7Ssk/127/2022

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca 3. marca 2020 požiadal žalovanú o výplatu invalidného dôchodku od 1. januára 2019. Na tento účel predložil lekársky nález všeobecného lekára zo 17. januára 2020, doplnený výsledkami vyšetrení od odborných lekárov, medzi nimi prepúšťacie správy o hospitalizácii na neurochirurgických klinikách z februára 2013, januára 2019, správu o kúpeľnej liečbe z decembra 2019, ako aj správu neurológa z marca a decembra 2019, neurochirurga z novembra a decembra 2018, marca a júna 2019 a fyziatra z februára a marca 2019. 2.

. . boli negatívne, . . .viazol postoj na ľavej päte a dorzálna flexia ľavej nohy, reflexy boli výbavné, nemal hypotrofie, atrofie svalov ani poruchy zvieračov“. Na základe toho ustálila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV oddielu E položky 4 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tomu podľa posudkovej lekárky zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z percentuálneho rozpätia 35 až 45 %). Na základe tohto záveru žalovaná rozhodnutím z 25. júna 2020 zamietla žiadosť žalobcu, pretože nie je invalidný v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresahuje 40 %.

júla 2020. Pretože posudková lekára pobočky v posudku z 18. augusta 2020 zotrvala na svojom pôvodnom závere, bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovou lekárkou ústredia, žalovanej v Košiciach, a to v neprítomnosti žalobcu s odkazom na existujúcu situáciu v súvislosti s ochorením Covid-19. V odbornom posudku z 26. novembra 2020 táto posudková lekárka po zhodnotení doterajších, ale aj nových správ a nálezov ustálila, že „v kontrolných vyšetreniach je prítomná iba znížená citlivosť palca ľavej novy a chrbta ľavej nohy, viazne postoj na ľavej päte a.

. ., nie je prítomná porucha sfinkterov, chôdza je samostatná, bez pomôcok. Celkovo. . . nie je prítomné výrazné (podstatné) obmedzenie celkovej výkonnosti organizmu“. Po takomto posúdení uzavrela, že u žalobcu je rozhodujúce to zdravotné postihnutie, ktoré určila posudková lekárka pobočky, s rovnakou percentuálnou mieru poklesu zárobkovej schopnosti, ktorú určila „vzhľadom na objektívny klinický nález, bez prítomnosti úbytku svalovej hmoty, bez zníženia svalového tonusu, so samostatnou chôdzou“.

4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 44 Sa 3/2021-82 zamietol správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu. V odôvodnení zdôraznil, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený celkovo trikrát a vo všetkých posudkoch sa posudkoví lekári zhodli vo svojich záveroch. Posudky považoval správny súd za odôvodnené aj v otázke, prečo sa miera poklesu zárobkovej schopnosti určila na dolnej hranici rozpätia ustanoveného pre kapitolu XV oddiel E položku 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd nepovažoval za problematické, že posudok bol vypracovaný bez účasti žalobcu, pretože to zodpovedalo § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Okrem toho dodal, že posudzovanie sa vykonáva prevažne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Správny súd nepovažoval odborné posudky za neobjektívne len preto, že posudkoví lekári sú zamestnancami žalovanej. Posudzovanie práve týmito lekármi totiž vyplýva z právnej úpravy a títo lekári musia mať špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo. Prípadné námietky zaujatosti

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku správneho súdu, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Po obsiahlom zopakovaní doterajšieho priebehu konania a obsahu napadnutého rozsudku žalobca poukázal na ustanovenia § 119, § 120 písm. a), § 121 ods. 2 a § 204 SSP. Z nich podľa neho vyplýva, že správny súd má doplniť dokazovanie aj znaleckým posudkom, ak účastník konania namieta napr. zaujatosť posudkových lekárov a takýto posudok je potrebný na zistenie skutkového stavu. Žalobca už v žalobe namietal, že posudkoví lekári pri posúdení jeho zdravotného stavu vychádzali len z lekárskych správ, ani raz ho osobne neprehliadli a nespolupracovali s jeho praktickým či ošetrujúcim lekárom a neprizvali ani príslušného špecializovaného lekára. Správny súd sa s jeho námietkami nevyrovnal, hoci citované ustanovenia Správneho súdneho poriadku mu práve pre tento prípad umožňujú doplniť dokazovanie. Žalobca na pojednávaní predložil žalobcovi viacero nových lekárskych správ, no správny súd rozhodol za tak krátky čas, že sa s nimi ani nemohol stihnúť oboznámiť. Z lekárskej správy z 9. februára 2022 pritom vyplývalo, že zdravotný stav žalobcu sa zhoršuje a jeho zdravotné postihnutie ovplyvňuje jeho život, čo správny súd nevzal do úvahy. Správny súd mohol nariadiť doplnenie dokazovania znaleckým posudkom a nemal sa odvolávať len na to, že zdravotný stav žalobcu posúdila žalovaná (keď sa tak stalo bez jeho prítomnosti). Preto žalobca považoval rozsudok správneho súdu za nedostatočne odôvodnený do tej miery, že tým porušil jeho právo na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a bez jeho prítomnosti v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z.

8. Správny súd sa na úvod nestotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok nerozhľadnil ním predloženú lekársku správu z 9. februára 2022. Opak vyplýva z ods. 30 napadnutého rozsudku, v ktorom sa správny súd touto správou zaoberal a konštatoval, že opisuje okolnosti, ktoré nastali až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalovanej.

2020. Toto ustanovenie je totiž len jedným z konkrétnych prejavov zásady, že správne súd nenahrádzajú činnosť orgánov verejnej správy, ale ju len preskúmavajú. Ak by správny súd zohľadnil lekársky nález z 9. februára 2022 a jeho závery, znamenalo by to, že by sa zaoberal skutkovým stavom, akým sa žalovaná v rámci administratívneho konania ani nemohla zaoberať.

9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi nepriznala invalidný dôchodok. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok, a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. takto: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (odsek 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (odsek 2). Tento pokles sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Posudzuje sa na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (odsek 4). Miera poklesu schopnosti

Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovanej za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát

11. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery.

prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. 12. Už zo znenia uvedeného písmena vyplýva, že hoci sa podeň podraďuje stav, ktorý sa vyznačuje „často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia s podstatným obmedzením organizmu“, je k nemu priradené rozmedzie miery poklesu zárobkovej schopnosti 35 % až 45 %. Inak povedané, zákon v tomto prípade predpokladá, že takéto závažné prejavy a poruchy môžu spôsobovať jej pokles len v miere 35 %, teda menej než 40 % potrebných pre invaliditu. Nemožno teda prijať zjednodušený záver, ktorý žalobca naznačoval už vo svojej správnej žalobe, že len samy opakujúce sa prejavy a podstatné obmedzenie organizmu musia vždy a za každých okolností odôvodňovať mieru poklesu zárobkovej schopnosti nad 40 %. Naopak, úlohou posudkových lekárov je bližšie rozlíšiť intenzitu týchto recidivujúcich prejavov a podstatných vplyvov v rámci zákonom ustanoveného rozmedzia.

Na základe toho aj kasačný súd považuje odborné posudky o invalidite za úplné a ich závery za zrozumiteľné, ktoré sa žalobcovi nepodarilo nijako podstatne spochybniť. Za daných okolností sa tak kasačný súd vo výsledku stotožňuje aj s postupom správneho súdu, že v prerokúvanej veci nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Podľa § 119 SSP totiž správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Žalobca síce správne uvádzal, že správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach [akou je aj prejednávaná vec - porov. § 199 ods. 1 písm. a) SSP] podľa § 204 SSP aj bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Tu však takéto znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať, pretože závery posudkových lekárov žalovanej boli úplné a zrozumiteľné. Dôvodom na jeho vykonanie neboli ani žalobcove námietky údajnej zaujatosti či neobjektívnosti odborných posudkov, s ktorými sa už vyrovnal aj správny súd v ods. 29 napadnutého rozsudku.

schopnosti. Záver, že takýto posudok je len z tohto dôvodu neobjektívny a treba ho vždy dopĺňať znaleckým posudkom, by tak celkom zjavne odporoval zákonnej úprave a viedol by k faktickej novelizácii zákona, na ktorú súdy nie sú oprávnené (porov. nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 796/2016). Okrem toho pre administratívne konanie je vo všeobecnosti typické, že skutkový stav zisťuje orgán verejnej správy vlastnými zamestnancami, ktorí zároveň presadzujú v konaní verejný záujem proti účastníkovi. Z toho však nemožno automaticky vyvodzovať ich neobjektívnosť či zaujatosť.

Zmyslom účasti poistenca pri posudzovaní tak nie je to, aby ho posudkový lekár vyšetril, ale prípadné objasnenie nejasností či nezrovnalostí v predložených správach. Práve preto už citovaný § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dáva posudkovému lekárovi vo všeobecnosti možnosť rozhodnúť, že sa posudzovanie vykoná aj bez prítomnosti poistenca, ledaže o to poistenec požiada. Žalovaná aj správny súd však v prerokúvanej veci správne poukázali na ustanovenie § 293eu ods. 1 cit. zák., ktoré na obdobie krízovej situácie (ktorou sa rozumie mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19, porov. legislatívnu skratku v § 293er ods. 1) vylučovalo uplatňovanie práve časti vety za bodkočiarkou v § 153 ods. 5, teda práva poistenca na prítomnosť pri posudzovaní.

Ak teda žalovaná postupovala podľa tohto ustanovenia, bol jej postup zákonný (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 29/2022). Úvahy žalobcu o tom, či ho napriek tomu bolo alebo nebolo možné predvolať k posudkovému lekárovi, v tejto súvislosti nie sú podstatné, pretože vychádzajú len z jeho laických úvah o tom, aká bola či nebola v určitom čase pandemická situácia.