7Ssk/119/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200254.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-44Sa/23/2021
- IČS
- 2021200254
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: G. S., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého č. 20/57, 920 01 Hlohovec, doručovacia adresa Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25392/2021/20 zo dňa 23.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/ 23/2021-52 zo dňa 09.02.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave 44Sa/23/2021-52 zo dňa 09.02.2023 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25392/2021/20 zo dňa 23.09.2021 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. k. 44Sa/23/2021-52 zo dňa 09.02.2023 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 25392/2021/20 zo dňa 23.09.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2.
Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. GR ZVJS-d-10933/14-2021 zo dňa 14.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 105 ods. 4 písm. b), § 105 ods. 8 a § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z., resp. „zákon“) zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2019 o 22,20 eur zo sumy 528,42 eur mesačne na sumu 550,62 eur mesačne a od 01.07.2020 o 22,20 eur na sumu 572,82 eur mesačne.
3. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na záväzný právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021 a pri zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2019 započítal žalobcovi 20 rokov doby trvania služobného pomeru a 17 rokov civilného zamestnania, t. j. v súčte 37 rokov ako dobu relevantnú, započítanú pri priznaní starobného dôchodku v roku 1995.
4. S poukazom na ust. § 105 ods. 4 písm. b) a ust. § 143aj ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok: - od 01.07.2019 podľa § 143aj zákona o 22,20 eur (2 % zo sumy 432,7650 = 8,6553, zaokrúhlené 9 : 15 = 0,60 x 37) na sumu 550,62 eur mesačne.
Priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018 je 432,7650 eur, - od 01.07.2020 podľa § 143aj zákona o 22,20 eur (2 % zo sumy 449,9720 = 8,99944, zaokrúhlene 9 : 15 = 0,60 x 37) na sumu 572,82 eur mesačne.
Priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou k 30. 06.2019 bola 449,9720 eur, - od 01.07.2021 bude žalobcovi zvýšená suma výsluhového dôchodku samostatným rozhodnutím. 5. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy 528,42 eur, vyplácanej žalobcovi do 30.06.2019 na základe právoplatného rozhodnutie zo dňa 30.06.2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2018. Poukázal na zmenu právnej úpravy mechanizmu zvyšovania výsluhového dôchodku od 01.07.2019. 6. Žalovaný uviedol, že zhodnotenie doby 37 rokov pre zvýšenie výsluhového dôchodku od 01.07.2019 vychádzalo z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. 06.1995 o priznaní starobného dôchodku od 01.07.1995, podľa ktorého bola odvolateľovi pre výpočet starobného dôchodku (dávky považovanej od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok) započítaná doba 37 rokov, z toho doba trvania služobného pomeru 20 rokov a doba civilného zamestnania
17 rokov, vychádzajúc z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia číslo 400626709 zo dňa 23.06.1995 (ďalej len „evidenčný list“) v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021.
7. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že výsluhový dôchodok bol odvolateľovi zvýšený od 01.07.2019 a od 01.07.2020 rozhodnutím zo dňa 14.06.2021 podľa § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorého normatívny text uvedený v § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/ 2002 Z. z. je nezameniteľný s rozdielnym normatívnym textom uvedeným v § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý sa na zvýšenie výsluhového dôchodku odvolateľa od 01.07.2019 a od 01.07.2020 nevzťahuje. 8.
Skonštatoval ďalej, že ďalšie námietky sťažovateľa, týkajúce sa postupu pri valorizácii od roku 2013 do 2018, aplikácie ustanovení § 68 ods. 3 a § 67 ods. 4 zákona č. 328/ 2002 Z. z., diskriminácie vo vzťahu k ostatným dôchodcom a vo vzťahu k čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a medzinárodným zmluvám, vyhodnotil prvostupňový správny orgán správne ako nedôvodné. Žalovaný uviedol, že odvolacie dôvody smerujú proti iným právoplatným rozhodnutiam, ktoré neboli predmetom prieskumu v odvolacom konaní v tu prejednávanej veci. 9. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán považoval dôvod odvolateľa, týkajúci sa zvýšenia výsluhového dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok aplikáciou ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. za nedôvodný, pretože žalobca nežiadal od 01.07.2019 zvýšiť dávku výsluhového dôchodku za konkrétnu dobu civilného zamestnania, ktoré trvalo po 31.12.2003. Takéto zvýšenie bolo odvolateľovi
vykonané rozhodnutím zo dňa 10.06.2015, ktorým bolo zohľadnené jeho dôchodkové poistenie od 01.01.2004 do 30.04.2004, od 18.10.2004 do 15.04.2005 a od 24.10.2005 do 13.04.2006, t. j. celkovo 473 dní.
10. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na v poradí prvý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 48Sa/21/2019-37 zo dňa 25.05.2020, ktorým bola zamietnutá správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal prieskumu v poradí prvého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.06.2019 vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku od 01.07.2019 podľa § 143aj ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Rozsudok č. k. 48Sa/21/2019-37 zo dňa 25.05.2020 bol zmenený rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021 tak, že predmetné rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.06.2019 bolo zrušené v spojení s v poradí prvým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.09.2019 a vec bola prvostupňovému správnemu orgánu vrátená na ďalšie konania.
11. Správny súd poukázal na právne závery kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/101/ 2020. Skonštatoval, že v súvislosti so žalobnými námietkami preskúmal, či prvostupňový správny orgán a žalovaný rozhodli v intenciách tohto právneho názoru.
Prvostupňový správny orgán rozhodol o doplatku výsluhového dôchodku a zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2019 do 30. 06.2021, teda tri roky spätne, čím došlo k úprave tohto dôchodku v súlade s ustanovením § 105 ods. 4 písm. b) zákona. Toto časové ohraničenie z doplatku výsluhového dôchodku bolo zohľadnené v prvostupňovom rozhodnutí a je v súlade s ustanovením § 105 ods. 4 písm. b) zákona. Pokiaľ žalobca žiadal o prepočítanie výšky výsluhového dôchodku od roku 2013, správny súd sa stotožnil s dôvodmi žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť, že valorizácia prebehla na základe viacerých rozhodnutí, vydaných od roku 2013 do roku 2018, ktoré právoplatné a nemôžu byť predmetom tohto prieskumu, pretože voči nim nebola podaná žaloba v zákonom stanovenej lehote. V súvislosti s určením pevnej sumy zvýšenia výsluhového dôchodku od roku 2019 a 2020 žalovaný presne popísal výpočet a žalobca sa k tomuto výpočtu v žalobe nevyjadril.
12. Odvolací dôvod týkajúci sa zvýšenia výsluhového dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok a v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. považoval správny súd za nedôvodný a stotožnil sa s názorom žalovaného, keďže žalobca nežiadal od 01.07.2019 zvýšiť dávku výsluhového dôchodku za konkrétnu dobu civilného zamestnania, ktoré trvalo po 31.12.2003.
Takéto zvýšenie bolo žalobcovi vykonané rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.06.2015, ktorým bolo zohľadnené dôchodkové poistenie žalobcu celkovo v trvaní 473 dní. 13. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutá rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konania. Zároveň žiadal o priznanie plnej náhrady trov konania a kasačného konania. 14. Žalobca mal za to, že starobný a výsluhový dôchodok sa zlúčili a nazývajú sa výsluhový dôchodok, aby sa mohol podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. valorizovať aj starobný dôchodok. Podľa žalobcu sa v ust. § 68 ods. 1 a 3 cit. zákona nachádza aj starobný dôchodok žalobcu, ale ten žalovaný nespomína, lebo by musel aplikovať § 67 ods. 4 cit. zákona.
Celá valorizácia starobného dôchodku žalobcu je upravená v ust. § 125 ods. 1 a 2 cit. zákona v spojení s ust. § 67 ods. 4, ktoré žalovaný pri rozhodovaní o valorizácii žalobcu neaplikuje, rovnako ako ust. § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., kde je upravená valorizácia oboch dôchodkov. Postup správneho orgánu pri valorizácii je diskriminačný vo vzťahu k ostatným dôchodcom, ktorým sa dôchodok valorizuje za celé obdobie trvania sociálneho poistenia. Diskriminácia je v rozpore s čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy a s medzinárodnými zmluvami.
