← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

7Ssk/116/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200533.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2Sa/21/2021
IČS
8021200533
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: X. S.G., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. Č.. XXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpená Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Murgašova č. 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/21/2021 - 47 zo dňa 05.04.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/21/2021 - 47 zo dňa 05.04.2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 2Sa/21/2021 - 47 zo dňa 05.04.2022 zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „SSP“) žalobu zo dňa 13.10.2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2021 vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa ako účastníčka správneho konania nesplnila podmienky uvedené v § 70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“). 3.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že v doložených odborných nálezoch, okrem stanovenej záverečnej diagnózy fibromyalgie len na základe subjektívnych ťažkostí žalobkyne, nie sú žiadne iné klinické, laboratórne a funkčné vyšetrenia, ktoré sú typické pre toto ochorenie. Aj keď žalobkyňa prezentuje značné subjektívne ťažkosti, ktoré jej nemožno uprieť, tieto nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami, preto nie je dôvod - aj napriek značnému presvedčeniu žalobkyne - hodnotiť zdravotný stav ako ťažkú formu fibromyalgie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. ochorenie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu C - iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položky 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písmena b), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %. Za iné zdravotné postihnutie nie je zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona.

Na základe uvedeného posúdenia dospela žalovaná k záveru, že bolo preukázané, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, rozhodol prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom.

4. Správny súd skonštatoval, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené všetky lekárske správy odborných lekárov, ktoré predložila žalobkyňa v rámci odvolania, ako aj v rámci podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku (bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Ani lekárska správa zo dňa 28.09.2021 správnemu súdu, nepreukazuje žiadne iné závery, ako tomu bolo pri posudzovaní posudkovým lekárom žalovanej dňa

05.08.2021. Záver uvedeného vyšetrenia z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina J.. H. T. preukazuje záver fibromyalgický syndróm dekomp. so všetkými sprievodnými prejavmi - poruchy spánku, koncentrácie, únavový syndróm, depresia. Skutočnosť, že odborný lekár napísal v závere uvedenej lekárskej správy, že klinický vývoj ochorenia jednoznačne vedie k invalidizácii pacientky ešte neznamená, že posudkový lekár na základe uvedeného vyjadrenia odborného lekára dospeje k záveru, že žalobkyňa ako účastníčka správneho konania a ako účastníčka posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom je invalidná.

5. V bode 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej správny súd uviedol cit.: „S poukazom na vyššie uvedené posudkové závery posudkových lekárov, ktorí vykonávali posudkovú činnosť podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení podľa § 153 ods. 5 posúdili zdravotný stav žalobkyne podľa správneho súdu nie v rozsahu uvedenom v predmetnom ustanovení a nie v rozsahu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení.“.

6. Následne správny súd poukázal na znenie ust. § 71 ods. 1 až ods. 9 zákona o sociálnom poistení a bode 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol cit.: „Z vyššie citovaných príslušných ustanovení však bezpochyby nevyplýva, že posudkoví lekári sa dostatočným spôsobom zaoberali všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré predložila žalobkyňa pri podaní odvolania zo dňa 29.11.2019 a čo sa týka miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe podľa prílohy č. 4, správny súd dospel k záveru, že vyhodnotenie a určenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % bolo dostatočne zo strany posudkových lekárov odôvodnené, v odborných lekárskych posudkoch popísané, nakoľko uvedené závery posudkových lekárov bezpochyby vyplývali z odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa predložila ako účastníčka správneho konania posudkovým lekárom tak pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok, ako aj v odvolaní.“. 7. Ďalej správny súd skonštatoval, že s dôrazom na závery reumatológov, neurológov, ako aj psychológov a psychiatrov je súd toho názoru, že uvedený záver a zaradenie rozhodujúceho

zdravotného postihnutia pod kapitolu XV oddiel C, položka 1b bolo dostatočným spôsobom vyhodnotené zo strany posudkových lekárov, ktorí sa zaoberali aj percentuálnou výškou zaradenia uvedených ochorení u žalobkyne. Zo strany posudkových lekárov následne došlo k odôvodneniu ich záverov prečo došlo k stanoveniu 30% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8.

