← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 9. 2024

7Ssk/118/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:4022200258.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
NR-23Sa/42/2022
IČS
4022200258
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Z. J., I.F.. XX. V. XXXX, Z. W. Č.. XXXX/.X, N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/ 42/2022 - 45 zo dňa 23.01.2023, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. III. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd rozsudkom č. k. 23Sa/42/2022 - 45 zo dňa 23.01.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 65 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku. V odôvodnení uviedla, že žiadosťou spísanou 21.01.2020 žalobkyňa požiadala žalovanú o priznanie starobného dôchodku od

01.01.2020. Rozhodnutím zo dňa 03. apríla 2020 jej bol priznaný od 01.01.2020 starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2020. Spôsob určenia sumy starobného dôchodku je podrobne opísaný v uvedenom rozhodnutí. Na určenie sumy starobného dôchodku boli zhodnotené vymeriavacie základy dosahované v rozhodujúcom období, t. j. v kalendárnych rokoch 1984 až 2018. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984. Podmienky nároku na starobný dôchodok boli splnené v roku 2019 a vzhľadom na to je posledným rokom rozhodujúceho obdobia rok 2018. Rok 2019 nepatrí

do rozhodujúceho obdobia, avšak toto obdobie je na účely výpočtu starobného dôchodku zhodnotené. Samotná suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Keďže bola dôchodkovo poistená aj po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v období od 23. decembra 2019 do 31. decembra 2019, aj toto obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavací základ boli zhodnotené na účely výpočtu starobného dôchodku.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx citovaného zákona valorizovala. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotila odvolacie námietky žalobkyne ako plne nedôvodné. Jej námietka, ktorou poukazovala na diskriminačný postup oproti poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“) je nedôvodná, nakoľko Sociálna poisťovňa je pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok povinná postupovať podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení a iný postup nie je možný. Nie je dôvodná ani jej námietka, ktorou poukazuje na použitie všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2019. S poukazom na § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení podmienky nároku na starobný dôchodok splnila v roku 2019 a vzhľadom na toto ustanovenie jej rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1984 až 2018. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

4. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, že pri výpočte sumy starobného dôchodku boli dodržané všetky relevantné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky žalovaná určila ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Týmto rozhodujúcim obdobím bolo v prípade žalobkyne obdobie počnúc rokom 1984 a končiac rokom 2018, t. j. rokom predchádzajúcim roku, v ktorom boli splnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok.

Súčet osobných mzdových bodov mal u nej hodnotu 34,5970 a rozhodujúcom období žalobkyňa získala 11872 dni dôchodkového poistenia s tým, že potom priemernému osobnému mzdovému bodu zodpovedá hodnota 1,0637. Obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok predstavuje 45,7754 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.01.2020 bola stanovená správne na sumu 13,6361 eur. Suma starobného dôchodku pozostávajúca zo súčinu týchto troch veličín bola určená správne na 664 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na starobný dôchodok v roku 2019, s poukazom na § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sú rozhodujúcim obdobím kalendárny rok 1984 až 2018 a rok 2019 nepatrí do rozhodujúceho obdobia. Pokiaľ však ide o nárok na starobný dôchodok, bol zhodnotený v plnom rozsahu. Taktiež je správne konštatovanie žalovanej, že v súlade s § 11 ods. 2 citovaného zákona sa všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia (v tomto prípade 11448 Sk). Žalobkyňa v žiadosti žiadala priznať starobný dôchodok od 01.01.2020, čomu bolo vyhovené. Čo sa týka diskriminácie, nebolo preukázané, že by žalovaná mala odlišne zaobchádzať so žalobkyňou ako s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala, že sa správny súd nevysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedla v správnej žalobe, konkrétne: 1/ Podľa osobného listu dôchodkového poistenia kalendárny rok 2019 nepatrí do celkového počtu odpracovaných rokov z dôvodu, že tento rok žalovaná rozdelila na dve obdobia do 22.12.2019 a od 23.12.2019, hoci o takýto postup nežiadala. Má právo v žiadosti o priznanie starobného dôchodku uviesť, ako dávku starobného dôchodku priznať. 2/ V správnej žalobe uviedla, že nesúhlasí so spôsobom výpočtu starobného dôchodku a najmä s tým, že všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2017.

