na súdnu ochranu pred aktami verejnej správy.
18. Kasačný súd sa v tomto smere nemôže stotožniť ani s názorom žalovanej, že právnou ochranou proti týmto následkom je možnosť žiadať o priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Podľa § 185 písm. a) SSP totiž môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Naproti tomu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy sa zaručuje každému, kto tvrdí, že mu (nezákonným) rozhodnutím orgánu verejnej správy vznikla ujma na právach. Z porovnania oboch ustanovení je zrejmé, že predpokladom priznania odkladného účinku nie je samotné dotknutie na právach, ale len hrozba závažnej ujmy či iného nenapraviteľného následku. Množiny prípadov podľa oboch ustanovení nie sú zhodné, a teda existujú prípady, kde síce rozhodnutie spôsobuje ujmu, ale
táto ujma nie je natoľko závažná, aby opodstatňovala priznanie odkladného účinku. Možno celkom jednoducho predpokladať, že predpísanie poistného (teda platobnej povinnosti) len zriedkakedy predstavuje tak závažnú ujmu, akú vyžaduje § 185 písm. a) SSP.
Práve v takýchto prípadoch teda možnosť odkladného účinku nepredstavuje efektívnu súdnu ochranu pred vymáhaním predpísaného poistného.
IV. Záver
19. Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalovaná vec neposúdila správne, keď nepovažovala poistné v sume 7.290,60 € zaplatené žalobkyňou 31. októbra 2022 za poistné zaplatené bez právneho dôvodu v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak na základe tohto preskúmavaným rozhodnutím zo 17. mája 2024 nevyhovela žiadosti žalobkyne o jeho vrátenie, vychádza toto jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zakladalo dôvod jeho zrušenia. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza napadnutý rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto ho kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 20. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP), čo znamená, že pri použití § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bude vychádzať z toho, že poistným zaplateným bez právneho dôvodu je aj také poistné, ktoré povinná osoba síce zaplatila, ale urobila tak až potom, čo žalovaná (neuznajúc jej námietku premlčania) právoplatným a vykonateľným rozhodnutím rozhodla o jeho predpísaní, zároveň sa však povinná osoba proti rozhodnutiu o predpísaní bránila správnou žalobou, v ktorej sa ďalej dovolávala toho, že právo predpísať ho bolo premlčané, a správny súd jej žalobe vyhovel a rozhodnutie o predpísaní z tohto dôvodu zrušil. 21. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. marca 2026