Správnemu súdu vyčítal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku z dôvodu, že v právnom posúdení správny súd len uviedol okolnosti, s ktorými sa už vysporiadal najvyšší súd vo veci sp. zn. 9Sžsk/101/2020. 15. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti, ktorá mu bola doručená dňa 03.04.2023, nevyjadril. 16.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:
17. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (29.09.2021) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.
18. Podľa § 105 ods. 4 písm. b) cit. zákona dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka vypláca v nižšej sume, ako
patrí. 19. Podľa § 125 ods. 1 cit. zákona starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
20. Podľa § 143ah cit. zákona výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna 2018 a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvyšuje za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eura. Výsluhový dôchodok
priznaný a vyplácaný do 30. júna 2018 sa zvyšuje od 1. júla 2018. Výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra 2018 sa zvyšuje odo dňa jeho priznania. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a).
21. Podľa § 143aj ods. 1 cit. zákona od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5.
22. Podľa § 143aj ods. 2 cit. zákona výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru.
Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a).
23. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.09.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.06.2021 vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2019 o 22,20 eur zo sumy 528,42 eur mesačne na sumu 550,62 eur mesačne a od 01.07.2020 o 22,20 eur na sumu 572,82 eur mesačne z dôvodu, že žalobcovi patrí zvýšenie výsluhového dôchodku za 37 rokov doby relevantnej pri priznaní dávky sociálneho zabezpečenia (20 rokov doby trvania služobného pomeru a 17 rokov civilného zamestnania).
24. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaný a prvostupňový správny orgán v preskúmavaných rozhodnutiach vychádzali z právneho názoru vyplývajúceho z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/101/2020, ktorým bolo zrušené v poradí prvé rozhodnutie žalovaného vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku od 01.07.2019 a ako relevantný činiteľ pre zvýšenie dôchodku zobrali do úvahy nielen dobu služobného pomeru, ale aj dobu trvania civilného zamestnania. Pri výpočte výsluhového dôchodku správne orgány vychádzali z výsluhového dôchodku 528,42 eur mesačne, ktorý bol žalobcovi priznaný od 01.07.2018 do 30.06.2019 rozhodnutím zo dňa 30.06.2018 podľa §143ah zákona č. 328/2002 tak, že bola zohľadnená doba trvania služobného pomeru 20 rokov. Rozhodnutia o navýšení výsluhového dôchodku za predchádzajúce roky nie sú súčasťou administratívneho spisu.
25. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobcovi bol uvoľnený doplatok výsluhového dôchodku vo výške 367,20 eur za obdobie od 01.07.2019 do 30.06.2021. Tento doplatok bol vypočítaný ako rozdiel medzi sumou výsluhového dôchodku, ktorá bola reálne v uvedenom období, t. j. od 01.07.2019 do 30.06.2021, žalobcovi vyplácaná a sumou výsluhového dôchodku, ktorú prvostupňový správny orgán žalobcovi priznal prvostupňovým
rozhodnutím. 26. Žalobca v odvolaní zo dňa 06.07.2021 (doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 07.07.2021 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 14.06.2021 namietal najmä, že až do roku 2013 dostával navyšovanie za 37 odpracovaných rokov a od roku 2013 mu bola priznávaná valorizácia len za 20 odpracovaných rokov, správne orgány však nespomenuli, že má aj starobný dôchodok za 17 odpracovaných rokov. S poukazom na § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. namietal, že pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa mu má zvýšiť každá dávka. Žiadal, aby prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené, aby mu bola vyplatená valorizácia za celé obdobie, súčasne aby bolo rozhodnuté o zvýšení dôchodku a súčasne aby mu bolo vyplatené navýšenie dôchodku od roku 2013 doposiaľ. V prípade, ak by žalovaný rozhodol, že mu navýšenie dôchodku od roku 2013 nepatrí, žiadal o uvedenie zákonných dôvodov nerozhodnutia o navýšení dôchodku a nevyplatenia. Mal za to, že žalovaný je povinný valorizovať mu starobný dôchodok podľa ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 ako aj výsluhový
dôchodok podľa ust. § 68 ods. 1 až 3 cit. zákona. Postup žalovanej považuje za diskriminačný vo vzťahu k dôchodcom, ktorým sa valorizuje celé obdobie trvania sociálneho poistenia a rozporný s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy a s medzinárodnými zmluvami.