V osobnom liste dôchodkového poistenia kalendárny rok 2019 vôbec nie je uvedený, napriek tomu, že ho celý odpracovala. 3/ Poukázala na postup pracovníčky Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, ktorá ju v deň spísania žiadosti poučila o tom, že sa do žiadosti má napísať dátum uplatnenia dávky 22. december 2019 a naliehala na ňu, aby tak urobila, ona však s takýmto postupom nesúhlasila a trvala na dátume 01.01.2020. 4/ Sociálna poisťovňa diskriminuje žalobkyňu v porovnaní so starobnými dôchodcami, ktorí si uplatnili dôchodky podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorí zotrvali v pracovnom pomere niekedy aj niekoľko rokov po vzniku nároku na starobný dôchodok. Tak si starobný dôchodok navýšili. Nemyslí si, že podľa zákona o sociálnom poistení sa tento postup nedá zrealizovať. Poukázala na článok ekonóma Jána Šeba „Chystáte sa do penzie? Pozor na tento detail!“, z ktorého uviedla citáciu: „pretože pri požiadaní o dôchodok neskôr by získala väčší počet odpracovaných rokov a zrejme by požiadala o dôchodok pri vyššej aktuálnej dôchodkovej hodnote ako je tento rok.

Zároveň môžeme podľa jej tvrdení počítať aj s vyšším osobným mzdovým bodom za posledné roky v porovnaní so zvyškom jej pracovnej kariéry“. 5/ Namietala, že do výpočtu sumy starobného dôchodku žalovaná nezapočítala jej príjem za posledné 2 roky 2018 a 2019, ktoré mala za celý život najlepšie, čo považuje za diskriminačné. Žiadala tiež prerušenie konania za účelom podania návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 66 ods. 4 a ods. 8 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 20.04.2023. Zotrvala na

svojom právnom posúdení veci a žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, je prípustná a podaná oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačné sťažnosť je nedôvodná a preskúmavané rozhodnutie je plne v súlade so zákonom.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej zo dňa 13.05.2022, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku. Žalobkyňa najmä namietala nesprávne určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, nesprávne určenie všeobecných vymeriavacích základov rozhodných pre určenie jednotlivých osobných mzdových bodov, nezapočítanie roku 2019 do obdobia dôchodkového poistenia a diskrimináciu svojej osoby voči iným poistencom žalovanej, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona o soc. zabezpečení. Kasačný súd sa podrobne zaoberal správnosťou výpočtu starobného dôchodku žalobkyne a zistil, že tento výpočet je v súlade so zákonom a žalovaná pri jeho výpočte nepochybila.

9. Podľa § 11 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 23.05.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia. Podľa § 63 ods. 6 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 64 ods. 6 citovaného zákona aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Podľa § 66 ods. 8 prvá veta citovaného zákona všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

10. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Žalobkyňa splnila tieto podmienky, stanovené v § 65 ods. 1 citovaného zákona, dňom 23.12.2019. Vychádzajúc z citovaných ustanovení tak žalobkyni 23.12.2019 vznikol nárok na starobný dôchodok ako dôchodkovú dávku.

Určenie sumy tejto dávky upravuje § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pojem „aktuálna dôchodková hodnota“ vymedzuje § 64 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého je aktuálnou dôchodkovou hodnotou dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

11. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon o sociálnom poistení pri vymedzovaní jednotlivých činiteľov, ktoré vstupujú do výpočtu výmery starobného dôchodku, rozlišuje medzi okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. kedy sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik nároku na samotnú dávku (k tomuto dňu sa zisťuje obdobie dôchodkového poistenia a u žalobkyne je to 23.12.2019) a časom vzniku nároku na jeho výplatu, t. j. kedy poistenec požiadal o výplatu starobného dôchodku (k tomuto dňu sa určuje aktuálna dôchodková hodnota, u žalobkyne ide o dátum 21.01.2020). Ďalej zákon stanovuje tzv. rozhodujúce obdobie, ktoré je podstatné pri výpočte priemerného osobného mzdového

bodu. 12. V danom prípade všetky vyššie opísané činitele žalovaná riadne uplatnila. Sumu starobného dôchodku vypočítala ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu žiadosti o dávku. Čo sa týka prvého činiteľa - priemerný osobný mzdový bod, vychádzala z § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje rozhodujúce obdobie pre zistenie úhrnu osobných mzdových bodov. Nemožno dať za pravdu žalobkyni, že do tohto rozhodujúceho obdobia patrí aj rok 2019. Ustanovenie § 63 ods. 6 zákona neumožňuje iný výklad, len ten, aký zaujala žalovaná. V tomto ustanovení sa jednoznačne uvádza, že rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné odlišovať medzi dňom vzniku nároku na starobný dôchodok a dňom vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku. V prípade žalobkyne je dňom vzniku nároku na dávku dátum

