7Ssk/120/2022

1. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 22Sa/25/2021 - 32 zo dňa 16. novembra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol podanie žalobkyne zo dňa 18. 06. 2021 označené ako „Návrh na exekúciu“, z ktorého vyplývalo, že žije v spoločnej domácnosti so svojim synom - Q. K. - ktorý je študentom pedagogickej fakulty, odbor maďarský jazyk a literatúra, anglický jazyk a literatúra od akademického roku 2018/2019. V podaní poukázala, že žiadosť o sociálne štipendium bola podaná osobne alebo poštou za akademické roky 2018/2019, 2019/2020 a 2020/2021, ale žalovaná nevyrozumela jej syna o výške sociálneho štipendia. 2. Správny súd v napadnutom uznesení najprv skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania. Vzhľadom na to, že podanie žalobkyne zo dňa 18. 06. 2021 malo vady a žalobkyňa napriek výzve správneho súdu (uznesenie č. k. 22Sa/25/2021-22 zo dňa 06. 09. 2021) neodstránila procesné vady konania (t. j. označila konanie alebo vec, v ktorej sa žalobkyňa domáha odstránenia nečinnosti tak, aby predmet prieskumu bol dostatočne a nezameniteľne identifikovaný; uviedla žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že žalovaná je nečinná a prečo má byť táto nečinnosť protiprávna; označila dôkazy, ak sa ich žalobkyňa dovoláva; doplnila žalobný návrh, t. j. výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha; pripojila oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom). Podanie žalobkyne zo dňa 18. 06. 2021 nespĺňalo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 246 ods. 1 písm. c) až f) a ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a preto správny súd skonštatoval, že má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Okrem iného ju poučil aj o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (Poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania). Správny súd preto odmietol podanie žalobkyne zo dňa 18. 06. 2021 podľa § 59 ods. 3

3. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podala podanie zo dňa 20. 12. 2021 žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako „Vyjadrenie k uzneseniu“, v ktorom vo vzťahu k uzneseniu správneho súdu, resp. výzvy správneho súdu na odstránenie vád konania uviedla, „ktorého sa zdržiavala lebo nemá ďalšie dôkazy a sťažnosť proti nečinnosti verejného orgánu nebolo podané“. Žalobkyňa uviedla, že podala trestné oznámenie z dôvodu „zneužitie verejného činiteľa, subvenčný podvod, evidencia žiadosti, slobodný prístup k informáciám“. Ďalej uviedla, že nedostala list od žalovanej, ani o nezložení skúšok, ani o ukončení alebo prerušení štúdia jej syna. Z dôvodu tvrdenej nečinnosti žalovanej sťažovateľkou, navrhla aby správny súd „vyzval školu rozhodnutím a zniesol rozsudok nasledovne: žalovaná strana Univerzita Jána Selye v Komárne Bratislavská cesta 3322, 94501, je povinná preskúmať a vypočítať sumu sociálneho štipendia za školské roky 2018/19, 2019/20, 2020/21m to je za tridsať mesiacov.

Na toto uznesenie reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 22. 03. 2022 označeným ako „Doplnenie - opravujem a doplňujem návrh v časti Vyjadrenie na uznesenie - sťažnosťou“, ako dôvod uviedla „protiprávna nečinnosť/nepokračovanie v administratívnej práci správneho orgánu UJS Komárno“. Žalobkyňa zopakovala obdobné tvrdenia ako v predchádzajúcich podaniach.

nebola podpísaná. Konanie vo veci priznania sociálneho štipendia bolo zastavené, keďže syn žalovanej nereagoval na výzvy (trikrát zaslané synovi žalobkyne cez univerzitný systém) a neodstránil nedostatky svojho podania. Rozhodnutie prevzal syn žalobkyne osobne.

