7Ssk/125/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4022200337.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-23Sa/60/2022
- IČS
- 4022200337
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: U. F., E. XX.XX.XXXX, I. B. Č.. XX, E. - D., právne zastúpená JUDr. Petrom Bojdom, advokátom so sídlom Fraňa Mojtu č. 43, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.05.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/ 60/2022 - 59 zo dňa 21.03.2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre ako správny súd rozsudkom č. k. 23Sa/60/2022 - 59 zo dňa 21.03.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.05.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 10. novembra 2021. V odôvodnení uviedla, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý vypracoval posudok o invalidite z 10. novembra 2021, nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie jej zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z uvedeného dňa. Podľa tohto posudku rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b) citovaného zákona, ktoré bolo ohodnotené na 20%.
Za iné zdravotné postihnutie - obojstrannú nedoslýchavosť, bola zvýšená percentuálna miera o 5 %. 3. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval vo veci generálny riaditeľ žalovanej, ktorý preskúmavaným rozhodnutím jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na námietky ohľadne nedostatočne zisteného zdravotného stavu žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený v odvolacom konaní a bol vypracovaný odborný posudok o invalidite zo dňa 19. mája 2022. Tento zotrval na určení základného zdravotného postihnutia tak, ako to bolo určené už v prvostupňovom posudku, teda s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 20 % do 35% podľa kapitoly XV choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, so zvýšením o 5 % pre stredne ťažkú
poruchu sluchu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je bolesť chrbta na viacerých miestach. K neúčasti žalobkyne na posudkovej činnosti uviedol, že lekárska posudková činnosť bola vykonaná bez jej prítomnosti v zmysle opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou Covid
- 19. Vychádzal pritom z odborných lekárskych nálezov uvedených v odbornom lekárskom posudku zo dňa 19. mája 2022. 4. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že rozhodujúcim pre zistenie skutkového stavu bol zdravotný stav žalobkyne, ako bol dokumentovaný v predložených lekárskych nálezoch, z ktorých vychádzal lekársky posudok ústredia zo dňa 19.05.2022. Z neho vyplýva,
že počas hospitalizácie na ortopedickom oddelení konzultovaný neurológ nezistil poruchu reflexov, citlivosti ani motoriky horných a dolných končatín pri minimálne obmedzenej dynamike krčnej a driekovej chrbtice. Zobrazovacími metódami boli potvrdené degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s nezávažnými diskopatiami bez jednoznačnej kompresie nervových štruktúr, v dolnej časti driekového úseku boli degeneratívne zmeny s posunom štvrtého driekového stavca. Absolvovala rehabilitačnú liečbu, blokádu fazetových kĺbov obohatenou krvnou plazmou v algeziologickej ambulancii s popisovanou úľavu od bolesti.
Porucha sluchu je od roku 2019 bez progresie, celková strata sluchu je stredne ťažkého stupňa. Odborný lekársky posudok v plnom rozsahu zohľadnil žalobkyňou namietanú dorzálna protrúziu, avšak prihliadol aj na to, že motorika horných končatín je v norme, motorický deficit je neprítomný, chôdza rutinná a tiež na skutočnosť, že je bez kompresie nervových štruktúr.
Pokiaľ žalobkyňa má k dispozícii ďalšie lekárske nálezy odzrkadľujúce zhoršenie zdravotného stavu, môže opätovne požiadať pobočku o invalidný dôchodok. Čo sa týka rozhodnutia v neprítomnosti žalobkyne, poukázal na to, že v čase krízovej situácie v súvislosti so šíriacim sa infekčným ochorením Covid - 19 sa lekárska posudková činnosť vykonávala bez účasti poistencov v zmysle § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o čom bola
žalobkyňa poučená. Na zistení jej zdravotného stavu by nič nezmenila ani tá skutočnosť, ak by bola osobne prítomná pri posudkovej činnosti. 5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“).