23.12.2019. Je teda v plnom rozsahu nedôvodná požiadavka žalobkyne, aby rok 2019 bol zahrnutý do rozhodujúceho obdobia, keďže rozhodujúce obdobie končí pred rokom, kedy žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok, teda jednoznačne v roku 2018 (vrátane).

Z takto ohraničeného rozhodujúceho obdobia potom správne vychádzala žalovaná pri určovaní osobných mzdových bodov a následne priemerného osobného mzdového bodu. 13. Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu žalovaná správne vychádzala aj zo všeobecných vymeriavacích základov. Pretože posledným rokom rozhodujúceho obdobia (na účely výpočtu dávky do vzniku nároku na dávku) je rok 2018, všeobecný vymeriavací základ sa v súlade s § 11 ods. 2 cit. zákona rovná roku 2017. Po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod (§ 66 ods. 8 cit. zákona), a preto žalovaná postupovala správne, keď na určenie osobného mzdového bodu za obdobie od 23.12.2019 zobrala všeobecný vymeriavací základ opäť za rok 2017. 14. Ďalším činiteľom rozhodujúcim pre výpočet starobného dôchodku v zmysle § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok.

Toto obdobie sa už musí započítať celé až ku dňu vzniku nároku na dôchodkovú dávku, teda v prípade žalobkyne do 22.12.2019. Uvedené zodpovedá dikcii § 66 ods. 1 ( . . . „ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok“). Žalovaná aj v tomto prípade postupovala správne, pretože do tohto obdobia zahrnula všetky zistené obdobia dôchodkového poistenia až k tomuto dátumu. Preto v osobnom liste dôchodkového poistenia správne rozdelila rok 2019 na 2 časti, a to obdobie do 22.12.2019, ktoré zahrnula do obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok a od 23.12.2019 do 31.12.2019, ktoré obdobie zahrnula do obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok.

Nedôvodná je preto sťažnostná námietka, že toto obdobie jej do tohto obdobia započítané nebolo. 15. Napokon tretím činiteľom pre určenie sumy starobného dôchodku je aktuálna dôchodková hodnota. Už vyššie v odôvodnení je uvedené, že táto je určená podľa § 64 citovaného zákona a určuje sa k momentu vzniku nároku na výplatu dôchodku. V tomto ohľade je tvrdenie žalobkyne správne, že pokiaľ by požiadala o výplatu starobného dôchodku ešte v roku 2019, celková suma by bola nižšia, pretože aktuálna dôchodková hodnota v roku 2019 bola 12,6657 eur, kdežto v roku 2020 už bola 13,6361 eur. Je však potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade žalovaná postupovala správne, pretože starobný dôchodok násobila práve touto vyššou aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou už na rok 2020, pretože žalobkyňa podala žiadosť o starobný dôchodok dňa 23.01.2020.

16. Je teda potrebné konštatovať, že starobný dôchodok bol žalobkyni zo strany žalovanej určený jednoznačne správne, prihliadnuc na všetky rozhodné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a preto výčitky žalobkyne sú v plnom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k sťažnostným námietkam kasačný súd uvádza nasledovné:

17. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa na viacerých miestach uvádzala tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa uvádzala, že kalendárny rok 2019 nebol zaradený do celkového počtu odpracovaných rokov, čo má vyplývať z osobného listu dôchodkového poistenia. Toto tvrdenie je však v rozpore s obsahom osobného listu, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že bol zaradený do obdobia dôchodkového poistenia, a to do 22.12.2019 (do vzniku nároku na dôchodok) a od 23.12.2019 (po vzniku nároku na dôchodok).

Je tiež nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaná do výpočtu sumy jej starobného dôchodku nezapočítala jej príjem za rok 2018 a rok 2019. Z osobného listu dôchodkového poistenia totiž vyplýva, že osobný vymeriavací základ za rok 2018 bol riadne započítaný do vymeriavacích základov rozhodujúceho obdobia a bol z neho vypočítaný osobný mzdový bod. Zároveň tento rok bol započítaný aj do rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového

bodu. Rovnako z osobného vymeriavacieho základu za časť roka 2019 (od 23.12. do 31.12.) bol vypočítaný osobný mzdový bod, ktorý bol použitý pre výpočet časti dôchodku po vzniku nároku. 18. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti ďalej namieta, že správny súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, ktoré v správnej žalobe uviedla. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že správny súd sa týmito dôvodmi, hoci stručne, ale výstižne zaoberal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva myšlienková úvaha súdu, ktorou zhodnotil žalobné námietky žalobkyne ako nedôvodné, rozoberajúc osobitne všetky 3 činitele vstupujúce do výpočtu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Samostatne sa zaoberal námietkou ohľadne rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akým spôsobom žalovaná dospela k jeho hodnote. V súlade so zákonom potom konštatoval aj správnosť ďalších dvoch činiteľov a to obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Čo sa týka namietanej diskriminácie, správne ju vyhodnotil ako nepreukázanú, keď žalobkynine tvrdenia boli len vo všeobecnej rovine a sám žiadnu diskrimináciu aplikovaním relevantných zákonných ustanovení zo strany žalovanej nezistil.

19. K námietke žalobkyne v kasačnej sťažnosti, že žalovaná svojvoľne rozdelila rok 2019 na dve obdobia, pričom ona o takéto rozdelenie nežiadala, kasačný súd uvádza, že uvedené rozdelenie bolo vykonané v súlade so zákonnou úpravou výpočtu sumy starobného dôchodku, keďže v zmysle § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku vypočíta ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, teda v prípade žalobkyne ku dňu 23. decembra 2019 a následne sa v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia k tejto sume pripočíta suma vypočítaná po vzniku nároku na starobný dôchodok. Bolo teda potrebné určiť obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok a po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Aj pri takomto výpočte, ktorý je jediný možný, však bolo vždy prihliadané na aktuálnu dôchodkovú hodnotu, teda hodnotu platnú už pre rok 2020 a pri období po vzniku nároku na starobný dôchodok bolo prihliadnuté na osobný vymeriavací základ žalobkyne dosiahnutý v tomto období, teda v roku

2019. 20. Čo sa týka námietok ohľadne všeobecných vymeriavacích základov, kasačný súd upozorňuje žalobkyňu, že je potrebné rozlišovať všeobecný vymeriavací základ a osobný vymeriavací základ, pričom len osobný vymeriavací základ sa odvíja od výšky hrubej mzdy

poistenca. Všeobecný vymeriavací základ je určený pre každý rok samostatne bez ohľadu na zárobky poistenca. Pokiaľ teda žalobkyňa namieta aj všeobecné vymeriavacie základy s odôvodnením, že na ich výpočet mali byť použité jej dosiahnuté hrubé zárobky, takáto námietka nemôže byť úspešná. Všeobecný vymeriavací základ a jeho výpočet nie je možné stotožňovať s osobným vymeriavacím základom. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí, aby v jej prípade bol aplikovaný § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, a teda aby sa všeobecný vymeriavací základ za obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu ustanovenému za kalendárny rok 2017, nie je dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale práve naopak, žalovaná postupovala v súlade s týmto ustanovením.

21. Pokiaľ žalobkyňa namietala postup zamestnankyne žalovanej, pobočky Komárno, kasačný súd konštatuje, že zo žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že bola podaná v súlade s prejavenou vôľou žalobkyne a preto žiadna ujma na jej právach nebola tvrdeným správaním zamestnankyne žalovanej spôsobená. 22. Čo sa týka námietky diskriminácie žalobkyne oproti starobným dôchodcom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení a ktorí po vzniku nároku na starobný dôchodok pracovali a tak si zvyšovali jeho sumu, kasačný súd konštatuje, že žalobkyňa nemohla byť diskriminovaná oproti poberateľom dávky podľa iného právneho predpisu. Podstatou diskriminácie totiž je rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii.

Rovnakého zaobchádzania s rozdielnymi osobami sa nemožno dožadovať. Žalobkyňa sa ani teoreticky nemôže nachádzať v rovnakej situácii s poberateľmi starobného dôchodku podľa zákona o soc. zabezpečení, pretože na jej prípad bol aplikovaný rozdielny právny predpis.

