7Ssk/122/2023

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca si prvýkrát uplatnil nárok na invalidný dôchodok žiadosťou spísanou 6. decembra 2016. Vtedy jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár, ktorý vo svojom lekárskom posudku zhrnul, že žalobca v roku 2009 utrpel zlomeninu kosti ľavého predkolenia a v roku 2015 ďalšiu zlomeninu v tej istej oblasti ľavého predkolenia. Pooperačný priebeh bol neprimerane dlhý pre oneskorené hojenie, kontrolné traumatologické vyšetrenie následne potvrdilo priaznivý zhojený stav.

spoločenského uplatnenia. Generálny riaditeľ žalovanej však rozhodnutím z 1. apríla 2017 zamietol toto odvolanie a správnu žalobu proti nemu zamietol správny súd rozsudkom sp. zn. 1 Sa 20/2017 z 13. októbra 2017. 2.

Na ich základe posudkový lekár uzavrel, že v „júli 2016 je už vytvorený pevný kalus na lomných líniách a je doporučená plná záťaž - bez pomôcok. Podľa vyjadrenia traumatológa aj ortopéda je pohyblivosť ľavého členka aj ľavého kolena plná.“ Vyšetrenia neurológom, vyšetrenia EMG a RTG krčnej chrbtice boli v norme a bez nálezu závažnejšieho ochorenia bolo aj kardiologické vyšetrenie. Na záver uviedol, že „[p]redložené psychiatrické vyšetrenia svedčia pre diagnózu patriacu do neurotických porúch, ktorá nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.“ Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil zlomeninu (trieštivú) dolnej časti píšťaly vľavo a zlomeninu hornej časti ihlice vľavo, riešenú operačne, s dlhodobou liečbou pre oneskorené hojenie, bez narušenia lokomócie podľa kap.

V odvolaní žalobca najmä poukázal na to, že jeho zdravotné ťažkosti sú psychického pôvodu a v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom v júni 2015. Pritom zdôraznil, že jeho psychický stav sa postupne zhoršoval. Odkázal na správy z psychiatrických vyšetrení G.. L. a psychologické vyšetrenie augusta 2017 v rámci hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Kvôli agresivite žalobu a jeho nedôvere k posudkovému lekárovi a lekárovi z odboru psychiatria nebolo možné v odvolacom konaní posúdiť jeho zdravotný stav, preto na návrh posudkového lekára znalecká organizácia FORENZA s.r.o. podala 10. apríla 2019 znalecký posudok. Znalci v ňom po zohľadnení zdravotnej dokumentácia žalobcu konštatovali, že uňho ide o paranoidnú poruchu osobnosti, nie však o vážnu duševnú chorobu, ale o odchýlku povahových vlastností. Z psychiatrického hľadiska ju označili ako stredne ťažké narušenie osobnosti, nezistili však chorobnú - patologickú náladu. Paranoidné prejavy môžu viesť k trvalým problémom vo vzťahu k iným zamestnancom a k strate zamestnania, keďže ich zamestnávateľ nemusí tolerovať. Nato posudkový lekár ústredia v odvolacom konaní

Na ich základe posudkový lekár v posudku ustálil, že už v znaleckých posudkoch vo veci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa znalci zhodli, „že poúrazový stav zanechal trvalé následky v ľahkom funkčnom obmedzení ľavého členka a bol tak aj bodovaný“.

rozhodnutím z 5. júna 2019 potvrdil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej okrem iného namietal, že žalovaná neprihliadla na všetky lekárske správy. Znalecké posudky podľa neho uvádzali, že u neho možno predpokladať problémy v zamestnaní, a stuhnutie členkového kĺbu hodnotili v rozpätí 20 až 35 %. Posudkovým lekárom vytkol, že nebrali do úvahy pridružené ochorenia, a poukázal aj na zhoršovanie svojho zdravotného stavu. Správny súd (po zrušení jeho predošlého rozsudku sp. zn. 6 Sa 27/2019 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sk 5/2021) túto správnu žalobu zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 6 Sa 14/2022-15. Na odôvodnenie uviedol, že žalovaná vzala do úvahy odborný lekársky posudok, ktorý obsahoval čiastkové lekárske závery. Žalobca bol v rámci administratívneho konania opakovane vyšetrený rôznymi odbornými lekármi, ktorých závery žalovaná zohľadnila, a rovnako zohľadnila aj závery ďalším žalobcom predložených správ. Podľa správneho súdu sú medicínske závery

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha, aby zmeny tohto rozsudku tak, že sa „vec postúpi Sociálnej poisťovni - Ústredie“. Zdôraznil najmä psychickú diagnózu určenú G.. L.Ý., t. j. chronifikovanú depresívnu poruchu a úzkostnú poruchu s poruchami spánku, s ktorými sa posudkoví lekári nijako nevyrovnali. Žalovaná sa podľa neho nezaoberala priznaním invalidného dôchodku kvôli jeho vážnym psychickým problémom a nebrala do úvahy znalecký posudok G.. M. v čase podania žiadosti. Odkázal aj na prepúšťaciu správu z augusta 2017, podľa ktorej sa po úraze v roku 2015 nedokáže normálne zaradiť do pracovného života. Vyzdvihol, že jeho psychický stav sa nezlepšuje, ale naopak, zhoršuje. Namietal, že v jeho veci nebol objektívne zistený skutkový stav a poukázal pritom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež namietol postup žalovanej a zaujatosť posudkovej komisie. K kasačnej sťažnosti pripojil nové správy z psychiatrického vyšetrenia z 1. decembra 2022, 1. februára 2023 a 29. marca 2023. 7. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože svoje rozhodnutie považuje za správne.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi nepriznala invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/ 2003 Z. z. predpokladá invaliditu, ktorú vymedzuje § 71 cit. zákona takto: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (odsek 1). Tento pokles sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Posudzuje sa na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (odsek 4).

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (odsek 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (odsek 8).

vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a ústredia žalovanej. Podľa judikatúry musia byť z lekárskeho posudku zrejmé úvahy, akými sa riadili pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca, a dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/ 2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra). Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi.

znalecké posudky vo veci náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktoré žalobca odkazuje, boli v uvedenom lekárskom posudku zhrnuté a zohľadnené. To však neznamená, že sa posudkový lekár musel stotožniť s hodnotením jednotlivých ochorení tak, ako ich hodnotí žalobca. Podľa už citovaného § 71 ods. 7 cit. zák. sa jednotlivé percentuálne miery poklesu nesčítavajú, a preto je úlohou posudkového lekára vybrať to zdravotné postihnutie, ktoré najviac obmedzuje zárobkovú schopnosť poistenca. Tu ustálil, že zárobkovú schopnosť žalobcu najviac obmedzuje stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému je podľa kap.

Posudkový lekár zrozumiteľne vysvetlil, prečo kvôli ľahkému funkčnému obmedzeniu ľavého členka zvýšil mieru poklesu len o 5 %. Ostatné postihnutia zo zrozumiteľných dôvodov nepovažoval za dostatočne závažné. To neznamená, že takéto postihnutia u žalobcu nie sú, ale to, že nedosahujú takú závažnosť, aby im bolo možné priradiť vyššiu mieru poklesu než je spojená so stredne ťažkým narušením osobnosti.

12. Kasačný súd sa vo svojom predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 7 Sk 5/2021 už vyjadril k námietkam voči posudkovým lekárom žalovanej a ich objektivite, ktoré považoval za nedôvodné. Lekársky posudok z 22. mája 2019 spracováva celú genézu žalobcu vo vzťahu k všetkým vykonaným vyšetreniam a následne aj celkové posúdenie jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený aj nezávislou znaleckou organizáciou.

Uvedené odborné nálezy sú datované až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, takže ich žalovaná pri jeho vydaní nemala k dispozícii a podľa citovaného ustanovenia na ne nemôže prihliadať ani správny či kasačný súd pri prieskume jej rozhodnutia. Tým nie je dotknuté právo žalobcu na základe týchto správ znova požiadať o invalidný dôchodok.