V prvom rade namietala zjavné rozpory, ktoré vyplývajú z odborného lekárskeho posudku a jej zdravotnou dokumentáciou. V odbornom lekárskom posudku je uvedené, že vyšetrenie C chrbtice magnetickou rezonanciou 3/2020 je bez kompresie nervových štruktúr.
V jej zdravotnej dokumentácii sú uvedené závery z magnetickej rezonancie (ďalej aj „MR“) zo dňa 13.04.2018 a 14.02.2018, z ktorých vyplýva dorzálna protúzia (správne protrúzia, pozn. kasačného súdu). Tento záver ohľadom dorzálnej protúzie nie je v odbornom lekárskom posudku spomenutý a namiesto toho je uvedený záver bez kompresie nervových štruktúr, čo sa v lekárskych nálezoch neuvádza.
Nálezy z magnetickej rezonancie boli vykonané dňa 14.02.2018 a 13.04.2018, pričom posudok posudkového lekára bol vyhotovený 10. novembra 2021 a druhý posudok bol vyhotovený dňa 19. mája 2022, pričom ani v jednom nie je zmienka o tom, že má dorzálnu protúziu. Namietala aj záver správneho súdu, že pokiaľ disponuje ďalšími lekárskymi správami odzrkadľujúcimi zhoršenie jej zdravotného stavu, nič jej nebráni, aby opätovne požiadala o invalidný dôchodok. Argumentovala tým, že takými správami nedisponuje a posudkoví lekári mali zohľadniť už existujúce správy z magnetickej rezonancie. Napokon namietala, že jej osobná účasť pri hodnotení zdravotného stavu by mala význam v tom, že by sa mohla vyjadriť k samotnému hodnoteniu a namietať ho a k týmto námietkam by sa musel posudkový lekár vyjadriť, čo jej nebolo umožnené. Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 17.05.2023. Zotrvala na
svojich právnych názoroch a na riadnom zistení skutkového stavu veci. Žiadala kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 437 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po vyhodnotení sťažnostných námietok, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné vyhovieť.
8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zistila bolesť chrbta na viacerých miestach, ktorá bola zaradená podľa prílohy č. 4 k uvedenému zákonu do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 % a za iné zdravotné postihnutie - obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť - bola miera poklesu schopnosti zvýšená o 5%. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namietala rozpornosť odborného lekárskeho posudku ústredia, keď je v ňom uvedený záver, ktorý podľa nej nevyplýva z jej zdravotnej dokumentácie, že jej zdravotný stav je bez kompresie nervových štruktúr a zároveň odborný lekársky posudok neuvádzal závery
uvedené vo výsledkoch magnetickej rezonancie vykonanej dňa 13.04.2018 a 14.02.2018, z ktorých vyplývalo, že žalobkyňa trpí dorzálnou protrúziou 9. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom 01.06.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) citovaného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 196 ods. 6 prvá veta citovaného zákon účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. 10. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok a že posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich názory nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Napokon tento názor nespochybňovala ani žalobkyňa v kasačnej sťažnosti. Preto kasačný súd sa zameral na kontrolu, či v danom prípade sú odborné lekárske posudky či už prvého stupňa alebo ústredia v súlade so zdravotnou dokumentáciou, ktorú žalobkyňa predložila ku svojej žiadosti o invalidný dôchodok a či sú úplné a presvedčivé. Uvedené bolo potrebné preskúmať aj vzhľadom na sťažnostnú námietku, že odborné lekárske posudky nevychádzali zo záverov magnetickej rezonancie zo dňa
13.04.2018 a 14.02.2018, ktorá mala potvrdiť dorzálnu protrúziu. 11. V prvom rade je potrebné konštatovať, že takéto odborné vyšetrenia sa v administratívnom spise nenachádzajú a že žalobkyňa ich k žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá došla žalovanej 18.11.2021, nedoložila. Lekárske nálezy, ktoré boli k žiadosti priložené, sú zosumarizované v odbornom posudku o invalidite prvého stupňa zo dňa 10. novembra 2021 a v ďalších lekárskych posudkoch, avšak vyššie zmieňované vyšetrenia magnetickej rezonancie predložené neboli. Žalobkyňa výsledky magnetickej rezonancie predložila až správnemu súdu ako prílohu k jej replike k vyjadreniu žalovanej. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že účastník konania podľa zákona o sociálnom poistení má dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy (§ 196 ods. 6 cit. zákona). Sama žalobkyňa v kasačnej sťažnosti tvrdí, že tieto lekárske vyšetrenia sa nachádzajú v jej zdravotnej dokumentácii, teda netvrdila, že ich aj správnemu orgánu predložila. V zmysle § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych
správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom dôkazné bremeno na ich predloženie má účastník konania. Žalovaná nemá povinnosť vyžiadať si od ošetrujúceho lekára kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Nemožno jej preto vyčítať, že z vyšetrení, ktoré jej neboli predložené, nevychádzala. 12. Čo sa týka samotného obsahu týchto vyšetrení, vyplýva z nich, že žalobkyňa nesprávne uviedla dátum vyhotovenia jedného z nich, pretože sa jedná o vyšetrenia z 13.02.2018 (nie z 13.04.2018) a z 14.02.2018. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa všeobecného posudkového hľadiska uvedeného pre kapitolu XV prílohy č. 4 samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, čo možno vztiahnuť aj na ostatné zobrazovacie metódy. Preto je vždy potrebné, aby tieto vyšetrenia boli vyhodnotené odborným lekárom v lekárskom náleze. Žalobkyňa však taký lekársky nález, ktorý by vyhodnotil práve tieto vyšetrenia, nepredložila. Preto tieto vyšetrenia bez ich vyhodnotenia sú bez výpovednej hodnoty.
13. Na okraj k tejto námietke kasačný súd dodáva, že z obsahu MR vyšetrení z 13.02.2018 a 14.02.2018 vyplývajú rovnaké závery, ako boli uvádzané v iných lekárskych nálezoch, z ktorých žalovaná a jej posudkoví lekári vychádzali. Záver z MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 13.02.2018, týkajúci sa protrúzií (vyklenutia platničiek chrbtice), bol uvedený v prepúšťacej správe Nemocnice Alexandra Wintera Piešťany zo dňa 27.09.2019, ktorý bol v odborných lekárskych posudkoch zhodnotený. Rovnako záver magnetickej rezonancie LS chrbtice z 14.02.2018, týkajúci sa protrúzie IVD v segmente L4/5, je obdobný ako záver z CT vyšetrenia LS chrbtice z toho istého zdravotníckeho zariadenia JESSENIUS - diagnostické centrum, a. s. zo dňa 02.09.2019, avšak tento záver je aktuálnejší, pretože vyšetrenie bolo vykonané po viac ako roku od MR vyšetrenia z 14.02.2018. Možno tak konštatovať, že totožné výsledky ako v MR vyšetreniach z 13.02.2018 a 14.02.2018, boli uvedené aj v tých odborných nálezoch, ktoré žalobkyňa žalovanej v administratívnom konaní predložila a ktoré boli následne vyhodnotené posudkovými lekármi žalovanej.
14. Konkrétne záver z MR vyšetrenia C chrbtice bol zhodnotený v prepúšťacej správe Nemocnice Alexandra Wintera Piešťany zo dňa 27.09.2019 a záver z CT vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 02.09.2019 bol zhodnotený v lekárskom náleze neurologičky A.. D. zo dňa 16.09.2021.
Tento lekársky nález okrem toho uvádza aj protrúzie, ktoré boli zistené už 16.11.2016 na magnetickej rezonancii C chrbtice. S týmto lekárskym nálezom sa riadne všetky odborné lekárske posudky vysporiadali, nález protrúzií (vyklenutí) konkrétnych diskov C a LS chrbtice evidovali, avšak ani tento nález neumožnil zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ale len do písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia.