27. V správnej žalobe žalobca uviedol totožné skutočnosti a rovnakú argumentáciu ako v podanom odvolaní. 28. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca už v odvolaní a následne v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti namietal, že mu žalovaný mu mal valorizovať mu starobný dôchodok už od roku 2013 podľa ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 a výsluhový dôchodok podľa ust. § 68 ods. 1 až 3 cit. zákona. Primárne však namietal, že mu bol od roku 2013 do 2018 bol nesprávne zvyšovaný výsluhový dôchodok, lebo správne orgány neprihliadali na 17 odpracovaných rokov v civilnom zamestnaní a teda nenavyšovali celý dôchodok, ktorý mu bol za všetky odpracované roky priznaný. Túto skutočnosť namietal najneskôr v odvolaní voči tu preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 14.06.2021. Samotný výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku za roky 2019 a 2020 nenamietal.
29. V zmysle § 105 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia dávka výsluhového zabezpečenia, teda aj výsluhový dôchodok sa zvýši odo dňa uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že dávka sa vypláca v nižšej sume ako patrí, ale najviac 3 roky spätne odo dňa uplatnenia. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že účastník konania, ktorému je vyplácaná dávka podľa tohto zákona, môže kedykoľvek požiadať o prepočítanie tejto dávky, ak má za to, že dávka bola priznaná v nižšej sume ako patrí, a to aj vtedy, ak o tejto dávke už bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu.
V tom prípade je povinnosťou príslušného orgánu túto žiadosť riadne prejednať a v prípade, ak sa zistí, že sa dávka skutočne vypláca v nižšej sume, rozhodnúť o zvýšení tejto dávky a prípadnom doplatení rozdielu, samozrejme najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie. Toto uplatnenie nemusí byť formálne samostatným úkonom, ale je potrebné za takýto úkon považovať napr. aj odvolaciu námietku, z ktorej nepochybne vyplýva, že účastník namieta výšku valorizácie za konkrétne obdobie a z akých dôvodov. V tom prípade je potrebné sa s takýmto návrhom vecne vysporiadať (či už v samostatnom rozhodnutí alebo v rámci odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia), a nie len bez ďalšieho skúmania poukázať na to, že iným právoplatným rozhodnutím už bolo o tejto dávke rozhodnuté.
30. V danom prípade sa tak však nestalo. Žalovaný na odvolaciu námietku o postupe pri valorizácii od roku 2013 do roku 2018, uviedol, že odvolacie dôvody smerujú proti právoplatným rozhodnutiam z predchádzajúcich rokov o valorizácii, ktoré neboli predmetom prieskumu odvolacím orgánom v tomto správnom konaní. Táto argumentácia je však vzhľadom na ustanovenie § 105 ods. 4 písm. b) citovaného zákona nenáležitá a predstavuje nesprávne právne posúdenie. Je pravda, že predmetom administratívneho konania bolo zvýšenie starobného dôchodku od 01.07.2019 a od 01.07.2020 podľa § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. a správne orgány o tomto nároku v zmysle právneho názoru najvyššieho súdu uvedeného v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021 riadne a zákonne rozhodli. Keďže však v tomto konaní v odvolaní žalobca neformálne uplatnil návrh na prepočítanie už vyplácaného výsluhového dôchodku aj za roky 2013 až 2018, bolo povinnosťou žalovaného vecne sa vysporiadať s jeho námietkou o potrebe započítania celej doby dôchodkového poistenia získaného v oboch systémoch sociálneho zabezpečenia
(poistenia), napríklad aj za pomoci procesného postupu vylúčenia tohto návrhu na samostatné konanie a prerušenia konania o zvýšení dávky, v ktorom bolo toto odvolanie podané. Nie je však možné odmietnuť opätovne prepočítať už priznanú dávku s odôvodnením, že o nej už boli vydané skôr právoplatné rozhodnutia. V tomto zmysle zásada res iudicata, ktorá platí vo všeobecnosti, nie je v týchto konaniach použiteľná. 31. Čo sa týka samotného právneho posúdenia výpočtu valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2018, kasačný súd uvádza nasledovné: V zmysle právneho názoru najvyššieho súdu uvedenom v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/101/2020 ohľadne výkladu ustanovenia § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (teda ustanovenia o valorizácii dávok od 01.07.2019), jedným z rozhodujúcich činiteľov pri výpočte sumy zvýšenia výsluhového dôchodku je „počet rokov doby trvania služobného pomeru“. Najvyšší súd vyslovil, že na prípad žalobcu je potrebné ako relevantný činiteľ pri zvyšovaní dôchodku zobrať do úvahy nielen dobu služobného pomeru, ale aj dobu trvania civilného zamestnania.
