← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·13. 10. 2023

7Ssk/126/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:1017201032.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
4Sa/52/2017
IČS
1017201032
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: O.. E. G., F.. XX.X.XXXX, T. H. Č.. X, T., adresa na doručovanie: P. Č.. XX, J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti žalovanej č.: 18294-3/2017-BA zo dňa 25.4.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sa/52/2017-47 zo dňa 17.3.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave ako správny súd napadnutým rozsudkom č.k. 4Sa/52/2017- 47 zo dňa 17.3.2022 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 18294-3/2017-BA zo dňa 25.4.2017 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné) za mesiace júl 2004, december 2004, január 2005, február 2005, vznesenú žalobcom a zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.:700- 0215898015-GC04/15 zo dňa 15.6.2015 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) tak, že penále predpisuje za obdobie júl 2005 až september 2005, december 2005 a február 2006 až august 2006 v sume 441,26 eur.

V ostatnom prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdila. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietku premlčania penále a taktiež, že sa vedie súdny spor ohľadne predpísania poistného, z ktorého bolo penále vypočítané. Vzhľadom na to

žalovaná konanie vo veci predpísania penále prerušila do dňa právoplatnosti súdneho konania vo veci prieskumu rozhodnutia o poistnom. Námietku premlčania práva predpísať penále žalovaná uznala vo vzťahu k obdobiu júl 2004, december 2004, január 2005 a február 2005, pretože toto právo bolo premlčané uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace (9.8.2004, 10.1.2005, 8.2.2005 a 8.3.2005).

Námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za ostatné mesiace, nebolo možné akceptovať vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania penále za uvedené mesiace, t .j. ku dňu 15.6.2015 neuplynula desaťročná zákonná premlčacia lehota, plynúca odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace. Preto Sociálna poisťovňa predpísanú výšku celkového penále znížila o výšku premlčaného penále, ktoré bolo účastníkovi predpísané za oneskorenú úhradu poistného za mesiace júl 2004 a december 2004 až február 2005. 4.

Správny súd v napadnutom rozsudku zrušil preskúmavané rozhodnutie z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bola aplikácia § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení) - tzv. generálny pardon. Druhým dôvodom bola aplikácia § 147 ods. 1 cit. zákona s dôrazom na otázku, či lehota na predpísanie penále bude dodržaná, ak v tejto lehote došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia o predpísaní penále alebo je potrebné, aby rozhodnutie o predpísaní penále nadobudlo právoplatnosť. Čo sa týka prvej otázky, súd skonštatoval, že bolo preukázané, že žalobca zaplatil poistné za júl 2005 až september 2005 a december 2005 pred 30.4.2010. Hoci poistné za obdobie od februára do augusta 2006 nezaplatil vôbec, v prípade poistného za prvé citované obdobie splnil všetky podmienky na aplikáciu generálneho pardonu a preto bolo potrebné, aby žalovaná vo vzťahu k tomuto obdobiu penále nepredpisovala. Čo sa týka druhej otázky, konštatoval, že v tomto ohľade je judikatúra správnych súdov nejednotná. Priklonil sa k riešeniu, že je potrebné, aby bolo penále predpísané v desaťročnej premlčacej lehote právoplatne.

Námietku, ktorou žalobca namietal, že rozhodnutie žalovanej mu bolo doručené po viac ako desiatich rokoch, teda v čase, keď už uplynula lehota na predpísanie penále za obdobie nezaplateného poistného na mesiace február 2006 až august 2006, teda vyhodnotil ako dôvodnú.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala oba okruhy právneho posúdenia veci zo strany správneho súdu. Čo sa týka premlčania práva predpísať penále za obdobie február 2006 až august 2006, zotrvala na právnom názore, že v premlčacej lehote počítanej odo dňa splatnosti poistného, za ktoré bolo penále predpísané, je potrebné predpísať penále, teda vydať rozhodnutie o predpísaní penále prvostupňovým orgánom.

