7Ssk/12/2026

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.. L. A., nar. XX.XX.XXXX., bytom W. č. XX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/19/2025-10 zo dňa 1. decembra 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ"). Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa má vecne zaoberať jeho tvrdeniami o pokračujúcej diskriminácii, porušení právnej istoty a jeho práva vec prerokovať na verejnom pojednávaní. 5. Namietal extrémne formalistický postup správneho súdu, ktorý jeho žalobu odmietol bez toho, aby skúmal či sú splnené materiálne dôvody obnovy, čím malo dôjsť k porušeniu právnej istoty, pokračujúcej diskriminácii a faktickému odňatiu prístupu k súdu. Ďalej uviedol meritórne námietky vo vzťahu k rozhodnutiu GR ZVJS, ktorých podstatou bola argumentácia o protiprávnom odňatí jeho starobného dôchodku s tým, že od tej doby je nepretržite diskriminovaný a je mu dlhodobo odopieraná účinná súdna ochrana. Postup súdu označil za rozporný s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 23 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 2 a čl. 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a čl. 19 Dohovoru MOP. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 300/06 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/125/2009 zo dňa 25.08.2009 s ktorými sa správny ako aj kasačný súd doposiaľ nevysporiadali. 6. Okrem toho namietal, že vo veci nebolo nariadené verejné pojednávanie. Napadnuté

uznesenie

pritom podľa jeho názoru nie je možné považovať za procesné rozhodnutie. Mal za to, že výrokom o odmietnutí obnovy konania súd fakticky rozhodol o neexistencii tohto nároku, čiže rozhodol vo veci samej. Učinil tak bez nariadenia pojednávania a vykonania dôkazov. 7. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.

Správny súd v Banskej Bystrici dve žaloby o obnovu konania proti tomu istému žalovanému, v ktorých žiadal obnoviť to isté súdne konanie, pričom uplatňoval rovnaké dôvody. Nepopieral, že na správnom súde sa na základe jeho žalôb, ktoré boli súdu doručené dňa 09.10.2025 a 04.11.2025 vedú pod spisovými značkami 28Sa/17/2025 a 28Sa/19/2025 dve totožné konania. Z uvedeného vyplýva, že žiadnym spôsobom nerozporoval zistenia správneho súdu, ktoré boli podkladom pre posúdenie totožnosti týchto konaní a ktoré tvorili základ pre jeho záver o existencii prekážky prv začatého súdneho konania. 12. Ak tu teda v čase rozhodovania správneho súdu existovali súčasne dve súdne konania medzi totožnými účastníkmi s totožným predmetom konania, tak nie je možné považovať postup správneho súdu, ktorý odmietol neskôr podanú žalobu, z dôvodu prekážky prv začatého súdneho konania, za nezákonný. Naopak práve takýto postup zodpovedá zákonu, pričom nie je formalistický a ani diskriminujúci, pretože prv podaná žaloba sťažovateľa bude prejednaná. O tomto bol sťažovateľ upovedomený aj v napadnutom uznesení. Správny súd svojim postupom iba zabránil tomu, aby sa tá istá vec prejednávala v dvoch konaniach, čo je v súlade so zákonom. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP ak správny súd žalobu odmietne, urobí tak formou uznesenia. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak tak spraví bez nariadenia pojednávania a vykonania dôkazov. Nie je pravdou, že by de facto správny súd vo veci meritórne rozhodol, keďže iba zákonom predpokladaným spôsobom reagoval na procesnú prekážku. 14. Ako dôvodné nemožno vyhodnotiť ani sťažnostné námietky, ktoré sa týkali meritórneho posúdenia veci, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania. Nebol teda ani dôvod, aby správny alebo kasačný súd prihliadali na závery vyslovené v sťažovateľom označených rozhodnutiach.