7Ssk/124/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200191.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-15Sa/16/2022
- IČS
- 5022200191
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: V. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo dňa 17.03.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 15Sa/16/2022-26 zo dňa 28.4.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 15Sa/16/2022-26 zo dňa 28.4.2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline ako správny súd napadnutým uznesením č. k. 15Sa/16/2022-26 zo dňa 28.4.2023 odmietol správnu žalobu žalobkyne zo dňa 04.04.2022, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo dňa 17.03.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zastavené konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 14.02.2022 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku za aplikácie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) z dôvodu, že vo veci začal konať iný príslušný správny orgán dňa 06.10.2021. 2. Správny súd uviedol, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán dňa 06.10.2021. Proti rozhodnutiu o zastavení konania z tohto dôvodu osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok (§ 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Ide tak o jednostupňové administratívne konanie a prípadné podanie riadneho opravného prostriedku je pre nadobudnutie právoplatnosti vydaného rozhodnutia právne irelevantné. Predmet súdneho prieskumu tak v danom prípade tvorí jednostupňové rozhodnutie vydané GR ZVJS. V takom prípade je žalovaným subjektom ten orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t. j. GR ZVJS podľa § 180 ods. 1 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 199 ods. 3 SSP. Pokiaľ žalobkyňa výslovne v žalobe uviedla ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), správny súd to vzhľadom na doposiaľ uvedené vyhodnotil ako nesprávne a zmätočné označenie.
3. Správny súd však pred samotným preskúmaním rozhodnutia GR ZVJS skúmal, či sú splnené procesné podmienky na konanie, medzi ktoré sa radí aj podmienka právomoci správneho súdu na konanie a rozhodnutie v danej veci. V tej súvislosti sa správny súd zaoberal aj tým, či je naplnená podmienka preskúmateľnosti rozhodnutia správnym súdom podľa § 7 SSP. 4.
Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod na odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie procesnej povahy nepodlieha preskúmaniu správnym súdom. Uvedené posúdenie správneho súdu vychádzalo zo záveru kasačného súdu v uznesení zo dňa 26. januára 2022, sp. zn. 9Sžsk/21/2021 vyjadreného v odseku 14. odôvodnenia, že: „Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS č.: GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 22.11.2018.
Týmto rozhodnutím bolo zastavené správne konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 5.11.2018 podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku. V poučení bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku sa nemožno odvolať (§ 30 ods. 2 Správneho poriadku). Toto rozhodnutie procesnej povahy nie je preskúmateľné správnym súdom (§ 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).“
5. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP podanú žalobu zo dňa 04.04.2022 odmietol. 6. Proti tomuto uzneseniu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa.
Namietala, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania) jej nebolo umožnené využiť jej procesné práva (právo konania za jej účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jej žaloba bola nezákonne odmietnutá bez nariadenia verejného konania a bez jej účasti, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivé verejné súdne konanie, lebo žaloba, ktorou sa domáha práva na vdovský výsluhový dôchodok nemôže byť odmietnutá. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Žaloba je podaním vo veci samej, takže o nej súd nemohol rozhodnúť uznesením. Kasačnému súdu navrhla uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť uznesenie správneho súdu tak, že kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti GR ZVJS na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril. 8.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
9. Zo súdneho spisu bolo zistené, že predmetom preskúmania správnym súdom bolo rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 17.03.2022, ktorým podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 71/1967 Zb. správne konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 14.02.2022 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán dňa 06.10.2021.
V poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať a toto rozhodnutie procesnej povahy je preskúmateľné správnym súdom.
10. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. v znení účinnom k 22.03.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,29) ak tento zákon neustanovuje inak.
29) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 11. Podľa § 30 ods. 1 písm. f zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak.
12. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. 13. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby bol názor správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie GR ZVJS je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré nepodlieha prieskumu správneho súdu. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti uvádzala rôzne námietky, ktorými odôvodňovala nezákonnosť napadnutého uznesenia súdu, avšak vo vzťahu k dôvodu odmietnutia jej žaloby sa konkrétne nevyjadrila. Pretože sa však jedná o sociálnu vec, kasačný súd nie je viazaný dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 prvá veta, časť za bodkočiarkou SSP) a preto ex offo posúdil relevantnosť dôvodu použitého správnym súdom na odmietnutie správnej žaloby žalobkyne.
15. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že otázke, či rozhodnutie o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 71/1967 Zb. je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré je vyňaté z predmetu súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP, sa už venoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v uznesení sp. zn. 9Sžsk/12/2020 zo dňa 3.12.2020. Preto kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na toto rozhodnutie, ktorého prevzatú časť uvádza: „. . .12.
Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, v zmysle ktorého v danom prípade ide o rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Kasačný súd poukazuje na to, že správne súdy v zmysle ust. § 7 písm. e) SSP nepreskúmavajú rozhodnutia procesnej povahy, avšak iba za predpokladu, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej (R 85/2004, R 75/2007). Ide síce o procesné rozhodnutie, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bez meritórneho rozhodnutia o účastníkovom nároku, je rozhodnutím, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Správne súdy v zásade preskúmavajú akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.“
16. Kasačný súd nemá dôvod, aby sa odklonil od prijatého právneho názoru NS SR uvedeného vyššie. Naopak, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a dodáva, že správny súd konštatoval naplnenie len jednej časti dispozície právnej normy § 7 písm. e) SSP, ktorou je, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutie procesnej povahy. Toto rozhodnutie však nekonfrontoval s ďalšou podmienkou, ktorá je potrebná na jeho vyňatie zo súdneho prieskumu, a to, že nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že pokiaľ došlo k zastaveniu konania, ide síce o procesné rozhodnutie, avšak jedná sa o konečné rozhodnutie a teda nároky vznesené žalobkyňou v návrhu na začatie konania už nebudú ďalej riešené. Tým nepochybne môže dôjsť k ujme na jej subjektívnych právach ako účastníka administratívneho konania.
17. Pokiaľ správny súd argumentoval právnym názorom NSS SR uvedeným v uznesení sp. zn. 9Sžsk/21/2021 zo dňa 26.1.2022 v bode 14, v tomto bode nebol správnym súdom vyjadrený žiadny právny názor, ako to mylne uviedol správny súd, ale boli v ňom skonštatované skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a súdneho spisu. Samotná konštatácia, že „Toto rozhodnutie procesnej povahy nie je preskúmateľné správnym súdom (§ 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku)“, bola súčasťou poučenia tam preskúmavaného administratívneho rozhodnutia a dôvodom odmietnutia žaloby nebol dôvod podľa § 7 písm. e) SSP, ale oneskorené podanie správnej žaloby, teda dôvod podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
18. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobkyne neobsahovala žiaden relevantný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu. Namietala najmä porušenie jej práva na verejné prejednanie veci, táto námietka by však v prípade splnenia podmienok podľa § 7 písm. e) SSP bola nedôvodná, pretože napadnutým uznesením správny súd odmietol žalobu z procesných dôvodov, teda nerozhodoval vo veci samej, hoci rozhodol o žalobe, ktorá je podaním vo veci samej. 19.
V danom prípade teda kasačný súd aj bez námietky žalobkyne zistil, že správny súd nesprávne posúdil splnenie podmienok aplikácie § 7 písm. e) SSP a jej žalobu odmietol ako neprípustnú, hoci na to nebol daný zákonný dôvod. Preto bolo potrebné napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátiť Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny súd upriami pozornosť na prípadné vady žaloby, najmä na označenie žalovaného, ktoré už krajský súd vyhodnotil ako nesprávne a zmätočné (bod 2 tohto odôvodnenia). V prípade, ak bude mať za to, že označenie žalovaného je v rozpore s obsahom žaloby (v jej časti označenia orgánu, ktorý vydal preskúmavané rozhodnutie), pokúsi sa túto vadu v súčinnosti so žalobkyňou odstrániť.
20. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 SSP. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 25. septembra 2024