15. Kasačný súd sa ďalej zaoberal sťažnosťou námietkou, že v odborných lekárskych posudkoch uvedený záver „bez kompresie nervových štruktúr“ sa v lekárskych nálezoch vôbec neuvádza a napriek tomu z neho odborní posudkoví lekári vychádzali.
Uvedené tvrdenie žalobkyne nezodpovedá obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie. V lekárskom náleze neurochirurga A.. D. z 28.03.2017 je uvedené, že LS chrbtica vykazuje min. protrúziu L3/4 bez kritickej kompresie nervových štruktúr. Lekársky nález neurologičky A.. D. zo dňa 16.09.2021 uvádza vyšetrenie MR C chrbtice zo dňa 06.03.2020 vyhotovené A.. B.F_: med hedi C 4-5, bulging disk C3-4 a C5-6 bez kompresie nervových štruktúr, ktoré bol v lekárskom náleze vyhodnotený.
Kasačný súd teda nezistil, že by boli odborné lekárske posudky, ktoré konštatovali degeneratívne zmeny krčnej chrbtice (odborný lekársky posudok II. stupňa), resp. krčnej a driekovej chrbtice ((odborný lekársky posudok I. stupňa) bez jednoznačnej kompresie nervových štruktúr, vyhotovené bez toho, aby sa opierali o predložené lekárske nálezy a že by svojvoľne uvádzali diagnózy, ktoré z nich nevyplývajú. 16. Žalobkyňa ďalej namietala, že nedisponuje novými lekárskymi nálezmi a preto je poukaz správneho súdu o podaní novej žiadosti o invalidný dôchodok nenáležitý. Kasačný súd má za to, že pokiaľ správny súd dal do pozornosti žalobkyni, že pokiaľ bude disponovať novými lekárskymi nálezmi, ktoré potvrdia zhoršenie jej zdravotného stavu, môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, nekonal v rozpore so zákonom, ale iba poukázal na zákonnú možnosť, ktorá sa žalobkyni črtá do budúcnosti.
17. Napokon žalobkyňa namietala, že nebola osobne prítomná na lekárskej posudkovej činnosti a teda nemohla sa vyjadriť k samotnému hodnoteniu zdravotného stavu. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie správneho súdu, ktorý správne poukázal na právnu úpravu vykonania lekárskej posudkovej činnosti v čase krízovej situácie v súvislosti so šíriacim sa infekčným ochorením Covid - 19 (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 293eu ods. 1 citovaného zákona). Pokiaľ by aj žalobkyňa požiadala o osobnú účasť, nemala by na ňu zákonný nárok. Jej námietka, že táto účasť bola potrebná práve preto, že mohla namietať závery vyslovené v odbornom lekárskom posudku, je nedôvodná aj z toho dôvodu, že mala k dispozícii iný spôsob, ako namietať tieto závery, ktorý aj využila a to podanie odvolania. Žalobkyňa tak nebola v tomto smere žiadnym spôsobom ukrátená na svojich procesných právach.
18. Kasačný súd nezistil žiaden logický rozpor medzi lekárskymi nálezmi predloženými žalobkyňou k jej žiadosti o invalidný dôchodok z roku 2021 a závermi vyslovenými v odborných lekárskych posudkoch prvého a druhého stupňa. Lekárske nálezy v nich boli riadne vyhodnotené a bol z nich vyvodený jasný a zrozumiteľný záver. Odborný záver o tom, že zdravotné postihnutie žalobkyne je potrebné zaradiť do skupiny degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia sa nejaví ako excesívny a nevyplývajúci z predložených lekárskych nálezov. Správny súd vyslovil rovnaký právny záver a nezistil žiadne porušenie namietaných procesných práv žalobkyne. Kasačný súd preto konštatuje, že napadnutý rozsudok je vecne správny a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
19. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2024