viackrát telefonicky urgovala zaslanie rozhodnutí vo veci priznania sociálneho štipendia, pričom v každom prípade ju referentka žalovanej poučila, že jej môže poskytnúť požadované údaje len vtedy, ak žalovanej predloží úradne overené splnomocnenie od jej syna. Žalovaná poukázala, že vo vzťahu k žiadosti o sociálne štipendium je žiadateľom študent vysokej školy, pričom v tomto prípade, synovi žalobkyne zakaždým zaslala rozhodnutie doporučeným listom a syn žalobkyne sa ani raz voči rozhodnutiam neodvolal. Syn žalobkyne mal tiež pri návšteve na študijnom oddelení žalovanej uviesť, že on sociálne štipendium nechce a o škole sa s matkou (žalobkyňou) vôbec nebaví. Toto tvrdenie syna žalobkyne sa žalovanej javilo ako pravdivé, keďže sťažovateľka v každom svojom podaní uvádza, že jej syn chodí do 3. ročníka 1. stupňa v odbore maďarský jazyk a literatúry, anglický jazyk a literatúry, napriek tomu, že syn žalobkyne v skutočnosti už tretí rok navštevuje 1. ročník trojročného bakalárskeho študijného programu. Žalovaná dodáva, že splnomocnenie, ktoré doložila sťažovateľka neobsahuje podpis

údaje. Následne žalovaná zaslala sťažovateľke list s poučením, čo všetko by malo splnomocnenie obsahovať, sťažovateľka nepredložila dodatočne doplnené splnomocnenie. Žalovaná záverom dodala, že syn žalobkyne dňa 13. 09. 2021 prevzal Rozhodnutie dekana o povinnosti úhrady školného za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia v akademickom roku 2021/2022, pričom požiadal žalovanú o odloženie splatnosti školného, dekan žalovanej mu odloženie splatnosti školného akceptoval, avšak ani v dohodnutých splátkach syn žalobkyne nezaplatil školné, preto žalovaná dňa 02. 03. 2022 vydala rozhodnutie o vylúčení zo štúdia, ktoré syn žalobkyne prevzal dňa 09. 03. 2022. Zhrňujúc vyššie uvedené, žalovaná navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť. 8.

konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

11. Podľa § 445 ods. 1, v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

14. Kasačná sťažnosť predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu vydané v správnom súdnictve. Konanie o kasačnej sťažnosti je teda samostatné konanie, účelom ktorého je posúdenie, či zo strany krajského súdu v konaní, respektíve pri jeho rozhodovaní, došlo k porušeniu zákona.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť presný rozsah, v akom sa rozhodnutie krajského súdu napáda, a to z dôvodu vymedzenia rozsahu prieskumnej činnosti kasačným súdom, aby bolo možné vyvodiť, či sťažovateľ napadá rozhodnutie v celom rozsahu alebo ho napadá len pre niektoré jeho výroky. Ďalej musí sťažovateľ vymedziť sťažnostné body, s prihliadnutím na zákonné dôvody kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 SSP. Sťažovateľ musí uviesť, pre ktoré dôvody považuje rozhodnutie správneho súdu za vadné (§ 440 ods. 1 písm. a) až f) a písm. j) SSP) alebo pre ktoré považuje rozhodnutie správneho súdu za nezákonné (§ 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP).

Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľkou podaná kasačná sťažnosť nespĺňala vyššie uvedené zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 445 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti opomína zákonom ustanovené náležitosti a uvádza len jej subjektívny pohľad na priebeh konania vo vzťahu k priznaniu/nepriznaniu sociálneho štipendia pre jej syna zo strany žalovanej. Kasačný súd považoval za preukázané, že sťažovateľka napriek nejasne formulovaným podaniam a viacerým výzvam zaslaných zo strany správneho súdu a poučeniam o jej procesných právach a povinnostiach neodstránila vady podania, a v konečnom dôsledku aj vady kasačnej sťažnosti, čo malo za následok jej odmietnutie. Sťažovateľka napriek doplneniu kasačnej sťažnosti, opätovne formulovala svoje podanie nezrozumiteľne a nejasne, okrem iného v jej písomnom podaní absentovali najmä zákonné dôvody vymedzené v § 440 ods. 1 SSP. 18.

19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a § 170 písm. a) SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022