7Ssk/117/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. 44Sa/21/2021-59 zo dňa 26.01.2023 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 31771-2/2021-BA zo dňa 02.07.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd žalovanej nárok na náhradu trov konania

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že žalobkyni ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“), vyplývala priamo zo zákona povinnosť platiť a odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov.

4. K námietke žalobkyne, že o proteste prokurátora č. Kd 409/18/1100-9 zo dňa 07.03.2019 nebolo rozhodnuté, žalovaná uviedla, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 12760/2019-M.OVP 23967/2019 zo dňa 03.05.2019 protestu prokurátora vyhovelo a rozhodnutie žalovanej č. 34765-2/2017-BA zo dňa 23.05.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 700-0610305717-GC04/17 zo dňa 14.02.2017 vo veci predpísania poistného v sume 2564,51 eur, zrušilo. Žalovaná následne rozhodnutím č. 19499-13/2019-BA zo dňa 19.06.2019 zrušila rozhodnutie č. 700-0610305717-GC04/17 a vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobkyne poukázal na to, že osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného poistenia SZČO ustanovuje § 21 ods. 2 až 4 o sociálnom poistení. Keďže cit. zákon výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky (ďalej len „odhláška“), z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. K námietke žalobkyne vo vzťahu k dvom rozhodnutiam veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) správny súd poukázal na obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019. Správny súd poukázal na to, že ústavný súd v okolnostiach danej veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer. Správny súd skonštatoval, že rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu je pre súdy záväzné.

7. Správny súd v závere skonštatoval, že pokiaľ bola žalobkyňa držiteľkou licencie L1A, bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila túto licenciu využívať a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie v zdravotníckom zariadení prevádzkovaným iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

Ak sa tomuto jej návrhu nevyhovie, žiadala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Sťažovateľka skonštatovala, že jej bolo poistné predpísané z dôvodu, že bola držiteľkou licencie L1A. Poukázala na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019, podľa ktorého len samotné držanie licencie L1A nemôže zakladať postavenie SZČO.

11. Sťažovateľka uviedla, že vo vzťahu k licencii L1A existujú dva právne názory veľkého senátu NS SR, a to rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 a rozhodnutie sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Na zmenu judikatúry vrcholnej súdnej inštancie však nebol výnimočný dôvod. Poistka proti omylu, ktorou argumentoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 610/2021, nemôže byť legitímnym dôvodom zmeny judikatúry veľkého senátu kasačného súdu, ale má slúžiť len na nápravu základných vád a omylov zásadného významu, pričom poukázal na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Pôvodný názor veľkého senátu v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019 žiaden takýto nedostatok nevykazoval. Sťažovateľka ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, ktorá preferuje zdržanlivosť pri zmene judikatúry. Len zmena právneho názoru, ktorá vychádza z rozdielneho (nového) zloženia senátu NS SR nemôže sama osebe ospravedlňovať vydanie úplne protichodného rozhodnutia v tej istej skutkovej a právnej veci, bez zmeny

Inak sa zasahuje do princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. 12. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 12.04.2023.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že tieto sú nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov:

15. Podľa § 144 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (06.07.2021) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

17. Podľa § 185 ods. 4 cit. zákona konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

19. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: - sťažovateľka bola od 12.04.2005 do 28.01.2017 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/088/05; - sťažovateľka bola držiteľkou živnostenského oprávnenia od 01.05.2008 do 25.11.2016, prevádzkovanie živnosti mala pozastavené od 20.04.2011 do 19.04.2014 a od 01.01.2016 do ukončenia živnosti; - podľa potvrdenia z registra daňových subjektov zo dňa 13.10.2014 bola sťažovateľka od 22.04.2005 registrovaná v tomto registri v zmysle zákona č. 511/1992 Z. z., resp. zákona č. 563/2009 Z. z. na daň z príjmov fyzických osôb;

- na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.11.2016 na splnenie prihlasovacej povinnosti podala sťažovateľka dňa 24.11.2016 Registračný list fyzickej osoby - prihlášku s dátumom vzniku poistenia SZČO dňa 01.07.2011 a zároveň odhlášku s dátumom zániku poistenia SZČO dňa 30.06.2012; - listom zo dňa 04.07.2016, doručeným sťažovateľke dňa 13.07.2016, prvostupňový správny orgán oznámil sťažovateľke vznik povinného poistenia SZČO od 01.07.2016, voči skutočnostiam uvedeným v oznámení mala sťažovateľka možnosť podať námietky v lehote 8 dní od doručenia, žiadne však nevzniesla; - v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.02.2017 a rozhodnutie žalovanej zo dňa 23.05.2017 vo veci predpisu poistného boli zrušené v dôsledku úspešného protestu

sociálnom poistení; - v odvolaní zo dňa sťažovateľka namietala, že vo veci protestu prokurátora nebolo rozhodnuté, pôvodné rozhodnutia sú právoplatné, preto nie je dôvod na vydanie ďalšieho rozhodnutia; - odvolanie sťažovateľky žalovaná rozhodnutím zo dňa 02.07.2021 v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie zo dňa 27.04.2021, pričom poukázala na vyššie uvedené skutočnosti, vyplývajúce z administratívneho spisu a vyjadrila sa k odvolacej námietke sťažovateľky.

21. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovanej vo veci predpisu poistného, sťažovateľka však svoje sťažnostné (rovnako ako žalobné) námietky formulovala najmä vo vzťahu k posúdeniu jej statusu ako SZČO v súvislosti so vznikom jej povinného poistenia od 01.07.2011 do 30.06.2012 a vznikom jej povinného poistenia ako SZČO od 01.07.2016 a poukazovala na to, že nebola povinne poistená z dôvodu prerušenia jej živnostenských oprávnení. Žalovaná túto otázku posúdila predbežne, vyhodnotiac úkony sťažovateľky (jej prihláška s dátumom vzniku poistenia SZČO dňa 01.07.2011 a nepodanie námietok voči listu žalovanej zo dňa 04.07.2016) v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs 3/

základe podnikať. Tento právny záver je primerane použiteľný aj na právnu úpravu účinnú od 01.01.2011, resp. 01.01.2014, keďže právna úprava licencie L1A z. č. 578/2004 Z. z. sa nijako nezmenila. V dôsledku toho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 cit. zák. povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká, ak jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z licencie L1A) dosiahne určenú

Rozhodnutie veľkého senátu bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy SR. Ústavný súd ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

23. Vzhľadom na uvedené je námietka sťažovateľky o vzťahu prerušenia, resp. zániku, jej živnostenského oprávnenia a zániku zákonných dôvodov na predpis poistného nedôvodná. Hoci sťažovateľka mala živnostenské oprávnenie v relevantnom čase prerušené (resp. zaniklo), nebol tým daný dôvod na prerušenie (zánik) povinného poistenia a nepredpísanie povinného poistného, lebo sťažovateľka stále mala aktívnu licenciu L1A a teda nemala pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť (§ 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ktorá ju oprávňovala na dosahovanie príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

poisteniu. Iba ak žalovaná považuje údaje v odhláške za sporné, môže v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o zániku inak, ako uviedol v prihláške poistenec, čo však v danom prípade nebolo potrebné.

25. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že sťažovateľka povinné poistenie neuhradila, hoci túto povinnosť v zmysle § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení mala, správne orgány postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď po kontrole plnenia poistného pristúpili k predpisu neuhradenej výšky poistného (§ 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správne orgány pri predpise povinného poistenia nezohľadnili jej obdobia práceneschopnosti, táto námietka nemá oporu v administratívnom spise a je preto nedôvodná. Z rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že v relevantnom období jej za obdobie od 01.07.2011 do 18.07.2011, od 21.11.2011 do 30.06.2012 a od 06.12.2016 do 28.01.2017 (dátum zániku licencie L1A) povinné poistenie predpísané

26. Nedôvodné sú tiež námietky o porušení princípu právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces, ktoré sťažovateľka odôvodňovala len existenciou dvoch rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 a sp. zn. 1Vs/3/2019. V tu prejednávanej veci otázka licencie L1A ako oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a v tej súvislosti otázka vzniku povinného poistenia sťažovateľky ako SZČO bola posudzovaná ako predbežná, a to s poukazom na podanie prihlášky sťažovateľkou s dátumom vzniku poistenia dňa 01.07.2011 a jej akceptáciu oznámenia o vzniku poistenia dňa 01.07.2016. Táto otázka bola posúdená správne a to vzhľadom na právne závery rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019.

že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu.

neskôr. 27. Požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho očakávania) nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru (rozsudok ESĽP z 18. decembra 2008, Unédic proti Francúzsku, sťažnosť č. 20153/04). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby, a to i pri nezmenenej právnej úprave, bola nielen dopĺňaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (nález českého ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 117/07). Tento jav je do značnej miery prirodzený, pretože odráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický, a súdy, hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z celého radu dôvodov optimálne (stanovisko pléna českého ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS-st. 39/14).

28. S touto námietkou súvisí návrh sťažovateľky na prerušenie konania z dôvodu existencie dvoch vyššie uvedených rozhodnutí veľkého senátu. Kasačný súd s poukazom na ust. § 452 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 100 ods. 1 a 2, konštatuje, že kasačné konanie možno prerušiť, pokiaľ existujú predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený riešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora (v prerokúvanej veci nebolo), ak žalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené (čo sa v tu prejednávanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci účastníci (prerušenie navrhla len sťažovateľka).

Vzhľadom na vyššie uvedené neprichádza podľa názoru kasačného súdu do úvahy prerušenie kasačného konania zo sťažovateľkou uvádzaného dôvodu. Uvedeným postupom nemôže dôjsť ani k porušeniu práva na zákonného sudcu, keďže účastník nemá nárok na to, aby senát kasačného súdu dal podnet na prijatie stanoviska (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023 a sp. zn. III. ÚS 440/2023).

Preto nedošlo k porušeniu zákonných práv sťažovateľky, vrátane jej procesných práv. Kasačný súd v tejto súvislosti dáva sťažovateľke do pozornosti, že ona sama neformulovala v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť tu preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

31. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 15. augusta 2024