Správny súd uviedol, že je nad mieru jasné, že súd nemá medicínske znalosti, avšak pri posúdení zdravotného stavu je posudkový lekár viazaný ustanovením § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého vykonáva posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia posudkový lekár a to na základe zdravotných odborných lekárskych nálezov, ktoré predkladá účastník konania pri posúdení jeho zdravotného stavu (bod 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

9. V bode 31 napadnutého rozhodnutia správny súd skonštatoval, že v tomto prípade je podľa názoru správneho súdu dostatočné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne s dôrazom na predložené odborné lekárske nálezy a s poukazom na tú skutočnosť, že posudkoví lekári sa dôsledne zaoberali percentuálnym rozpätím rozhodujúceho zdravotného postihnutia u žalobkyne a to s dôrazom na uvedenú diagnózu, ktorú zaradili ako rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu pod kapitolu XV. oddiel C, položka 1b a určili z rozpätia od 25 do 35 % 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyne podľa §71 ods. 8 zákona nakoniec nebolo zvýšené percentuálne rozpätie o 10 % za iné zdravotné postihnutia, kde zaradil posudkový lekár odborný lekársky nález z reumatológie. Správny súd v tomto bode ďalej uviedol cit. „Uvedené zaradenie aj podľa správneho súdu malo odôvodnenie v odborných lekárskych nálezoch a preto podľa správneho súdu je namieste opätovné posúdenie zdravotného stavu vzhľadom

na uvedené pochybenia posudkových lekárov podľa správneho súdu, ktoré je možné pri opätovnom posúdení zdravotného stavu uviesť na pravú mieru. Je úlohou posudkových lekárov dostatočne odôvodniť, prečo považujú za rozhodujúce zdravotné postihnutia tie diagnózy, ktoré sú uvedené v posudkovom závere a prečo dospeli k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na také a také percento.“

10. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z posudkových záverov posudkových lekárov, ktorí sa bezpochyby riadili výsledkami odborných lekárskych správ, ktoré žalobkyňa v rámci konania predložila, mal správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané cit. „v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj v súlade so zákonmi.“.

11. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej tiež ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a žiadala napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti.

12. Sťažovateľka uviedla, že správnemu súdu navrhla vykonanie nasledujúcich dôkazov: - oboznámenie listinných dôkazov pripojených k žalobe (odborný článok J., PhD. s názvom „Fibromyalgia“ a článok s názvom „Aké má fibromyalgia prejavy“); - výsluch lekára J..

T., neurológa za účelom ozrejmenia správneho postupu pri diagnostike ochorenia fibromyalgie. V tejto súvislosti namietala, že správny súd navrhnuté dôkazy nevykonal a ani neuviedol dôvody, prečo ich nevykonal, čo považuje žalobkyňa za porušenie práva na spravodlivý proces.

13. Sťažovateľka má za to, že sa správny súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentami uvedenými v žalobe. Konkrétne, že v správnej žalobe namietala záver posudkového lekára o spôsobe diagnostikovania fibromyalgie na základe klinických laboratórnych a funkčných vyšetrení, ktorý je nesprávny a poukázala na neznalosť správneho diagnostikovania tohto ochorenia. V tejto súvislosti správnemu súdu predložila vyššie uvedené odborné články, v ktorých je správna diagnostika uvedená a nejedná sa o vyšetrenia prezentované posudkovým lekárom žalovanej. Zároveň za účelom objasnenia správnej diagnostiky navrhla vypočuť J.. T., ktorý sa uvedeným ochorením zaoberá a u ktorého absolvovala viaceré lekárske vyšetrenia. 14. Ďalej namietala, že pri posudzovaní invalidného dôchodku neboli zobraté do úvahy všetky diagnózy, ktoré u nej lekári stanovili. V preskúmavanom rozhodnutí nie je odôvodnený záver, že za iné zdravotné postihnutie nie je v jej prípade dôvodné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo má podľa sťažovateľky za následok nesprávnosť vydaného

