7Ssk/118/2023

01.01.2020. Rozhodnutím zo dňa 03. apríla 2020 jej bol priznaný od 01.01.2020 starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2020. Spôsob určenia sumy starobného dôchodku je podrobne opísaný v uvedenom rozhodnutí. Na určenie sumy starobného dôchodku boli zhodnotené vymeriavacie základy dosahované v rozhodujúcom období, t. j. v kalendárnych rokoch 1984 až 2018. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984. Podmienky nároku na starobný dôchodok boli splnené v roku 2019 a vzhľadom na to je posledným rokom rozhodujúceho obdobia rok 2018. Rok 2019 nepatrí

Keďže bola dôchodkovo poistená aj po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v období od 23. decembra 2019 do 31. decembra 2019, aj toto obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavací základ boli zhodnotené na účely výpočtu starobného dôchodku.

4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, že pri výpočte sumy starobného dôchodku boli dodržané všetky relevantné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky žalovaná určila ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Týmto rozhodujúcim obdobím bolo v prípade žalobkyne obdobie počnúc rokom 1984 a končiac rokom 2018, t. j. rokom predchádzajúcim roku, v ktorom boli splnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok.

Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.01.2020 bola stanovená správne na sumu 13,6361 eur. Suma starobného dôchodku pozostávajúca zo súčinu týchto troch veličín bola určená správne na 664 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na starobný dôchodok v roku 2019, s poukazom na § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sú rozhodujúcim obdobím kalendárny rok 1984 až 2018 a rok 2019 nepatrí do rozhodujúceho obdobia. Pokiaľ však ide o nárok na starobný dôchodok, bol zhodnotený v plnom rozsahu. Taktiež je správne konštatovanie žalovanej, že v súlade s § 11 ods. 2 citovaného zákona sa všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia (v tomto prípade 11448 Sk). Žalobkyňa v žiadosti žiadala priznať starobný dôchodok od 01.01.2020, čomu bolo vyhovené. Čo sa týka diskriminácie, nebolo preukázané, že by žalovaná mala odlišne zaobchádzať so žalobkyňou ako s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami.

V osobnom liste dôchodkového poistenia kalendárny rok 2019 vôbec nie je uvedený, napriek tomu, že ho celý odpracovala. 3/ Poukázala na postup pracovníčky Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, ktorá ju v deň spísania žiadosti poučila o tom, že sa do žiadosti má napísať dátum uplatnenia dávky 22. december 2019 a naliehala na ňu, aby tak urobila, ona však s takýmto postupom nesúhlasila a trvala na dátume 01.01.2020. 4/ Sociálna poisťovňa diskriminuje žalobkyňu v porovnaní so starobnými dôchodcami, ktorí si uplatnili dôchodky podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorí zotrvali v pracovnom pomere niekedy aj niekoľko rokov po vzniku nároku na starobný dôchodok. Tak si starobný dôchodok navýšili. Nemyslí si, že podľa zákona o sociálnom poistení sa tento postup nedá zrealizovať. Poukázala na článok ekonóma Jána Šeba „Chystáte sa do penzie? Pozor na tento detail!“, z ktorého uviedla citáciu: „pretože pri požiadaní o dôchodok neskôr by získala väčší počet odpracovaných rokov a zrejme by požiadala o dôchodok pri vyššej aktuálnej dôchodkovej hodnote ako je tento rok.

svojom právnom posúdení veci a žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, je prípustná a podaná oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačné sťažnosť je nedôvodná a preskúmavané rozhodnutie je plne v súlade so zákonom.

9. Podľa § 11 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 23.05.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia. Podľa § 63 ods. 6 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 64 ods. 6 citovaného zákona aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

platia rovnako. Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Podľa § 66 ods. 8 prvá veta citovaného zákona všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Určenie sumy tejto dávky upravuje § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pojem „aktuálna dôchodková hodnota“ vymedzuje § 64 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého je aktuálnou dôchodkovou hodnotou dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

bodu. 12. V danom prípade všetky vyššie opísané činitele žalovaná riadne uplatnila. Sumu starobného dôchodku vypočítala ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu žiadosti o dávku. Čo sa týka prvého činiteľa - priemerný osobný mzdový bod, vychádzala z § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje rozhodujúce obdobie pre zistenie úhrnu osobných mzdových bodov. Nemožno dať za pravdu žalobkyni, že do tohto rozhodujúceho obdobia patrí aj rok 2019. Ustanovenie § 63 ods. 6 zákona neumožňuje iný výklad, len ten, aký zaujala žalovaná. V tomto ustanovení sa jednoznačne uvádza, že rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné odlišovať medzi dňom vzniku nároku na starobný dôchodok a dňom vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku. V prípade žalobkyne je dňom vzniku nároku na dávku dátum

Z takto ohraničeného rozhodujúceho obdobia potom správne vychádzala žalovaná pri určovaní osobných mzdových bodov a následne priemerného osobného mzdového bodu. 13. Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu žalovaná správne vychádzala aj zo všeobecných vymeriavacích základov. Pretože posledným rokom rozhodujúceho obdobia (na účely výpočtu dávky do vzniku nároku na dávku) je rok 2018, všeobecný vymeriavací základ sa v súlade s § 11 ods. 2 cit. zákona rovná roku 2017. Po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod (§ 66 ods. 8 cit. zákona), a preto žalovaná postupovala správne, keď na určenie osobného mzdového bodu za obdobie od 23.12.2019 zobrala všeobecný vymeriavací základ opäť za rok 2017. 14. Ďalším činiteľom rozhodujúcim pre výpočet starobného dôchodku v zmysle § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok.

