7Ssk/119/2022

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. januára 2010 v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru a naposledy bol zaradený vo funkcii staršieho referenta pyrotechnika oddelenia hraničnej kontroly Bratislava - Ružinov.

2. Na základe objednávky služobného orgánu vzorky krvi ďalej analyzoval aj znalec z odvetvia súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia). Ten v znaleckom posudku č. 22/2019 po prizvaní znalca z odvetvia toxikológie dospel k záveru, že vo vzorke krvi žalobcu sa nachádzal amfetamín v koncentrácii 0,86 ng/ml a metamfetamín v koncentrácii 0,37 ng/ml. Obe koncentrácie označil ako stopové, pretože terapeutická (netoxická, normálna) koncentrácia amfetamínu v krvi je 20 až 70 ng/ml a metamfetamínu je 20 až 50 ng/ml. V závere posudku znalec uviedol, že „imunochromatografickým vyšetrením nie je možné jednoznačne zistiť množstvo danej látky a teda sa vyjadriť k prípadnému stavu nespôsobilosti na výkon štátnej služby“. Zistené hodnoty však „svedčia pre skutočnosť, že [žalobca] uvedené návykové látky pravdepodobne požil.

. . je výrazne individuálny a presné stanovenie ich metabolizmu v tele ako je doba užitia, množstvo užitia ako aj doba vylučovania by bolo možné na základe biologického pokusu. . . Celkový metabolizmus. . . je závislý od mnohých faktorov, z ktorých je jeden z najdôležitejších doba a množstvo požívania návykových látok.

informácie o zložení výrobku ECA Xtreme 90 tab, o tom, že efedrín (všetky extrakty z rastlín rodu Ephedra) je drogový prekurzor, nie omamná alebo psychotropná látka, ale aj určená látka podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 273/2004 o prekurzoroch drog a na nakladanie s ním sa aj podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach vyžaduje osobitné povolenie. Jeho pridávanie do potravín je zakázané nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1925/2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín. Zároveň však podľa získaných informácií nie je možné, aby sa po požití efedrínu našli v tele stopové prvky (amfetamínu, metamfetamínu) po biotransformácii. Z toho vyvodil, že žalobca porušil § 136 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že užíval zakázaný efedrín a zistené stopové množstvá amfetamínu a metamfetamínu sa v jeho tele nemohli nachádzať po užití tejto látky. 4. Žalobca v ďalšom vyjadrení spochybnil naplnenie podmienok § 192 ods. 1 písm. e) zákona

Generálny tajomník služobného úradu žalovaného na jeho základe personálnym rozkazom z 10. decembra 2019, č. 68, prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom doručenia personálneho rozkazu. Skutkový stav považoval za dostatočne zistený najmä uvedeným znaleckým posudkom, ktorý pripustil nespôsobilosť žalobcu na výkon štátnej služby.

Generálny tajomník v súlade s návrhom nadriadeného nevyhovel žiadostiam žalobcu o doplnenie znaleckého dokazovanie z odboru psychiatria, ktoré by s odstupom nemalo žiaden účel. Okrem toho zdôraznil, že amfetamín a metamfetamín sa v tele žalobcu našli v pôvodnej forme, teda sa doň museli dostať aplikáciou. 5. Žalobca podal proti personálnemu rozkazu odvolanie. Namietol v ňom, že nie je jasný proces konzultácií so Štátnym ústavom na kontrolu liečiv, ale aj to, že sa nepreveril dopad zistených množstiev na žalobcu, keď sám znalec odporúčal psychiatrické vyšetrenie.

Okrem toho sa stopy amfetamínu a metamfetamínu nemohli nachádzať v tele po požití prípravku s efedrínom. K ďalším námietkam žalovaný zdôraznil, že nespôsobilosť na výkon služby je preukázaná už prítomnosťou oboch látok, pretože ohrozujú výkon služby. Osobitne to platí pre žalobcu, ktorý pracuje na exponovanom mieste s výbušninami a iniciátormi.

Spoľahlivosť policajta spočívajúca v nepožívaní omamných látok je dôležitým záujmom služby, pričom metamfetamín bol zistený v toxikologicky významnej koncentrácii. Obe látky sú pritom zaradené medzi psychotropné látky s vysokou návykovosťou (príloha č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach).

Výsledky správneho konania podľa správneho súdu dostatočne preukázali konanie žalobcu, ktoré je porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho zotrvanie by bolo na ujmu záujmom služby. Žalobca mohol dokázať, že zistené koncentrácie boli nepresné, táto povinnosť však nezaťažovala správny orgán. Námietky, či tieto koncentrácie mohli mať vplyv na žalobcu, považoval za nepodstatné, pretože žalobca bol po celý čas povinný spĺňať podmienku spoľahlivosti podľa § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/ 1998 Z. z. a takéto látky nepožívať. Preto nemožno tolerovať žiadne požitie pred výkonom služby, pretože nevie, aký môže mať vplyv. Ak by sa malo skúmať, aký konkrétny vplyv malo konkrétne množstvo, stratila by sa schopnosť Policajného zboru plniť dôležitú úlohu. Preto ustanovenie § 136 písm. d) cit. zák. správny súd vykladal tak, že nemožno akokoľvek tolerovať návykové látky, pokiaľ policajt nastupuje do služby. Následné posúdenie je vecou správnej úvahy, ktorú správny súd preskúmava len v rozsahu, či nevybočila zo zákonných

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie a vec sa vráti žalovanému na ďalšie konanie. Na úvod kasačnej sťažnosti zopakoval celý doterajší priebeh konania a obsah svojich podaní. Jedna z jeho žalobných námietok smerovala k tomu, že znalecký posudok je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nepreskúmateľný, lebo neobsahuje podrobnosti o použitých meraniach a sám znalec konštatuje, že zistené hodnoty sú hraničné. Nesúhlasil so záverom, že mal dokazovať svoju nevinu, pretože žalovaného zaťažovala povinnosť odôvodniť svoj záver nespochybniteľným spôsobom. Zdôraznil, že psychotropné látky nepožíval a užíval len legálne dostupný doplnok stravy, ktorého vplyvy však v konaní neboli preverené. Už v znaleckom posudku sa konštatovalo, že má nasledovať psychiatrické vyšetrenie, čo však správny orgán neurobil. Predloženým psychiatrickým nálezom chcel žalobca preukazovať, že jeho správanie nevykazuje zmeny typické pre užívanie psychotropných látok. Zopakoval svoj názor, že psychotropné látky sa môžu dostať do tela aj bez vedomia osoby, o ktorú ide. Tvrdenie, že prítomnosť týchto látok je totožná s vplyvom, je len domnienkou súdu. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že výrok napadnutého rozhodnutia je správny, ani so spôsobom, akým sa súd vyrovnal s jeho námietkou, že pred odberom moču a liekov nebola zistená lieková anamnéza. 8. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a odkázal na svoje vyjadrenia pred správnym súdom.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Podľa § 47 cit. zák. služobná disciplína policajta spočíva dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

kvality. Podľa § 136 písm. d) cit. zák. je policajt okrem povinnosti dbať o svoju bezpečnosť a zdravie povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky [v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) sa nimi rozumejú aj omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich], požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol alebo iné návykové látky a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu služby. Judikatúra už vo všeobecnosti vyslovila, že nastúpenie do služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok sa považuje za porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy, keďže je porušením citovaného ustanovenia, a to spravidla zvlášť hrubým spôsobom (porov. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 104/2007, 6 Sžo 21/2012, 5 Sžo 25/2012, 2 Sžo 12/2014, 2 Sžo 69/2014 alebo 3 Sžk 38/2019), podobne ako výkon služby pod vplyvom amfetamínu alebo metamfetamínu (porov. rozsudok sp. zn. 2 Sžo 13/2016).

Ako uvádza aj správny súd v napadnutom rozsudku, riešenie tejto otázky považuje judikatúra za vec správnej úvahy, ktorú správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP preskúmavajú len z toho hľadiska, či neprekročila zákonné medze (porov. napríklad cit. rozsudky sp. zn. 1 Sžk 13/2021 alebo 1 Sžk 45/2020). 13.

Pritom rovnako dôkladne posudzuje všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. V tu prerokúvanej veci generálny tajomník založil svoj personálny rozkaz na závere, že žalobca pred nástupom do služby požil amfetamín a metamfetamín, čím porušil ustanovenie § 136 písm. d) cit. zák. Je pravdou, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) cit. zák. nevyžaduje, aby porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy bolo zavinené (tým menej úmyselné, porov. v tomto smere aj cit. rozsudok sp. zn. 4 Stk 10/2022), podľa kasačného súdu však služobné orgány musia tieto okolnosti brať do úvahy pri posudzovaní, či zistené porušenie je alebo nie je zvlášť hrubé a či zotrvanie policajta je alebo nie je na ujmu dôležitým záujmom služby. Osobitne to platí v prípadoch, kde sa policajtovi vyčíta nie jeho konanie, ale viac samotný výsledný stav, resp. kde sa z výsledku usudzuje na predošlé konanie.

14. V tu prerokúvanej veci bol žalobca 5. júla 2019 podrobený jednak odberu moču, jednak odberu krvi na zistenie prítomnosti návykových látok. Už na tomto mieste treba uviesť, že tak toxikologické vyšetrenie 8. júla 2019, ako aj znalecký posudok č. 22/2019 vo výsledku analyzujú len vzorky krvi, keďže vzorka moču na analýzu nebola dodaná.

súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že takto formulovaný záver znaleckého posudku nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti jeho záverov, ako to vyžaduje § 17 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. To platí o to viac, že znalec v ďalšom závere zvýrazňuje, že metabolizmus je výrazne individuálny. Podľa kasačného súdu z takejto formulácie znaleckého posudku nemožno považovať za dostatočne preukázané, jednak či a aký konkrétny vplyv mohli mať tieto látky na žalobcu, jednak či takéto koncentrácie mohli byť dôsledkom jednorazového užitia (a ak áno, kedy) alebo dlhodobého užívania. Konajúce orgány ani riadne nevysvetlili, prečo sa neriadili názorom znalca, ktorý sám odporúčal doplniť svoj posudok práve psychiatrickým vyšetrením. 15.

zodpovedal aj policajt, ktorému by boli tieto látky podané celkom bez jeho vedomia a bez jeho pričinenia v takom množstve, že by ich nijako zreteľnejšie nezaregistroval. Povinnosťou oprávneného orgánu pri zisťovaní skutkového stavu v zmysle § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. tak bolo vyzvať znalca na doplnenie jeho posudku, prípadne inak zadovážiť aspoň informácie o obvyklých dôsledkoch takejto koncentrácie, o obvyklom metabolizme a odbúravaní a teda o odhadovanom množstve takto užitej látky. Až na základe toho by bolo možné ustáliť, či žalobca mohol alebo aspoň mal vedieť o užití takýchto látok a o tom, že do služby nastupuje pod ich vplyvom.

Touto „konzultáciou“ pritom služobné orgány v prerokúvanej veci vyvracali kľúčovú obranu žalobcu, ktorý tvrdil, že amfetamín a metamfetamín sa do jeho organizmu mohol dostať kvôli užívaniu výživového doplnku s efedrínom.

Aj tu možno vo všeobecnosti súhlasiť so správnym súdom, že je v zásade vecou policajta, aby si preveril, či výživový doplnok, ktorý užíva, neobsahuje zakázané látky. V prerokúvanej veci však žalobca netvrdil, že by jeho výživový doplnok obsahoval látku, o ktorej nevedel a ktorá sa našla v jeho organizme. Podstata jeho obrany spočívala v tom, že jemu známe zloženie mohlo v jeho organizme spôsobiť koncentrácie amfetamínu a metamfetamínu. Ako už kasačný súd uviedol vyššie (ods. 13 až 15), okolnosť, či takýto proces žalobca rozumne mohol alebo aspoň mal predvídať (teda či ide o proces možný a ak áno, ako pravdepodobný), je potrebné zohľadniť pri vykonávaní správnej úvahy, či by ponechanie žalobcu v služobnom pomere odporovalo dôležitým záujmom služby.