rozhodnutia. 15. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku správneho súdu sťažovateľka namietala, že z bodu 28 odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že žalovaná nepostupovala správne, resp. dopustila sa pochybení, ktoré by mali mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. V ďalších častiach (bod 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku) správny súd uviedol, že postup žalovanej bol správny a rozhodnutie je zákonné. Uvedené má podľa sťažovateľky za následok vážne pochybnosti o zrozumiteľnom a jasnom odôvodnení rozsudku správneho súdu a táto vada spôsobuje nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia.

16. Vzhľadom na uvedené má sťažovateľka za to, že postup správneho súdu v posudzovanej veci bol nesprávny a zamietnutie žaloby bolo nezákonné. 17. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 27.05.2022.

Uviedla, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Kasačnému súdu navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledujúcich dôvodov. 19.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 12.03.2021 z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienky uvedené v § 70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

20. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa podala žiadosť o invalidný dôchodok, na základe ktorej bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 28.06.2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 12.03.2021 a určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe na 30%.

Posudkový lekár ústredia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.08.2021 uviedol, že posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupnej lekárskej dokumentácie dňa 05.08.2021. Oboznámil sa s odvolaním žalobkyne, v ktorom uviedla, že trpí fibromyalgiou ťažkého stupňa. V odborných nálezoch, okrem takto stanovenej záverečnej diagnózy len na základe subjektívnych ťažkostí žalobkyne, nie sú žiadne iné klinické, laboratórne a funkčné vyšetrenia, ktoré sú typické pre toto ochorenie - zvýšenie sedimentácie, zmeny v krvnom obraze, vysoká hladina reumatoidných faktorov a CPK (kreatinínfosfokináza), EMG vyšetrenia, hodnotenie svalovej sily podľa svalového testu, RTG vyšetrenia, MR, príp. CT vyšetrenia, psychologické a psychiatrické vyšetrenie - všetky tieto vyšetrenia sú negatívne. Žalobkyňou prezentované značné subjektívne ťažkosti, ktoré jej nemožno uprieť, nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami, preto nie je dôvod hodnotiť zdravotný stav ako ťažkú formu fibromyalgie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár žalovanej zdravotné postihnutie totožné ako posudkový lekár Sociálnej

poisťovne, pobočka Poprad, a to podľa kapitoly XV, oddiel C, položka 1, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení [položka 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písmeno b) - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie asi o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym RTG nálezom, ev. občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu], ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %. Za iné zdravotné postihnutie nebola žalobkyni zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná na základe uvedeného posudku zo dňa 05.08.2021 dospela k záveru, že žalobkyňa nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná a nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70

ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre priznanie invalidného dôchodku. 21. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala postup správneho súdu, ktorým bolo podľa jej názoru zasiahnuté do je práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP); v tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie rozsudku správneho súdu v bode 28 a 31 odôvodnenia, ktoré sú nezrozumiteľné a zmätočné.

23. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 115/03 súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

24. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (rozhodnutia ústavného súdu I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/ 08). 25.

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenými v žalobe, ako aj so špecifickými námietkami účastníkov. Porušením uvedeného práva účastníkov na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Za znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace účastníkovi v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 písm. f) SSP treba potom považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

26. Kasačný súd vykonal prieskum argumentácie napadnutého rozsudku, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobkyne zo dňa 13.10.2021 a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu z hľadiska vyššie nastavených požiadaviek práva na spravodlivý proces nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť.

27. Krajský súd podrobne popísal priebeh správneho konania a konania pred správnym súdom. V bode 15 odôvodnenia správny súd skonštatoval, že pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené všetky lekárke správy predložené v správnom konaní.