Nedôvodná je preto sťažnostná námietka, že toto obdobie jej do tohto obdobia započítané nebolo. 15. Napokon tretím činiteľom pre určenie sumy starobného dôchodku je aktuálna dôchodková hodnota. Už vyššie v odôvodnení je uvedené, že táto je určená podľa § 64 citovaného zákona a určuje sa k momentu vzniku nároku na výplatu dôchodku. V tomto ohľade je tvrdenie žalobkyne správne, že pokiaľ by požiadala o výplatu starobného dôchodku ešte v roku 2019, celková suma by bola nižšia, pretože aktuálna dôchodková hodnota v roku 2019 bola 12,6657 eur, kdežto v roku 2020 už bola 13,6361 eur. Je však potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade žalovaná postupovala správne, pretože starobný dôchodok násobila práve touto vyššou aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou už na rok 2020, pretože žalobkyňa podala žiadosť o starobný dôchodok dňa 23.01.2020.

17. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa na viacerých miestach uvádzala tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa uvádzala, že kalendárny rok 2019 nebol zaradený do celkového počtu odpracovaných rokov, čo má vyplývať z osobného listu dôchodkového poistenia. Toto tvrdenie je však v rozpore s obsahom osobného listu, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že bol zaradený do obdobia dôchodkového poistenia, a to do 22.12.2019 (do vzniku nároku na dôchodok) a od 23.12.2019 (po vzniku nároku na dôchodok).

bodu. Rovnako z osobného vymeriavacieho základu za časť roka 2019 (od 23.12. do 31.12.) bol vypočítaný osobný mzdový bod, ktorý bol použitý pre výpočet časti dôchodku po vzniku nároku. 18. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti ďalej namieta, že správny súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, ktoré v správnej žalobe uviedla. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že správny súd sa týmito dôvodmi, hoci stručne, ale výstižne zaoberal.

Samostatne sa zaoberal námietkou ohľadne rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akým spôsobom žalovaná dospela k jeho hodnote. V súlade so zákonom potom konštatoval aj správnosť ďalších dvoch činiteľov a to obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Čo sa týka namietanej diskriminácie, správne ju vyhodnotil ako nepreukázanú, keď žalobkynine tvrdenia boli len vo všeobecnej rovine a sám žiadnu diskrimináciu aplikovaním relevantných zákonných ustanovení zo strany žalovanej nezistil.

Aj pri takomto výpočte, ktorý je jediný možný, však bolo vždy prihliadané na aktuálnu dôchodkovú hodnotu, teda hodnotu platnú už pre rok 2020 a pri období po vzniku nároku na starobný dôchodok bolo prihliadnuté na osobný vymeriavací základ žalobkyne dosiahnutý v tomto období, teda v roku

poistenca. Všeobecný vymeriavací základ je určený pre každý rok samostatne bez ohľadu na zárobky poistenca. Pokiaľ teda žalobkyňa namieta aj všeobecné vymeriavacie základy s odôvodnením, že na ich výpočet mali byť použité jej dosiahnuté hrubé zárobky, takáto námietka nemôže byť úspešná. Všeobecný vymeriavací základ a jeho výpočet nie je možné stotožňovať s osobným vymeriavacím základom. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí, aby v jej prípade bol aplikovaný § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, a teda aby sa všeobecný vymeriavací základ za obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu ustanovenému za kalendárny rok 2017, nie je dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale práve naopak, žalovaná postupovala v súlade s týmto ustanovením.

Rovnakého zaobchádzania s rozdielnymi osobami sa nemožno dožadovať. Žalobkyňa sa ani teoreticky nemôže nachádzať v rovnakej situácii s poberateľmi starobného dôchodku podľa zákona o soc. zabezpečení, pretože na jej prípad bol aplikovaný rozdielny právny predpis.

Ak by žalobkyňa bola pracovala naďalej, teda aj po 31.12.2019, ďalej by sa jej zvyšoval počet dní obdobia dôchodkového poistenia a tým aj osobný vymeriavací základ pre výpočet sumy starobného dôchodku a starobný dôchodok by bol vyšší. 23. Žalobkyňa ďalej poukázala na článok Jána Šeba „Chystáte sa do penzie?

po vzniku nároku na dôchodok s vyšším príjmom ako pred vznikom nároku na dôchodok, za obdobie po vzniku nároku na dôchodok by dosiahol aj vyšší osobný mzdový bod. Táto hodnota by sa však týkala dosiahnutých osobných mzdových bodov až po vzniku nároku na dôchodok, nie skôr, pretože osobné mzdové body v období do vzniku nároku sú fixované práve rozhodným obdobím pre ich výpočet. Pokiaľ teda žalobkyňa argumentuje vyššie uvedeným článkom, ten nie je v rozpore s postupom žalovanej pri výpočte sumy starobného dôchodku žalobkyne.

Kasačný súd sám nevzhliadol dôvod na podanie tohto návrhu, pretože má za to, že tieto ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevykazujú nesúlad s namietanými článkami ústavy. Okrem toho ustanovenie § 66 ods. 4 citovaného zákona v danom prípade nebolo ani aplikované a rozpor § 66 ods. 8 zákona s namietanými článkami ústavy nebol odôvodnený žiadnymi konkrétnymi dôvodmi. 25.

sťažnosti. Kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobkyne ako v plnom rozsahu nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.