Pritom spoľahlivosť je podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 5 cit. zák. predpokladom zotrvania policajta v služobnom pomere. Z formulácie citovaného ustanovenia však vyplýva, že nespoľahlivosť predpokladá požívanie týchto látok, čím sa už podľa všeobecného jazykového významu rozumie „zjesť alebo vypiť“. Pod požívaním takýchto látok podľa citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť ich vpravovanie do ľudského organizmu akýmkoľvek biologicky či chemicky možným spôsobom. Zároveň však citované ustanovenie svojou formuláciou naznačuje, že subjektom tohto vpravovania je sama osoba, o ktorej spoľahlivosť ide, resp. že sa tak (aspoň na počiatku) deje s jej vedomím. Ani citované ustanovenie nespája nespoľahlivosť len so samotnou okolnosť, že v organizme osoby sa zistili stopové množstvá takýchto látok. Ako už bolo vysvetlené vyššie, z nateraz zisteného skutkového stavu nemožno ustáliť, ako, kedy a v akom množstve sa tieto látky dostali do organizmu žalobcu, a či mu teda v tejto súvislosti možno vyčítať také konanie, ktoré by malo vylučovať jeho spoľahlivosť v

do časti A prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa zakáže. Efedrín, resp. prípravkov z chvojníka (rod ephedra) bol do tejto časti zaradený až nariadením Komisie č. 2015/403 s účinnosťou od 12. marca 2015, a teda až do tohto dátumu právo Európskej únie nezakazovalo jeho použitie v potravinách. Aj po tomto dátume však toto nariadenie zakazovalo len pridávanie týchto prípravkov do potravín uvádzaných na trh v Európskej únii. Podľa čl. 2 písm. a) v spojení s prílohou č. 1 nariadenia č. 273/2004 je však efedrín naďalej určenou látkou, ktorej uvádzanie na trh podlieha povoleniu a určeným podmienkam (čl. 3 cit. nariadenia). Je teda zrejmé, že prípravok, ktorý obsahuje efedrín, sa od 12. marca 2015 nemohol vyrobiť a uviesť na trh v Európskej únii, pretože by to odporovalo cit. nariadeniu č. 1925/2006. To však nevylučovalo jeho nadobudnutie z iného trhu, kde používanie efedrínu vo výživových doplnkoch nie je zakázané. Žalovaný, ani oprávnený orgán však doteraz ani nezisťovali, kedy a ako žalobca tento prípravok nadobudol a na základe čoho by

IV. Záver

19. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu. Žalovaný, ani oprávnený orgán totiž nezistili žiadne podrobnosti o tom, kedy sa amfetamín a metamfetamín mohol dostať do organizmu, v akej koncentrácii a či táto koncentrácia mohla byť pre žalobcu zistiteľná, teda či mohol alebo aspoň mal vedieť, že je pod jej vplyvom. Rovnako nevykonali riadne skutkové zistenia na vyvrátenie obrany žalobcu, že tieto látky mohli mať pôvod v efedríne, ktorý bol obsiahnutý vo výživovom doplnku žalobcu. Bez týchto skutkových zistení nemohol oprávnený orgán ani žalovaný v okolnostiach prerokúvanej veci riadne zhodnotiť naplnenie všetkých podmienok § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., teda či porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny žalobcu bolo obzvlášť závažné a či by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby. Uvedené nedostatky tak odôvodňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 20. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že v súlade s návrhom žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 21. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Preto doplnia dokazovanie na vyššie opísané okolnosti a nanovo posúdia naplnenie všetkých podmienok ustanovených v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.