Kasačný súd konštatuje, že aj pri zvýšení výsluhových dôchodkov od 01.07.2018 v ust. § 143ah ods. 1 tohto zákona figuruje rovnaká veličina, teda „doba trvania služobného pomeru“. Hoci samotný výpočet valorizácie je iný, mechanizmus výpočtu je obdobný: pevná suma 0,60 eur sa taktiež násobí dobou trvania služobného pomeru. Ak v zmysle § 143aj bolo potrebné pri starobných dôchodkoch, ktoré sa za výsluhové dôchodky iba považujú, do doby trvania služobného pomeru extenzívne započítať aj dobu civilného zamestnania, bude tomu tak aj pri aplikácii § 143ah, respektíve pri ďalších ustanoveniach, ktoré pri valorizácii takýchto výsluhových dôchodok ako jeden z výpočtových činiteľov označujú dobu trvania služobného pomeru. Žalovaný však podľa právoplatného rozhodnutia zo dňa 30.06.2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2018 (ktoré bolo ako jediné z predchádzajúcich rozhodnutí o valorizácii dôchodku súčasťou administratívneho spisu) ako základ pre zvýšenie výsluhového dôchodku zobral len dobu trvania služby bez civilného zamestnania, z čoho vyplýva, že už z tohto dôvodu
je základ pre výpočet zvýšenia za roky 2019 a 2020 určený nesprávne. 32. Súhrnom je teda potrebné konštatovať, že mechanizmus zvýšenia dávky v období od 01.07.2019 a od 01.07.2020 žalovaný uplatnil správne, keď do doby trvania služobného pomeru započítal okrem doby služby aj dobu civilného zamestnania.
Nesprávne však vychádzal zo základu (valorizovaného dôchodku za rok 2018), ktorý bola vypočítaná tak, že sa v ňom odrazila len doba služby, a nie aj doba civilného zamestnania. Hoci žalobca v odvolaní namietal aj túto skutočnosť a žiadal, aby mu boli doplatené všetky sumy dávky aj za obdobie pred 01.07.2019, žalovaný poukázal len na to, že tieto rozhodnutia sú už právoplatné a nie sú predmetom tohto konania. Je povinnosťou žalovaného sa takýmto návrhom na prepočítanie už priznaných dávok vecne zaoberať a aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z. o zvýšení výsluhového dôchodku za obdobie pred 01.07.2019 tak, aby ich výklad bol v súlade s cieľom prijatej právnej normy (tak ako to žalovaný už správne vyložil pri valorizácii od 01.07.2019 podľa ustanovenia § 143aj v preskúmavanom rozhodnutí).
Pokiaľ tak žalovaný neurobil, nezistil náležite skutkový stav veci. 33. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že ak by aj dôchodok bol už od roku 2013 valorizovaný nesprávne, žalobca má nárok na zvýšenie tejto dávky najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie. Je preto potrebné zistiť presný dátum, od ktorého žalobca uplatnil nárok na prepočítanie výsluhových dôchodkov od roku 2013. Kasačný súd k tomu dodáva, že minimálne v odvolaní zo dňa 06.07.2021 voči tu preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca tento neformálny návrh uplatnil (hoci ho mohol uplatniť už aj v odvolaní voči v poradí prvému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30.06.2019, teda v roku 2019, ktoré bolo spolu s odvolacím rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.09.2019 zrušené rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/101/2020). Od tohto uplatnenia by potom žalobcovi patrila dávka vo vyššej sume tri
roky spätne. Kasačný súd poznamenáva, že právny názor správneho súdu, že tomuto nároku žalobcu bolo učinené zadosť, pretože prvostupňový správny orgán o doplatku výsluhového dôchodku a jeho zvýšení rozhodol 3 roky spätne, a to od 01.07.2019 do 30.06.2021, je nenáležitý, keďže samotné takto vymedzené obdobie predstavuje len 2 roky a okrem toho nie je zrejmé, od ktorého dátumu správny súd počítal toto obdobie.
34. Hoci základná sťažnostná námietka žalobcu bola dôvodná (neposúdenie jeho požiadavky valorizovať výsluhový dôchodok za 37 rokov doby trvania služobného pomeru aj pred 01.07.2019), jeho právne posúdenie tejto otázky je nesprávne. Nesprávna je konštatácia žalobcu, že starobný a výsluhový dôchodok sa zlúčili a nazývajú sa výsluhový dôchodok. Starobný dôchodok žalobcu priznaný podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. bol podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. pretransformovaný na výsluhový dôchodok ako celok a neexistuje jeho časť, ktorá by bola iba starobným dôchodkom a časť, ktorá by bola iba výsluhovým dôchodkom. Preto ani nie je možné aplikovať § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý sa vzťahuje len na starobné dôchodky, keďže žalobcovi nie je vyplácaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/ 2002 Z. z. Je tiež nedôvodná námietka, že mal byť aplikovaný § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý je však všeobecným ustanovením o valorizácii a preto prednosť má
špeciálne ustanovenie § 143aj (zásada lex speciali derogat legi generali). Napokon nedôvodné je aj tvrdenie o potrebe aplikácie § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., kde má byť podľa žalobcu upravená valorizácia oboch dôchodkov (starobného aj výsluhového), už preto, že k takému súbehu nedochádza a tiež preto, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú len na dávky upravené zákonom č. 461/2003 Z. z . (ktorý dávku výsluhového dôchodku nepozná).
35. Kasačný súd záverom konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo potrebné správnym súdom zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vrátiť ho žalovanému na ďalšie konanie podľa ods. 4 tohto ustanovenia. Kasačný súd teda v zmysle § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný vyhodnotí odvolanie žalobcu aj z pohľadu jeho návrhu na prepočítanie valorizácie výsluhového dôchodku za obdobie od roku 2013 do roku 2018. Čo sa týka valorizácie za rok 2018, prihliadne na právne posúdenie uvedené v bode 31. tohto rozsudku. Pri posudzovaní zvyšného obdobia - od roku 2013 až po rok 2017 - prihliadne na právny názor najvyššieho súdu uvedený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/ 101/2020 a v tomto rozsudku, ktorý primerane aplikuje aj na ďalšie právne normy, relevantné pre posúdenie nároku žalobcu na zvýšenie výsluhového dôchodku, pokiaľ bude jedným z činiteľov pre výpočet zvýšenia dávky doba trvania služobného pomeru. Ak zistí, že žalobca
mal v tomto období skutočne nárok na vyšší výsluhový dôchodok, rozhodne o zvýšení dávky, avšak maximálne tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie. 36. O trovách kasačného konania a konania pred správnym súdom bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že bol to žalobca, ktorý mal v konečnom dôsledku úspech v konaní, keďže preskúmavané rozhodnutie bolo zrušené.
Preto mu patrí právo na náhradu všetkých dôvodne vynaložených trov súdneho konania pred správnym súdom aj kasačným súdom v plnom rozsahu. 37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. augusta 2024