Premlčanie práva predpísať penále je teda potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa penále predpisuje, a nie k abstraktnému dátumu, ktorý v čase predpísania penále nie je zrejmý, kedy nastane (právoplatnosť tohto rozhodnutia).

Taktiež poukázala na to, že prerušila konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci predpísania penále, čo jej nemôže byť na ujmu. Rovnaký právny názor zastáva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako gestor právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia.

K druhej právnej otázke aplikácie § 293bl zákona o soc. poistení namietala, že je nevyhnutné, aby povinný subjekt uhradil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov pred 1.1.2010 najneskôr do 30.4.2010, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože žalobca poistné za február 2006 až august 2006 do dňa vykonania kontroly, t. j. do dňa 15. 6.2015 nezaplatil vôbec, toto poistné uhradil až 20.7.2015. Žalobca tak nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa citovaného ustanovenia z dôvodu, že do 30.4.2010 nezaplatil poistné za obdobie február 2006 až august 2006. Poukázal pritom na rozsudky NS SR sp. zn. 2Sžo/87/ 2016, 7Sžso/29/2013 či 10Sžo/46/2016. Žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná, avšak aj vzhľadom aj na jej čiastočnú dôvodnosť existuje dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov.

8. Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.6.2015, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále, ktoré sa viazalo k poistnému za obdobie júl 2004, december 2004, január a február 2005, ako aj za obdobie júl 2005 až september 2005, december 2005 a február 2006 až august 2006.

Preskúmavaným odvolacím rozhodnutím žalovaná čiastočne uznala námietku žalobcu premlčania práva žalovanej predpísať penále za obdobie júl 2004, december 2004 až február 2005 a z toho dôvodu zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že predpísala penále len za obdobie júl až september 2005, december 2005 a február 2006 až august 2006. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím teda zmenila obdobie, za ktoré sa penále predpísalo tak, že vypustila obdobie júl 2004, december 2004 až február 2005, pričom obdobie jún 2005 až september 2005, december 2005 a február 2006 až august 2006 zostalo nezmenené tak, ako bolo predpísané v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná vo vzťahu k tomuto obdobiu neuznala námietku premlčania, pretože zastáva názor, že penále bolo predpísané v desaťročnej premlčacej dobe, keďže v tejto dobe je potrebné vydať prvostupňové rozhodnutie o jeho predpísaní, čo bolo splnené. Naopak správny súd zastával názor, že je potrebné, aby v tejto lehote rozhodnutie o predpísaní penále nadobudlo právoplatnosť. Kasačný súd sa preto ako prvou zaoberal touto námietkou vznesenou v kasačnej sťažnosti žalovanej.

9. Podľa § 147 ods. 1 z. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 5.5.2017 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 241 ods. 1 cit. zákona na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

10. Je potrebné dať za pravdu správnemu súdu, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v tejto otázke nebola úplne jednoznačná. Právny názor, že v premlčacej lehote je potrebné vydať prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále zastával napr. rozsudok sp. zn. 9Sžso/45/2016,

podľa ktorého: Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného,

. . .). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania (§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.).

11. V prípade riešenom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/84/2019, na ktorý poukázal správny súd, kasačný súd dáva do pozornosti, že išlo o rozdielnu skutkovú situáciu. V tam riešenej veci pôvodné prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty bolo zrušené a nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až po jej uplynutí.

Preto argumentácia týmto rozsudkom v danom prípade nie je priliehavá. 12. Touto otázkou sa však v poslednom období zaoberal veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Svs/5/2022 zo dňa 27.9.2023 uviedol: 27.

Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V?zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným (rozhodnutie teda môže byť aj predbežne vykonateľné).

Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.

13. Z naposledy uvedeného rozsudku vyplýva, že otázka, či postačuje, aby v premlčacej lehote na predpísanie poistené (penále) bolo vydané rozhodnutie o predpísaní poistného (penále) alebo je potrebné, aby toto rozhodnutie v tejto lehote nadobudlo aj právoplatnosť, je vyriešená jednoznačne v prospech vydania rozhodnutia o predpísaní poistného (penále).