V bode 17 správny súd vyhodnotil zhodnosť posudkových záverov posudkových lekárov oboch stupňov a následne v bode 18 správny súd s poukazom na posudkové závery posudkových lekárov vyhodnotil, že títo posúdili zdravotný stav žalobkyne nie v rozsahu podľa § 153 ods. 5 a nie v rozsahu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

28. Správny súd následne v bode 28 s poukazom na znenie ust. § 71 ods. 1 až ods. 9 zákona o sociálnom poistení (body 19 až 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku) bez ďalšieho o. i. vyhodnotil, že z týchto ustanovení bezpochyby nevyplýva, že posudkoví lekári sa dostatočným spôsobom zaoberali všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré podala žalobkyňa pri podaní odvolania zo dňa 29.11.2019. V tomto bode zároveň správny súd vyhodnotil určenie miery vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % zo strany posudkových lekárov ako dostatočne odôvodnené, keďže bezpochyby vyplývali z odborných lekárskych nálezov predložených žalobkyňou v priebehu celého správneho konania, s týmto posúdením korešponduje názor súdu v bode 29 a 31 prvá veta.

29. V bode 31 sa správny súd zaoberal otázkou, či sa posudkoví lekári dôsledne zaoberali percentuálnym rozpätím rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré zaradili podľa prílohy č. 4 k zákonu pod kapitolu XV. oddiel C, položka 1b/ a zvýšením percentuálneho rozpätia o 10 % za iné zdravotné postihnutia podľa §71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že uvedené zaradenie malo odôvodnenie v odborných lekárskych nálezoch a preto je namieste opätovné posúdenie zdravotného stavu vzhľadom na uvedené pochybenia posudkových lekárov, ktoré je možné pri opätovnom posúdení zdravotného stavu uviesť na pravú mieru. Zároveň uviedol, že je úlohou posudkových lekárov dostatočne zdôvodniť rozhodujúce zdravotné postihnutia v posudkových záveroch a ako dospeli k určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

30. V závere (bod 32) správny súd uzavrel, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj v súlade so zákonmi. 31. Kasačný súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku správneho súdu sa javia byť vzájomne protirečivé (rozporné), keď správny súd na jednej strane uviedol, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené všetky lekárke správy predložené v správnom konaní a vyhodnotil preskúmavané rozhodnutie ako vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, na druhej strane však skonštatoval, že posudkoví lekári neposúdili zdravotný stav žalobkyne v rozsahu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení a bez bližšieho objasnenia argumentoval, že z ustanovení tohto zákona nevyplýva, že sa posudkoví lekári dostatočným spôsobom zaoberali všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, predloženými žalobkyňou v odvolacom konaní. Správny súd v bode 31. jednak skonštatoval, že zaradenie rozhodujúceho ochorenia pod konkrétnu položku prílohy č. 4 posudkovými lekármi malo odôvodnenie v odborných lekárskych nálezoch, zároveň však toto zaradenie spochybnil, keď

požadoval opätovné posúdenie zdravotného stavu vzhľadom na uvedené (nie je zrejmé aké) pochybenia posudkových lekárov. Napriek týmto vytýkaným skutočnostiam bol záver správneho súdu taký, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj v súlade so zákonmi, ktoré však správny súd už nešpecifikoval.

32. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je aj nedostatočné. Pokiaľ správny súd vyhodnotil určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % zo strany posudkových lekárov, je potrebné konštatovať, že odôvodním nepriznania zvýšeného percentuálneho rozpätia o 10 % sa nezaoberal vôbec, hoci jeho absenciu sťažovateľka v správnej žalobe namietala.

33. Kasačný súd je nútený konštatovať, že napadnutý rozsudok správneho súdu nemožno považovať za presvedčivý, zodpovedajúci zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 139 ods. 2 SSP a preto dospel k záveru, že uvedeným postupom správneho súdu došlo k naplneniu sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

34. Keďže samotné konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd nepristúpil k posudzovaniu ďalších sťažnostných dôvodov. 35. V ďalšom konaní krajský súd opätovne vyhodnotí žalobné body podstatné pre právne posúdenie veci a vo veci opätovne rozhodne.

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/116/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik