7Ssk/12/2021

Odôvodnenie

žalovaná žalobcovi ako zamestnávateľovi ďalších účastníkov oznámila, že dokument PD A1 príslušného čísla, týkajúci sa príslušného zamestnanca vyhlasuje za neplatný, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

štáte. 3. Správny súd uviedol, že z administratívneho spisu nevyplýva, že medzi žalovanou a URSSAF došlo k dohode podľa čl. 16 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). 4. Ďalej krajský súd uviedol, že francúzska inštitúcia vyjadrila pochybnosti o platnosti dokumentu vydaného žalovanou ešte v januári 2016 a predtým dňa 26.08.2015 žiadala žalovanú o odňatie formulárov, na čo žalovaná nereagovala. Až oznámeniami zo dňa 17.06.2019 (pozn. správne malo byť uvedené 18.06.2019) žalovaná vyslovila neplatnosť vydaných formulárov PD A1.

Poukázal na judikatúru kasačného súdu (uznesenie č. 1Vs/1/2018), v zmysle ktorej bol prijatý záver, že dohoda podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu, čo v danom prípade absentovalo. Krajský súd tak dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uvedených v

6. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a), g), h) a f) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

a Francúzskom. Samotná dohoda medzi inštitúciami nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Z uvedeného vyvodila, že v kompetencii súdu nebolo vynášať závery o tom, či žalovaná konala správne, resp. či správne posúdila dohodu - konsenzus o určení uplatniteľnej legislatívy. Namietala, že predložila komunikáciu v písomnej forme a pokiaľ súdu tieto doklady nestačia, ide o svojvoľné a nezákonné sprísňovanie povinnosti deklarovať existenciu dohody, ktoré nemá oporu v súdnej praxi. Dodala, že ani takýmto rozhodnutím nie je možné dosiahnuť cieľ, ktorý žalobou sleduje žalobca, nakoľko rozhodnutie súdu nie je spôsobilé zaviazať Francúzsko k výmazu poistencov z francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia, do tohto momentu žalovaná nemôže tieto osoby prihlásiť do slovenského systému sociálneho zabezpečenia, inak by sa dostala do konfliktu a do dialógu s francúzskou inštitúciou, kde by musela preukázať, že zachovanie účastníkov konania ako poistencov slovenského právneho systému má dostatočný právny základ, tento však absentuje. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z formulára PD A1 a za obdobie 5 rokov ani raz žalovanej neoznámil dosiahnutý obrat.

8. Namietala tiež, že zo strany žalobcu neboli splnené predpoklady na podanie žaloby a domáhania sa ochrany práva vyplývajúceho z čl. 12 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“). Mala tiež za to, že súd porušil právo na spravodlivý proces, keď ju neúmerne a jednostranne administratívne zaťažoval zasielaním vyjadrení a predkladaním administratívnych spisov a iných dokladov do každého konania samostatne.

Trval na tom, že nemal povinnosť oznámiť v lehote 8 dní zmenu - nedosiahnutie obratu 25 % za obdobie, za ktoré žalovaná vydala formuláre PD A1, nakoľko v žiadosti sa uvádza „predpokladaný“ (nie skutočne dosiahnutý) obrat a poukázal na skutočnosť, že formuláre PD A1 jej boli v priebehu roka 2014 a nasledujúcich rokov stále vydávané. Zdôraznil, že žalovaná na jednej strane vo svojich vyjadreniach označuje časový úsek ku dátumu vydania opatrení (niekoľko rokov) za primeraný, na druhej strane uvádza, že splnenie výšky obratu nie je podmienkou, ktorej skúmanie si vyžaduje zdĺhavé a podrobné skúmanie. Kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol v súlade s § 461 SSP.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

záujmoch. 14. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 15.

16. Podľa článku 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia „osoba ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojím zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu“, zahŕňa aj osobu, ktorá je zamestnaná na účely vyslania do iného členského štátu pod podmienkou, že sa na dotknutú osobu už aj bezprostredne pred začatím jej zamestnania vzťahujú právne predpisy členského štátu, v ktorom je usadený jej zamestnávateľ.

18. Podľa článku 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, v prípade pochybností o platnosti dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší.

Podľa článku 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, na požiadanie dotknutej osoby alebo zamestnávateľa poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú uplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné.

22. Podstatou prerokúvanej veci je posúdenie otázky, za akých podmienok mohla žalovaná zrušiť, resp. vyhlásiť na neplatné potvrdenia o uplatniteľných právnych predpisoch, ktoré vydala podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil oznámenia žalovanej, ktorými uvedené potvrdenia vyhlásila za neplatné, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nepreskúmateľnosť. Žalovaná v kasačnej sťažnosti spochybňuje oba tieto právne názory. Už na tomto mieste treba uviesť, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu, sa svojou celkovou skladbou pohybuje na hranici nepreskúmateľnosti. Správny súd na v bodoch 1 až 13 rekapituluje obsah podaní účastníkov, v bodoch 15 až 48 obsah ústneho pojednávania obsah administratívneho spisu, použiteľné právne predpisy a nesporné skutočnosti. Samotné právne posúdenie veci správnym súdom je zhrnuté v bodoch 49 až 52, spôsob tvorby jednotlivých právnych názorov je však ťažko sledovateľný.

23. Otázka za akých podmienok mohla žalovaná potvrdenie o uplatniteľných právnych predpisoch, vydané podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, zrušiť, resp. vyhlásiť na neplatné bola riešená kasačným súdom vo veci sp. zn. 7Sžsk/56/2021, s takmer totožným skutkovým a právnym stavom a kasačnými námietkami žalovanej. Táto obdobná vec sa týkala rovnakého predmetu konania (zrušenie, resp. vyhlásenie potvrdení o uplatniteľných právnych predpisoch vydaných podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia za neplatné), rovnakého žalobcu (KAER-m s.r.o.) a žalovaného (Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra).

„6. V prerokúvanej veci nie je sporné, že žalobca, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania a je usadený v Slovenskej republike, zamestnával zamestnancov v zmysle čl. 1 písm. a) základného nariadenia, ktorí tu mali svoje bydlisko v zmysle čl. 1 písm. j) cit. nariadenia. Zároveň týchto zamestnancov vysielal na práce do Francúzska, a to na základe dohody s klientom, ktorý bol usadený vo Francúzsku. V dôsledku toho títo zamestnanci spadali do rozsahu osobnej pôsobnosti citovaného nariadenia podľa jeho čl. 2 ods. 1. Podľa čl. 11 ods. 1 cit. nar. osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto predpisy sa určia v súlade s hlavou II. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) cit. nar. potom platí, že ak čl. 12 až 16 neustanovujú inak, osoba vykonávajúca činnosť zamestnanca v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa osobitného pravidla v čl. 12 ods. 2 cit. nar. osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a

. . . 8. Na uvedené čl. 12 a 13 základného nariadenia nadväzujú čl. 14 až 16 vykonávacieho nariadenia. Pritom už z nadpisu čl. 16 vykonávacieho nariadenia je zrejmé, že sa týka uplatňovania čl. 13 základného nariadenia, a nie jeho čl. 12. V tu prerokúvanej veci však žalovaná, ale aj žalobca v podanej správnej žalobe vôbec nespochybňujú, že tu ide o vyslanie zamestnancov do iného štátu v súlade s čl. 12 ods. 1 základného nariadenia.

Z čl. 14 ods. 7 vykonávacieho nariadenia síce vyplýva, že v konkrétnom prípade môžu vzniknúť pochybnosti, či určitá činnosť sa má hodnotiť ako vyslanie podľa čl. 12 ods. 1 alebo ako výkon zamestnania na území viacerých členských štátov podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia. V tu prerokúvanej veci však počas celého obdobia žiaden takýto spor nevznikol a ani z napadnutého rozsudku krajského súdu neplynie, že by vo veci takýto rozpor videl.

Postup ustálenia uplatniteľných právnych predpisov pre vyslanie upravuje čl. 15 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého v prípade, že osoba vykonáva činnosť v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát podľa hlavy II základného nariadenia, zamestnávateľ podľa možnosti vopred informuje o tejto skutočnosti príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú (teda v danej veci Sociálnu poisťovňu). Táto inštitúcia vydá dotknutej osobe osvedčenie uvedené v článku 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a bezodkladne sprostredkuje inštitúcii členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, informácie o právnych predpisoch uplatniteľných na túto osobu podľa čl. 12 základného nariadenia. Podľa uvedeného čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, na požiadanie dotknutej osoby alebo zamestnávateľa poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú uplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné.

10. Judikatúra Súdneho dvora (porov. napr. rozsudok zo 6. septembra 2018, C-527/16, Alpenrind, na ktorý odkazoval aj žalobca, ale najmä skorší rozsudok z 29. januára 2006, C- 2/05, Herbosch Kiere) zdôrazňuje, že záväznosť osvedčení (potvrdení) podľa čl. 5 cit. nar. je prejavom zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi. Táto záväznosť znamená, že nielen príslušné inštitúcie, ale aj súdy iných členských štátov musia obsah týchto osvedčení akceptovať, pokiaľ nie sú vydávajúcou inštitúciou zrušené. Pokiaľ inštitúcia iného členského štátu nesúhlasí s obsahom tohto osvedčenia, môže požiadať vydávajúcu inštitúciu, aby poskytla podrobnejšie vysvetlenie alebo poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší (čl. 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia). Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii (čl. 5 ods. 4 cit. nar.).

11. Už v dôsledku toho neobstojí východisko krajského súdu, že v administratívnom spise chýba zachytená dohoda príslušných inštitúcií, pretože táto nemá - na rozdiel od dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia - právotvorný účinok. Ako už bolo uvedené, z čl. 12 ods. 1 základného nariadenia a čl. 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vyplýva výnimka, podľa ktorej (za určitých podmienok) vyslaní zamestnanci naďalej podliehajú právnym predpisom štátu, v ktorom má sídlo ich zamestnávateľ (pričom nie je potrebné, aby im tam pred vyslaním aj skutočne vznikla účasť na sociálnom poistení - porov. rozsudok z 25. októbra 2018, C-451/ 17, Walltopia). Splnenie týchto podmienok je osvedčené osvedčením podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ nie je osvedčené splnenie týchto podmienok, v zásade sa uplatňuje všeobecné pravidlo určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa cit. čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia. Uplatnia sa predpisy štátu, kde zamestnanec vykonáva

Toto posúdenie je táto inštitúcia povinná vykonať samostatne, v súlade so svojou vlastnou procesnou úpravou. 12. V tu prerokúvanej veci tak krajský súd mal - s ohľadom na uplatnené žalobné body - posúdiť, či tak žalovaná urobila správne, teda či správne dospela k záveru, že v danej veci

svoju činnosť“ v zmysle článku 12 ods. 1 základného nariadenia v tomto členskom štáte, musí významnú časť svojich činností spočívajúcich v prideľovaní dočasných agentúrnych pracovníkov vykonávať v prospech užívateľských podnikov, ktoré sú usadené a vykonávajú svoje činnosti na území uvedeného členského štátu. Súdny dvor totiž zdôraznil, že čl. 12 ods. 1 základného nariadenia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla čl. 11 ods. 3 písm. a) cit. nar. a má sa vykladať úzko. Preto sa toto nemôže uplatňovať na agentúru dočasného zamestnávania, ktorá síce v členskom štáte, v ktorom je usadená, vykonáva činnosti výberu a náboru dočasných agentúrnych pracovníkov, avšak v tomto štáte vôbec neprideľuje takýchto pracovníkov užívateľským podnikom, ktorí sú v tomto štáte tiež usadení, alebo tak robí len v zanedbateľnej miere.“

25. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že krajský súd porušil právo na spravodlivý proces tým, že ju neúmerne a jednostranne zaťažoval zasielaním vyjadrení a predkladaním administratívnych spisov a iných dokladov do každého konania samostatne, kasačný súd dáva do pozornosti, že je v záujme žalovanej, aby jej boli vyjadrenia protistrany zaslané na oboznámenie či vyjadrenie. Ani štandardnej povinnosti riadne predložiť príslušný „administratívny spis“ žalovanú ušetriť nemožno, nakoľko práve administratívny spis je prostriedok, z ktorého správne súdy overujú, či skutkový stav, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, skutočne korešponduje skutočnostiam zisteným v administratívnom

27. K sťažnostnej námietke, že zo strany žalobcu neboli splnené predpoklady na podanie žaloby a domáhania sa ochrany práva vyplývajúceho z čl. 12 ods. 1 kasačný súd s poukazom na ust. § 2 ods. 1, ods. 2 a ust. § 177 ods. 1 SSP konštatuje, že krajský súd danej otázke nevenoval dostatočnú pozornosť, keď opomenul vyhodnotiť, ochrany ktorého subjektívneho práva vyplývajúceho z akého relevantného právneho predpisu sa žalobca žalobou domáha, resp. akým konkrétnym spôsobom bol žalobca na svojich právach opatrením správneho orgánu poškodený, prípadne prečo a z akých dôvodov sa tak domnieva, a to napriek tomu, že sťažovateľka už vo vyjadrení k správnej žalobe namietala, že nedošlo k splneniu predpokladov na podanie správnej žaloby. Kasačný súd preto kasačnú námietku žalovanej, že zostalo otázne, či boli splnené predpoklady na podanie žaloby a domáhanie sa ochrany práva vyplývajúceho z článku 12 ods. 1 základného nariadenia, vyhodnotil ako relevantnú (obdobne sp. zn. 6Ssk/8/ 2021). 28.

29. Krajský súd tak dospel k nesprávnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak vo výsledku dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

samej. 31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.