7Ssk/121/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: M.. L.. M. Z. U..O.., D.. X. M. XXXX, Z. XX, N., zastúpeného advokátskou kanceláriou: JS Legal, s. r. o., IČO: 54458838, Saratovská 3424/6E, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 4. apríla 2022, č. 3810-3/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 Sa 11/2022-48 z 5. mája 2023 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 20 Sa 11/2022-48 z 5. mája 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že jasne a zrozumiteľne uviedla skutkové zistenia, ktoré boli dôvodom na predpísanie penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Rovnako zdôvodnila, prečo nebola oprávnená zohľadniť žalobcovu námietku premlčania. Poukázala aj na to, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia. Žalovaná odkázala aj na § 209 ods. 4 cit. zákona a zdôraznila, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dávať odpoveď na každú vznesenú námietku. Ďalej uviedla, že žalobca si v spornom období preukázateľne nesplnil odvodovú povinnosť v zákonnej lehote, na základe čoho mu predpísala penále. Rovnako si nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť, čo bolo dôvodom, prečo žalovaná nemohla prihliadnuť na námietku premlčania. Na úspešné uplatnenie námietky premlčania podľa § 147 ods. 2 cit. zákona je rozhodujúce len to, či samostatne zárobkovo činná osoba podala alebo nepodala prihlášku na povinné poistenie. Odkázala taktiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 5. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zo Správneho súdneho poriadku ani judikatúry nevyplýva, že by sa otázka nedostatku dôvodov rozhodnutia mala vyslovene vzťahovať len skutkové zistenia. Poukázal napr. na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 225/2012. Žalovaná sa podľa neho nevyrovnala s argumentmi, ktoré sa týkali premlčania poistného. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporná aplikácia § 147 zákona č. 461/2003 Z. z., zdôraznil však, že žalovaná sa vôbec nezaoberala otázkou základných ústavných princípov, kam patrí aj použitie priaznivejšieho sankčného predpisu.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 7. V prerokúvanej veci správny súd zrušil ako nepreskúmateľné rozhodnutia, ktorými žalovaná predpísala žalobcovi penále z neskoro odvedeného poistného napriek jeho námietke premlčania. Nepreskúmateľným podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP je vo všeobecnosti také rozhodnutie, z ktorého nie je zistiteľné ako, o čom alebo prečo bolo rozhodnuté tak, ako bolo. Rozhodnutie správneho orgánu trpí týmto nedostatkom, ak v odôvodnení absentuje presvedčivé zdôvodnenie prijatých záverov pri vysporiadaní sa s tvrdeniami účastníkov konania (porov. napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 12/2009, judikát R 51/2011, ako aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 1 Sak 16/2022 a 6 Ssk 128/2023). 8. Podľa cit. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je podľa § 209 ods. 1 cit. zák. jeho náležitosťou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Jej povinnosťou je rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo jasne, určito a zrozumiteľne zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzala, ktoré skutočnosti považovala za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa riadila pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní. Z odôvodnenia tak musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Nevyžaduje sa pritom, aby v odôvodnení dala odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je jej povinnosťou odpovedať na podstatné otázky (pozri napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 99/2020 alebo 7 Ssk 5/2023). 9. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí odkázala na § 147 ods. a 2, § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, ako aj § 241 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 29. februára 2012. V odôvodnení zhrnula skutkový stav veci a odkázala aj na rozhodnutia o vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu, o predpísaní poistného a na následné súdne rozhodnutia, ktoré ich potvrdili. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovanej je tak zrejmé, z akých skutočností vychádzala a ako použila právne predpisy, resp. akou právnou úvahou sa riadila pri ich aplikácii, ako to vyžaduje § 209 ods. 4 cit. zákona. Žalovaná jednoznačne zdôvodnila, prečo podľa nej právo predpísať penále nie je v danom prípade premlčané. Kasačný súd tak nesúhlasí so záverom, že by preskúmavané rozhodnutie nezodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a bolo nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Následná otázka, či žalovaná pri ustálení daného záveru postupovala správne, je už otázkou právneho posúdenia veci.