7Ssk/12/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200436.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 75S/21/2020
- IČS
- 6020200436
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: LI MANAGEMENT, s.r.o., IČO: 45962715, Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica, zastúpeného: JUDr. Ivan Heger, advokát, Na Troskách 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice - Staré Mesto, o preskúmanie rozhodnutia z 19. augusta 2020, č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1848, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75 S 21/2020-267 z 9. júna 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75 S 21/2020 z 9. júna 2022 sa zrušuje vo výroku o náhrade trov konania a vec sa v tomto rozsahu vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca sa správnou žalobou podanou 3. novembra 2020 domáhal preskúmania rozhodnutia uvedeného v záhlaví. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo 7. júla 2020, ktorým žalobcovi uložil pokutu 45.000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 31. marca 2021 za iný správny delikt spočívajúci (zjednodušene povedané) v tom, že žalobca na stavenisku „Nová Radvaň - obnova objektov“ nezabezpečil bezpečné lešenie, kvôli čomu tam 26. mája 2016 došlo k pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. Žalobca v správnej žalobe uplatnil množstvo žalobných bodov, ktoré sa týkali predovšetkým nesprávnych alebo neúplných skutkových zistení, preklúzie jeho administratívnej zodpovednosti, ako aj neprípustného postihnutia bez ohľadu na zavinenie. Počas súdneho konania (6. júla 2021) žalobca podal repliku na vyjadrenie žalovaného, v ktorej čiastočne zopakoval svoje výhrady voči zistenému skutkovému stavu. 2. Správny súd napadnutým rozsudkom (I.) zrušil rozhodnutie žalovaného, aj inšpektorátu práce, no (II.) žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Vo veci samej zdôraznil, že keďže ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania, musel podľa § 195 písm. d) SSP prihliadať na základné zásady ukladania trestov, medzi ktoré patrí aj použitie neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa výhodnejšie. Počas konania nadobudol 1. apríla 2021 účinnosť zákon č. 73/ 2021 Z. z., ktorým bolo zmenené ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. tak, že spodná hranica pokuty v prípade pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví sa znížila z 33.000 € na 20.000 €. Takúto zmenu správny súd považoval za zmenu v prospech žalobcu, na ktorú musel prihliadnuť, aj keď nastala až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
V ďalšej časti odôvodnenia sa podrobne vyrovnal s jednotlivými žalobnými bodmi, ktoré napospol považoval za nedôvodné. Výrok o trovách založil na ustanovení § 167 ods. 3 písm. a) SSP a za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval to, že žalobca mal úspech len kvôli zmene právnej úpravy, na ktorú správny súd musel prihliadnuť, hoci on sám na túto okolnosť nijako neupozornil.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku vo výroku o trovách. Zdôraznil, že vo veci mal vo výsledku úspech, lebo rozhodnutie žalovaného bolo zrušené. Ak by nebol inicioval súdne konanie, nebolo by takéto zrušenie vôbec možné. Dôvodne vynaloženými trovami sú tak v každom prípade minimálne súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za prevzatie zastúpenia a prípravu žaloby. Správny súd mohol dôslednejšie aplikovať § 167 ods. 1 SSP a priznať žalobcovi aspoň časť ním vynaložených trov. 4. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť v podstate z dôvodov, ktoré uviedol sám správny súd.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
6. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Náhrada trov konania vo veciach správneho súdnictva sa tak spravuje zásadou úspechu, pričom úspech sa posudzuje spravidla porovnaním výroku rozhodnutia vo veci samej a žalobného návrhu (petitu). Ustanovenie § 167 ods. 3 SSP potom výnimočne dovoľuje nepriznať nárok na náhradu trov konania jednak z dôvodov hodných osobitného zreteľa, jednak v prípadoch ustanovených v § 206 ods. 5 SSP (zrušenie rozhodnutia vo veci azylu alebo zaistenia kvôli zmene pomerov po vydaní rozhodnutia).
Už zo systematického hľadiska tak možno vysledovať, že zákonodarca takúto zmenu okolností po vydaní rozhodnutia nepovažuje automaticky za dôvod hodný osobitného zreteľa [v opačnom prípade by nebolo potrebné tento dôvod osobitne normovať v § 167 ods. 3 písm. b) SSP, keďže by už bol krytý písmenom a) tohto odseku].
7. Vo vzťahu k dôvodom zrušenia je predovšetkým podstatné, že neviazanosť súdu žalobnými bodmi napríklad v prípadoch uvedených v § 195 SSP sa môže prejaviť len v začatom súdnom konaní. Podľa § 31 ods. 1 SSP sa konanie začína doručením návrhu (žaloby - porov. § 31 ods. 2 SSP) súdu. Žaloba je v ustanovení § 61 písm. a) SSP definovaná ako procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Z citovaných ustanovení tak plynie, že žalobca musí najskôr podať správnu žalobu proti rozhodnutiu vo veci správneho trestania, aby v takto začatom konaní mohol správny súd uplatniť svoje oprávnenia v zmysle § 195 SSP. Inak povedané, ak by sa žalobca nebránil proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania a nepodal by správnu žalobu, potom by nebol mohol byť v konaní úspešný zo žiadnych dôvodov, a to ani z dôvodov uvedených v § 195 SSP. Toto ustanovenie sa tak stáva integrálnou súčasťou žalobných bodov bez toho, aby na ne žalobca musel odkazovať. Len v dôsledku podania žaloby tak vôbec možno zohľadniť retroaktivitu v prospech žalobcu ako páchateľa správneho deliktu; bez jej podania by nič také nebolo možné.
8. Preto podľa kasačného súdu nie je možné tvrdiť, že sama okolnosť zmeny právnej úpravy v prospech páchateľa počas súdneho konania, kvôli ktorej bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené, je takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by celkom vylučoval priznať náhradu trov konania. Bez podania samotnej správnej žaloby by totiž vôbec nebolo možné, aby súd na tento dôvod zrušenia prihliadal na základe § 195 SSP.
Minimálne samo podanie správnej žaloby tak bolo v príčinnej súvislosti s úspechom žalobcu v prerokúvanej veci. Ako žalobca správne zdôraznil v kasačnej sťažnosti, s podaním správnej žaloby je spojená minimálne poplatková povinnosť (porov. položku 10 sadzobníka súdnych poplatkov v prílohe zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v spojení s jeho § 1). Bez jej splnenia by správny súd zastavil konanie (§ 10 ods. 1 cit. zák.), a tak by takisto nebolo možné dôjsť k použitiu § 195 SSP. Napokon treba dodať, že voči ustanoveniu § 167 ods. 3 písm. a) SSP nie je komplementárne len priznanie plného nároku na náhradu trov; už samo ustanovenie § 167 ods. 1 SSP totiž dovoľuje priznať nárok na náhradu trov aj čiastočne.
IV. Záver
9. Pokiaľ teda správny súd za daných okolností dospel k záveru, že žalobca nemá právo na náhradu žiadnych trov konania, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Správny súd opätovne rozhodne o trovách konania, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP takisto rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. októbra 2023