Pre prejednávaný prípad to znamená, že penále za obdobie júl 2005 až september 2005, december 2005 a február 2006 až august 2006 bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.6.2015, ktoré zrušené nebolo a ani odvolacie rozhodnutie sa tejto časti prvostupňového rozhodnutia nijako nedotklo. Právo žalovanej predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiace júl až september 2005, december 2005, február 2006 až august 2006 bolo premlčané uplynutím desať rokov odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace, teda najskôr 8.8.2015. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 15.6.2015, penále za celé toto obdobie bolo predpísané v premlčacej lehote. Námietka žalovanej je teda dôvodná. 14. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii § 293bl zákona o soc. poistení zo strany správneho súdu, žalovaná zastáva názor, že na jeho aplikáciu, teda na nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále by sa prihliadlo len vtedy, pokiaľ by povinná osoba uhradila všetky dlžné sumy poistného pred 1.1.2010 najneskôr do 30.4.2010.

Naopak správny súd má za to, že stačí len čiastočná úhrada a vo vzťahu k nej už nie je možné penále predpísať. 15. Keďže táto otázka bola už viackrát predmetom súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako aj Najvyššieho správneho súdu SR, kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na obdobné rozhodnutie, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/38/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorého prevzatú časť uvádza:

. . .13. K tejto otázke sa kasačný súd už viackrát vyjadroval. Najvyšší správny súd poukazuje napr. na rozsudky NS SR sp.zn. 9Sžso/54/2013 zo dňa 25.2.2015, 1Sžo/84/2014 zo dňa 31.5.2016, 7Sžso/217/2015 zo dňa 30.3.2017, či 2Sžo/147/2015 zo dňa 11.12.2017.

Najvyšší súd zaujal právny názor, že v kontexte s § 139 ods.1 a 3 zákona o soc. poistení je potrebné vykladať aj ustanovenie § 293bl ods.1 zákona tak, že za obdobie pred 1. januárom 2010 sa považujú jednotlivé kalendárne mesiace pred 01.01.2010. Ak účastník za tieto jednotlivé kalendárne mesiace poistné a príspevky síce zaplatil oneskorene, ale v lehote do 30.4.2010, potom je právne nevýznamné, či za ďalšie kalendárne mesiace žalobca odviedol poistné a príspevky oneskorene, teda po lehote uvedenej v § 293bl ods. 1.

14. Kasačný súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom NS SR vysloveným vo vyššie uvedenom rozsudku a nemá dôvod sa odkloniť od tejto už ustálenej súdnej praxe kasačného súdu. 15. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že ak by zákonodarca mal v úmysle ustanoviť a ustáliť dosiahnutie zaplatenia poistného čo i len v časti, určite by túto skutočnosť vyjadril jednoznačne, uvádza, že práve z textu § 293bl ods. 1 zákona o soc. poistení vyplýva úmysel zákonodarcu nepredpísať alebo odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 1.1.2010, ktoré bolo zaplatené najneskôr do 30.4.2010. Na poistné a príspevky za obdobie pred 1.1.2010, ktoré neboli zaplatené najneskôr do 30.4.2010, sa toto ustanovenie nepoužije. Nič teda nebráni Sociálnej poisťovni predpísať penále z neodvedeného poistného a príspevkov za obdobie pred 1.1.2010, ktoré neboli zaplatené do 30.4.2010, avšak to poistné a príspevky spred 1.1.2010, ktoré boli do 30.4.2010 zaplatené, penalizovať nemôže. Poistné a príspevky splatné do 31.12.2009 teda nie je možné

chápať ako jeden celok, ale je potrebné oddeľovať poistné za jednotlivé mesiace, ktoré bolo zaplatené do 30.4.2010 a ktoré bolo zaplatené až po tomto dátume, resp. nebolo zaplatené vôbec. 16. Tento gramatický výklad zákona nie je možné spochybniť ani dôvodovou správou, na ktorú poukazuje žalovaná. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 121/2022, podľa ktorého v prípadoch vzájomného významového konfliktu medzi doslovným výkladom normatívneho textu a subjektívne historickým výkladom nemôže ani jasne formulovaný úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe prevážiť nad jasne formulovaným textom právnej úpravy, pretože z hľadiska právnej istoty adresátov normatívneho pôsobenia zákonodarcu nie je rozhodujúce to, čo normotvorca chcel v texte právneho predpisu vyjadriť, ale to, čo skutočne vyjadril, pretože len daný text bol verejne vyhlásený. 17.

Kasačný súd cituje aj rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžo/217/2015 zo dňa 30.3.2017: Úmysel zákonodarcu, ktorý žalovaná odvodzuje zo spoločnej správy výborov Národnej rady, z ktorej vychádza pri výklade predmetného ustanovenia a podľa ktorej predpokladom odpustenia penále, resp. nepredpísania penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia do 30. apríla 2010 nemá oporu v predmetnom ustanovení a pokiaľ bolo cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred01.01.2010, nič nebránilo zákonodarcovi, aby to jasne a zrozumiteľne v právnej norme aj vyjadril. Uvedená požiadavka je v súlade s materiálnym chápaním právneho štátu.

. . 16. Čo sa týka rozsudkov uvedených v kasačnej sťažnosti na podporu právneho názoru žalovanej sp. zn. 7Sžso/29/2013, 2Sžo/87/2016 a 10Sžo/46/2016, právne názory vyslovené v týchto rozsudkoch boli prekonané nasledujúcou judikatúrou kasačného súdu.

17. S vyššie uvedeným právnym názorom, s ktorým sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil, je v súlade aj právny názor správneho súdu. Vzhľadom na to, že žalobca zaplatil poistné za júl 2005 až september 2005 a december 2005 v lehote pred 30.4.2010, na tieto obdobia sa uplatní tzv. generálny pardon podľa § 293bl zákona o soc. poistení a za tieto obdobia oneskoreného zaplatenia poistného nie je možné predpísať penále. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie žalovanej zmenilo prvostupňové rozhodnutie tak, že penále za toto obdobie predpísalo, je v tejto časti rozhodnutie nezákonné. Táto námietka žalovanej je teda nedôvodná. 18. Sumárne možno konštatovať, že čo sa týka penále za oneskorené zaplatenie poistného za obdobie júl 2005 až september 2005 a za december 2005, na toto obdobie sa uplatní § 293bl zákona o soc. poistení a za toto obdobie penále nemalo byť predpísané. Penále za oneskorené zaplatenie poistného za obdobie február 2006 až august 2006 bolo predpísané zákonne, pretože uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať, keďže poistné nebolo zaplatené do 30.4.2010. Samotnému predpísaniu penále za toto obdobie nie je na prekážku ani vznesená námietka premlčania, pretože, ako bolo uvedené vyššie, penále bolo predpísané v premlčacej lehote. Hoci bola kasačná sťažnosť sčasti dôvodná, nebolo možné jej vyhovieť a zrušiť napadnutý rozsudok, keďže v konečnom dôsledku je výrok napadnutého rozsudku, ktorý zrušil výrok preskúmavaného rozhodnutia žalovanej ako celok, vecne správny. 19. V ďalšom konaní žalovaná v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako odvolací orgán nanovo preskúma prvostupňové rozhodnutie a vyrovná sa s celým obdobím, za ktoré prvostupňový orgán predpísal penále: teda za obdobie júl 2004 - február 2005, v ktorom uznala námietku premlčania (v tejto časti nebolo preskúmavané rozhodnutie podrobené súdnemu prieskumu, avšak vzhľadom na nedeliteľnosť výroku správny súd pristúpil k jeho zrušeniu ako celku), za obdobie júl 2005 - september 2005 a december 2005 (v tejto časti je potrebné aplikovať § 293bl zákona o soc. poistení) a napokon za obdobie február 2006 - august 2006, za ktoré prvostupňový orgán penále predpísal správne. 20. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca ako úspešný účastník konania má právo na náhradu jeho trov, keďže mu však v súvislosti s kasačným konaním žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/126/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik