7Ssk/12/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100490.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20Sas/2/2023
- IČS
- 0923100490
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX. júla XXXX, bytom T. č. XXX/XX, J., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 33444-2/2023-BA zo dňa 09. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 20Sas/ 2/2023-54 zo dňa 31.10.2024, takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Košiciach č. k. 20Sas/2/2023-54 zo dňa 31.10.2024 sa zrušuje a vec sa vracia správnemu súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Predmet konania 1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 20Sas/2/2023-54 zo dňa 31.10.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok") zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 33444-2/ 2023-BA zo dňa 09. augusta 2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie"), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov číslo: 700-2712610423-GC04/23 zo dňa 24.05.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie") a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Konanie na správnych orgánoch
2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov predpísala žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení"), § 152a citovaného zákona a § 178 ods. 1 citovaného zákona poistné na nemocenské a starobné poistenie ako aj poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie 31. decembra 2016 v sume 8,80 €. V odôvodnení uviedla, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky účastník odviedol v nesprávnej sume za mesiac december 2016.
3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodovala žalovaná, ktorá preskúmavaným rozhodnutím zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text § 152a zákona o soc. poistení v znení neskorších predpisov a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že na základe odvolania žalobcu preskúmala prvostupňové rozhodnutie a došla k záveru, že prvostupňové rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného. Skutočnosť, že účastník konania je od 31.12.2007 poberateľom starobného dôchodku, bola pri vydaní napadnutého rozhodnutia zohľadnená - účastníkovi nebolo za deň 31.12.2016 predpísané poistné na invalidné poistenie. Účastník bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť od 07.12.1992.
Vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v dokladoch o živnostenskom oprávnení ju ukončil ku dňu 31.12.2016. V období od 25.12.2012 až 25.12.2022 bol držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba bol po zohľadnení skutočnosti, že z dôvodu poberania starobného dôchodku od 31.12.2007 nebol povinný platiť poistné na invalidné poistenie, povinný za deň 31.12.2016 odviesť poistné v sume 8,80 € (za celý mesiac december 2016 bol povinný odviesť poistné v sume 272,03 €). Kontrolou bolo zistené, že poistné za deň 31.12.2016 neodviedol do dňa vydania napadnutého rozhodnutia vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného 8,80 €. Ďalej žalovaná poukázala na to, že pobočka Prešov vychádzajúc zo skutočnosti, že účastníkovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. decembra 2016, v súlade s § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinného do 31. mája 2022 vrátila účastníkovi poistné zaplatené bez právneho dôvodu za deň 31.12.2016 v sume 8,80 €.
Dodatočne zistila, že účastník bol v období 25.12.2012 až 25.12.2022 držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a preto dňa 18. januára 2017, kedy účastníkovi vrátila poistné za deň 31. decembra 2016, nemala vedomosť, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe tieto povinné poistenia nezanikli 30. decembra 2016, ale že trvali až do 30. júna 2018. Následne pobočka Prešov v liste zo dňa 22.02.2023 informovala účastníka, že dňa 30.06.2018 mu zanikli povinné poistenia z dôvodu, že jeho príjem za rok 2017 nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu. Zároveň v ňom uviedla, že povinné poistenia nezanikli dňom 30.12.2016 a preto je potrebné považovať oznámenie zo dňa 03.01.2017 za bezpredmetné.
Konanie na správnom súde 4. Správny súd v napadnutom rozsudku považoval žalobné námietky za nedôvodné. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia, s čím sa však súd nestotožnil, keďže žalovaný prípadné obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia odstránil v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vo vzťahu k jednotlivým námietkam pomerne rozsiahlo, vecne a logickým spôsobom odôvodnil.
K námietke, že ide o nesprávny úradný postup pobočky v súvislosti s oznámením o zániku povinných poistení k dátumu 30.12.2016, odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/31/2023, podľa ktorého vo vzťahu k námietke, že žalobkyňa mala po podaní odhlášky z povinného poistenia za to, že vec je definitívne vybavená, je treba uviesť, že táto skutočnosť musí byť pripočítaná na ťarchu sťažovateľky, pretože v zmysle zákona o sociálnom poistení povinnosť preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a zánik povinného poistenia prináleží poistencovi. Ak teda žalobkyňa sama navodila stav, že orgán sociálneho poistenia nedisponoval úplnými podkladmi k posúdeniu otázky vzniku a trvania jej povinných poistení, respektíve k tejto otázke bol odhláškou ňou podanou uvedený do omylu, nie je možné sa účinne dovolávať nesprávnosti postupu daného orgánu v tomto smere.
Správny súd však nad rámec obsahu správnej žaloby identifikoval zásadný nedostatok napadnutého rozhodnutia žalovanej a to nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom aj žalovanou v tom, že tieto rozhodnutia sú založené na aplikácii § 144 zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia je možné predpísať poistné, ak sú splnené 2 podmienky; prvou je osoba, ktorá je zároveň povinná odvádzať poistné a druhou je, že táto osoba buď neodviedla poistné vôbec alebo ho odviedla v nesprávnej sume. Prvá podmienka splnená bola, ale nebola splnená druhá podmienka, pretože žalobca odviedol a uhradil poistné za mesiac december 2016 dňa 29.12. 2016 v správnej výške 272,03 € a sama skutočnosť, že žalovaná následne podľa § 145 citovaného zákona vrátila toto poistné sa môže javiť ako významná, no správny súd má zato, že v danom prípade vzhľadom na obsah § 144 jeho aplikácia nie je možná.
Preto zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ďalej zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 SSP, keď mal za to, že konanie, na ktoré poukazoval žalobca, nemá vplyv na právne posúdenie tejto veci. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Nestotožnila sa s výkladom § 144 zákona o sociálnom poistení, ako ho uviedol správny súd a považuje ho za prísne formalistický. Pobočka Prešov vrátila žalobcovi poistné, ktoré v tom čase považovala za poistné zaplatené bez právneho dôvodu, keďže po tom, ako žalobca zaplatil poistné za mesiac december 2016, ukončil podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia k
30.12.2016. Pobočka mala za to, že z uvedeného dôvodu nebol povinný platiť poistné za tento mesiac v plnej sume, čo sa nakoniec ukázalo ako nesprávne. Poukázala na to, že v oznámení zo dňa 03.01.2017 výslovne informovala žalobcu, že k zániku poistení došlo na základe dostupných údajov a že pokiaľ vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktoré je platné aj po dátume 30. decembra 2016, aby to žalovanej oznámil a preukázal. Žalobca však na to oznámenie nereagoval, hoci bol stále držiteľom povolenia na nákladnú dopravu. Žalobca má povinnosť oznámiť žalovanej všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na jeho povinné poistenia a keďže to neurobil, je potrebné to pripísať len na jeho ťarchu.
Ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia mal prvostupňový orgán preukázané, že žalobca mal dlh na poistnom, t. j. poistné nie je zaplatené v správnej sume. Podľa právneho názoru žalovanej vychádzať len z gramatického a doslovného výkladu ustanovenia § 144 je v rozpore so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení. Žalovaná tak vychádzala zo skutočného stavu veci, t. j. že poistné ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nebolo zaplatené v správnej sume. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie. 6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. Posúdenie kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 prvá veta SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu dôvodná.
8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi predpísala poistné na povinné nemocenské a starobné poistenie ako aj poistné do rezervného fondu solidarity za deň 31. december 2016, pretože v čase jeho vydania a právoplatnosti nebolo poistné z jeho strany odvedené. Pred vydaním tohto rozhodnutia žalobca dobrovoľne uhradil poistné za celý mesiac december 2016, avšak žalovaná mu platbu za deň 31.12.2026 vrátila, pretože v čase vrátenia mala zato, že poistné bolo zaplatené bez právneho dôvodu.
Správny súd postavil svoj zrušujúci rozsudok na právnom závere, že § 144 zákona o sociálnom poistení neumožňuje predpísať poistné za takej skutkovej situácie, keď žalobca predtým poistné odviedol a následne mu bolo vrátené.
9. Podľa § 144 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 23.08.2023 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
10. Kasačný súd posúdil výklad § 144 zákona o sociálnom poistení, ktorý podal správny súd. Podľa správneho súdu nie je možné aplikovať toto ustanovenie za situácie, keď v minulosti účastník konania dlžné poistné za konkrétne obdobie odviedol, bez ohľadu na to, že poistné mu bolo následne vrátené podľa § 145 ods. 1 písm. a) citovaného zákona ako zaplatené bez
právneho dôvodu. V prvom rade kasačný súd uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že žalobca v minulosti už dlžné poistné odviedol. 11. Hypotéza právnej normy § 144 uvádza, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ho odviedla v nesprávnej sume. Predpísanie poistného sa teda viaže na skutočnosť, že poistné nebolo riadne odvedené. Dôležité je teda zodpovedať otázku, či žalobca zaplatením platby v decembri 2016 odviedol poistné za deň 31.12.2016. Podľa názoru kasačného súdu žalobca poistné za deň 31.12.2016 zaplatením tejto sumy neodviedol z nasledovných dôvodov.
12. V tu prejednávanej veci je nesporné, že žalobca dňa 29.12.2016 žalovanej zaplatil sumu 272,03 eur, prípisom zo dňa 03.01.2017 mu žalovaná oznámila, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie za deň 31.12.2016 mu podľa ňou zistených informácií zaniklo a platba 8,80 eur ako suma, ktorú zaplatil bez právneho dôvodu, mu bola 20.01.2017 vrátená.
Následne žalovaná zistila, že poistné malo byť za tento deň zaplatené. Podľa názoru kasačného súdu je pre právne posúdenie veci významné, že žalovaná v čase, keď žalobca platbu vykonal, nemala dôvod nakladať s touto platbou ako s poistným, pretože nemala informáciu, že žalobca je ku dňu 31.12.2016 povinne poistená osoba a že z tohto dôvodu poistné za tento deň dlhuje. Naopak, z dostupných informácií jej informačného systému vyplývalo, že nie je v tento deň povinne poistený a sám žalobca dôkaz o jeho povinnom poistení nepredložil, ani výslovne neuviedol, že platí poistné (aj) za deň 31.12.2016. Pokiaľ teda žalobca zaplatil sumu 272,03 eur, z uvedenej skutočnosti nevyplýva, že touto platbou odviedol poistné za deň 31.12.2016. Ak žalovanej aj došla určitá suma, nemala dôvod podradiť ju pod konkrétnu platbu poistného za deň 31.12.2016 a ako prijatú bez právneho dôvodu ju vrátila žalobcovi.
Nie je preto možné konštatovať, že žalobca za tento deň odviedol poistné. Následne (po zistení rozhodnej skutočnosti o ďalšom nezrušenom povolení žalobcu na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti) žalovaná zistila, že žalobca má povinnosť poistné za tento konkrétny deň zaplatiť a poistné neodviedol. Preto je potrebné prijať záver, že žalovaná mala právo následne predpísať poistné prvostupňovým rozhodnutím.
Záver 13. Podľa názoru kasačného súdu je aj na tento prípad možné aplikovať § 144 zákona o sociálnom poistení, teda predpísať poistné aj takej osobe, ktorá predtým určitú platbu žalovanej uhradila bez dostatočného špecifikovania tejto platby ako poistného za konkrétne obdobie poistenia.
V takom prípade žalovaná nemala dôvod nakladať s touto sumou ako s poistným a preto túto sumu správne vrátila ako prijatú bez právneho dôvodu. Zo strany žalobcu touto platbou nedošlo k odvedeniu poistného za deň 31.12.2016 a žalovanej nič nebránilo ho následne predpísať ako dlžné poistné.
14. Keďže kasačný súd vyhodnotil sťažnostnú námietku žalovanej ako dôvodnú, podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny súd, viazaný týmto právnym názorom, vyhodnotí žalobné námietky žalobcu opätovne a vo veci rozhodne. Trovy kasačného konania
15. V konečnom rozhodnutí rozhodne správny súd aj o náhrade trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025