Len na okraj kasačný súd poznamenáva, že žalovaná prihliadla aj na obdobie, v ktorom po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa naďalej pracovala a tým si zvýšila počet dní obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok.

Ak by žalobkyňa bola pracovala naďalej, teda aj po 31.12.2019, ďalej by sa jej zvyšoval počet dní obdobia dôchodkového poistenia a tým aj osobný vymeriavací základ pre výpočet sumy starobného dôchodku a starobný dôchodok by bol vyšší. 23. Žalobkyňa ďalej poukázala na článok Jána Šeba „Chystáte sa do penzie?

Pozor na tento detail!“ a na jeho konštatovanie, že pri požiadaní o dôchodok neskôr by poistenec získal väčší počet odpracovaných rokov pri vyššej aktuálnej dôchodkovej hodnote a s vyšším osobným mzdovým bodom za posledné roky. Tieto úvahy sa javia ako správne. Je potrebné si uvedomiť, že pri požiadaní o dôchodok po vzniku nároku na starobný dôchodok by sa zväčšil počet dní obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok (v prípade žalobkyne to bolo len 9 dní) a teda by sa v zmysle § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení k sume starobného dôchodku priznanej ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok pripočítala vyššia suma. Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že pokiaľ by poistenec ďalej pracoval, aktuálna dôchodková hodnota by sa spravovala hodnotou platnou v čase požiadania o výplatu dávky, teda bola by vyššia, ako v čase vzniku nároku na starobný dôchodok. Tak tomu bolo aj u žalobkyne, ktorá požiadala o starobný dôchodok až v roku 2020 a aktuálna dôchodková hodnota jej za tento rok bola aj priznaná. Napokon je dôvodné predpokladať, že pokiaľ by poistenec pracoval aj

po vzniku nároku na dôchodok s vyšším príjmom ako pred vznikom nároku na dôchodok, za obdobie po vzniku nároku na dôchodok by dosiahol aj vyšší osobný mzdový bod. Táto hodnota by sa však týkala dosiahnutých osobných mzdových bodov až po vzniku nároku na dôchodok, nie skôr, pretože osobné mzdové body v období do vzniku nároku sú fixované práve rozhodným obdobím pre ich výpočet. Pokiaľ teda žalobkyňa argumentuje vyššie uvedeným článkom, ten nie je v rozpore s postupom žalovanej pri výpočte sumy starobného dôchodku žalobkyne.

24. Kasačný súd zamietol taktiež návrh žalobkyne na prerušenie konania a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade § 66 ods. 4 a ods. 8 zákona o sociálnom poistení s článkom 39 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods. 1, 2 a 4.

Kasačný súd sám nevzhliadol dôvod na podanie tohto návrhu, pretože má za to, že tieto ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevykazujú nesúlad s namietanými článkami ústavy. Okrem toho ustanovenie § 66 ods. 4 citovaného zákona v danom prípade nebolo ani aplikované a rozpor § 66 ods. 8 zákona s namietanými článkami ústavy nebol odôvodnený žiadnymi konkrétnymi dôvodmi. 25.

Záverom teda možno konštatovať, že pri výpočte starobného dôchodku žalobkyne žalovaná aplikovala relevantnú právnu úpravu zákonným spôsobom a neukrátila žalobkyňu na žiadnych hmotných alebo procesných právach. Žalobkyni bola priznaná suma starobného dôchodku presne podľa konkrétnych ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom bolo prihliadnuté na celé obdobie jej dôchodkového poistenia, či už do vzniku nároku na dôchodok alebo po vzniku nároku na dôchodok. Bolo prihliadnuté na relevantné rozhodujúce obdobie pre výpočet osobných vymeriavacích základov a následne osobných mzdových bodov a priemerného osobného mzdového bodu a taktiež bolo prihliadnuté na všeobecné vymeriavacie základy v zmysle zákonnej úpravy. Zároveň bol starobný dôchodok žalobkyne vypočítaný z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku žalobkyne na výplatu dôchodku. Výhrady žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti sú výsledkom nesprávnej interpretácie aplikovanej právnej úpravy a taktiež článku, na ktorý žalobkyňa poukazuje v kasačnej

sťažnosti. Kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobkyne ako v plnom rozsahu nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Hoci bola žalovaná v kasačnom konaní úspešná, súd jej náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/118/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik