7Ssk/123/2023

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že matka žalobkyne požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Posudková lekárka úradu práce posúdila na tento účel zdravotný stav žalobkyne a svoje závery vyjadrila v lekárskom posudku z 19.

jej veku. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa síce je odkázaná na opatrovanie, avšak nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 10 písm. a) a b) cit. zák. Nie je odkázaná ani na individuálnu prepravu, pretože je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do takéhoto vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, a nemá ani duševnú poruchu, ani ťažkú poruchu zvieračov. Lekársky posudok vypracovala na podklade nálezov z odborných vyšetrení pediatra zo 6. júna 2019, pediatrického pneumológa a ftizeológa zo 14. februára, 25. apríla a 3. júna 2019, otorinolaryngológa z 3. júna a 24. mája 2019, pediatrického endokrinológa z 28. novembra 2018 a 23. mája 2019, neurológa z 21. novembra 2018, urológa z 19. októbra 2018, nefrológa z 26. apríla 2019, gastroenterológa z 31. júla 2018 a z posúdenia špeciálneho pedagóga z 3. apríla 2019, za prítomnosti žalobkyne.

Avšak novelizáciou zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2018 došlo k zmene podmienok odkázanosti na individuálnu prepravu, kedy sa žalobkyňa už viac nepovažuje za odkázanú na individuálnu prepravu, pretože nemá taký funkčný deficit, ktorý § 14 ods. 6 cit. zák. predpokladá. Na základe toho úrad práce priznal žalobkyni žiadaný príspevok na opatrovanie rozhodnutím z 15. augusta 2019, ktoré ako nenapadnuté odvolaním nadobudlo právoplatnosť. Zároveň však úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím z 15. augusta 2019, č. TN1/OPPKPČ/SOC/2019/32167-16, žalobkyni odňal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla odňal a zastavil jeho výplatu už od 1. augusta 2019.

Nemá pohybové obmedzenie.“ Vychádzajúc z tohto posudku, ako aj zo stanoviska žalovaného z 28. októbra 2019, ktoré potvrdilo platnosť komplexného posudku úradu práce, žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 3. decembra 2019 odvolanie žalobkyne zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. 7 Sžsk 7/2021 zo 4. mája 2021 zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože žalobkyňu riadne nepoučil o jej procesných právach a povinnostiach.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp. zn. 7 Ssk 13/2022 z 31. januára 2023 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože mal za to, že žalovaný s prihliadnutím na komplexný posudok a lekárske posudky zhodnotil odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 10 v spojení s ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a zároveň v tomto smere zrozumiteľne odôvodnil, na základe čoho potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu práce, ktorým bol žalobkyni peňažný príspevok odňatý.

Urobil tak totiž až v dôsledku nového lekárskeho posudku z 31. júla 2019, podľa ktorého už žalobkyňa viac nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Po tomto zistení úrad práce postupoval v súlade s § 45 ods. 3 cit. zák., keď reflektoval zmenu právnej úpravy účinnej od 1. júla 2018 a rozhodol o odňatí tohto príspevku a následnom zastavení jeho výplaty z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku, pretože žalobkyňa nespĺňala žiadne z kritérií uvedených § 14 ods. 6 cit. zák.

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Poukázala na posúdenie zdravotného stavu v komplexných posudkoch zo 17. marca 2017 a z 31. júla 2019 a uviedla, že z úplne totožného zhrnutia zdravotného stavu, došlo k dvom odlišným záverom, keď na základe komplexného posudku zo 17. marca 2017 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žalobkyni priznal peňažný príspevok, zatiaľ čo na základe komplexného posudku z 31. júla 2019 jej peňažný príspevok odňal. Podľa nej tak k začatiu konania o odňatí peňažného príspevku a k samotnému odňatiu došlo len z dôvodu zmeny úpravy odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. účinného od 1. júla 2018. To je v priamom rozpore s prechodným ustanovením § 67e ods. 4 cit. zák., čo sa snažil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zastrieť tvrdením, že zdravotný stav žalobkyne sa zlepšil. Ďalej namietla, že na základe žiadosti matky žalobkyne o peňažný príspevok na opatrovanie začal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nové správne konanie, pričom došlo k spojeniu dvoch správnych konaní do jedného. Z nich následne vzišli dve samostatné rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie. Žalobkyňa až do vydania a doručenia rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku nemala vedomosť o tom, že prebieha aj samotné konanie o jeho odňatí. Takýto postup správnych orgánov preto považuje za porušenie princípu právnej istoty, prirodzenej spravodlivosti, legitímnych očakávaní, alebo celkovo predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci. 7. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. Reagujúc na námietky žalobkyne odkázal na výklad ustanovenia § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v dôvodovej správe k nemu a na odôvodnenie správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Ďalej uviedol, že rozhodujúce je časové znenie ustanovenia § 14 ods. 6 cit. zák., keď komplexný posudok zo 17. marca 2017 bol vydaný pred 1. júlom 2018, kedy došlo k novelizácii cit. zákona, a komplexný posudok z 31. júla 2019 bol vydaný po nadobudnutí účinnosti tejto novely. Záverom poukázal na odôvodnenie predošlého rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7 Ssk 13/2022, ktorý sa podrobne zaoberal predmetnou novelou ustanovenia § 14 ods. 6 cit. zák.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

Podľa § 14 ods. 6 cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 2018 fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

11. Podľa prechodného ustanovenia § 67e ods. 4 veta za bodkočiarkou cit. zák. úrad nezačne konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny úpravy odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 účinného od 1. júla 2018. V prerokúvanej veci však matka žalobkyne požiadala po 1. júli 2018 o priznanie nového príspevku na opatrovanie. Podľa § 11 ods. 11 cit. zák. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý okrem iného obsahuje aj závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 cit. zák. Podľa § 55 ods. 6 cit. zák. je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu práve komplexný posudok, ktorý podľa § 15 ods. 1 cit. zák. vypracúva úrad práce na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 cit. zák. a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 cit. zák. Komplexný posudok okrem iného obsahuje vyjadrenie, či fyzická

Zároveň postupoval správne, ak jej kvôli tomu nenavrhol poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Príčinou, pre ktorú úrad práce nanovo posúdil túto odkázanosť, tak nebola sama zmena § 14 ods. 6 cit. zák., ako to namieta žalobkyňa, ale konanie o žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie. Žiadosť o iný príspevok na kompenzáciu ako dôvod prehodnotenia odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom predpokladá aj samotná dôvodová správa k prechodnému ustanoveniu § 67e ods. 4 cit. zák., zavedenému zákonom č. 191/2018 Z. z. (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 946).

Podľa prechodného ustanovenia § 67e ods. 4 cit. zák. sa však fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná podľa komplexného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 účinného do 30. júna 2018, ktorej vznikol nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa zákona účinného do 30. júna 2018 a tento nárok trvá aj po 30. júni 2018, považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na účely poskytovania tohto peňažného príspevku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci peňažného príspevku na

Z toho potom vyplýva, že odkázanosť osoby na individuálnu prepravu podľa citovaného prechodného ustanovenia trvá od 1. júla 2018 až do právoplatnosti rozhodnutia o akomkoľvek peňažnom príspevku na kompenzáciu v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., teda napríklad aj o peňažnom príspevku na opatrovanie. Až do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia tak zostáva zachovaná táto odkázanosť bez ohľadu na to, kedy bol vyhotovený komplexný posudok, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia a podľa ktorého už osoba už nespĺňa podmienky tejto odkázanosti podľa § 14 ods. 6 cit. zákona účinného od 1. júla 2018. Kasačnému súdu je známe, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky treba jazykový výklad doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom účelom normy (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/ 07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Kasačnému súdu sa však celkovo nepodarilo zistiť žiaden iný rozumný účel, ktorý by si vyžadoval odchýlenie sa od podaného jazykového

14. Nateraz nie je nutné zaoberať sa tým, či by právoplatným rozhodnutím, ktoré by podľa § 67e ods. 4 cit. zák. spôsobovalo zánik odkázanosti, mohlo byť aj rozhodnutie o samotnom peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V tu prerokúvanej veci totiž úrad práce rozhodoval po 1. júli 2018 o peňažnom príspevku na opatrovanie, o ktorom rozhodol takisto 15. augusta

15. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku naň. Podľa už cit. § 38 ods. 9 cit. zák. je základným predpokladom poskytovania príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je odkázanosť na túto formu kompenzácie v zmysle § 14 ods. 10 cit. zák. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) [keďže písmeno b) v danej veci nie je podstatné] je základným predpokladom tejto odkázanosti práve odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. Na základe podaného výkladu § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. táto odkázanosť ostala žalobkyni zachovaná až do právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie.

16. Len na dôvažok kasačný súd dodáva, že námietkam týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne a zohľadnenia lekárskych nálezov v lekárskych posudkoch vo vzťahu k jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. po novele ustanovenia § 14 ods. 6 cit. zák. účinnej od 1. júla 2018 sa kasačný súd vyčerpávajúcim spôsobom venoval vo svojom predošlom rozsudku sp. zn. 7 Ssk 13/2022 z 31. januára 2023.

IV. Záver

17. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho výkladu § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., čo opodstatňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 18. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Žalovaný ako odvolací orgán disponuje podľa § 59 Správneho poriadku dostatočným rozsahom oprávnení, aby mohol napraviť vytýkanú nezákonnosť rozhodnutia úradu práce, ktorá spočívala v určení nesprávneho (príliš skorého) dátumu, od ktorého odňal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 19. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.