7Ssk/128/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200659.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/110/2020
- IČS
- 1020200659
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: W.. W. N., I.. XX.X.XXXX, Z. B. O. Č.. XX, Y., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o. , so sídlom Mnoheľova č. 830/ 15,Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č. SPOU- PO-PK-28/2020 zo dňa 26.2.2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/110/2020-71 zo dňa 24.3.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/110/2020-71 zo dňa 24.3.2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/110/2020-71 zo dňa 24.3.2022 Krajský súd v Bratislave ako správny súd zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR č. SPOU-PO-PK-28/2020 zo dňa 26.2.2020 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Preskúmavaným rozhodnutím minister vnútra SR zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie-personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej MVSR) č. 56 zo dňa 18.11.2019, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru (ďalej PZ) - ďalej prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom. Konštatoval, že personálny rozkaz bol vydaný z dôvodu, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že odvolateľ nastúpil do výkonu štátnej služby dňa 28.5.2019 v čase o 8 hodine s plánovaným ukončením v čase o 12:30 hod., pričom v tento deň v čase o 11:45 hod. sa so svojím súhlasom podrobil
toxikologickému vyšetreniu spočívajúcemu v odbere vzoriek krvi a moču za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok, ktoré boli v ten deň predložené Kriminalistickému a expertíznemu ústavu (KEÚ) PZ so žiadosťou o vykonanie analýzy.
Podľa záveru výsledku analýzy z odobratej vzorky krvi bolo zistené, že v jeho krvi sa nachádza látka zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 10 ng/ml krvi, pričom následne bola špecifickou konfirmačnou analytickou metódou potvrdená prítomnosť tetrahydrokanabinolu a kyseliny 11-nor-THC-9-karboxylovej (metabolit THC - účinná látka konope a hašiša).
Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ bol v čase výkonu služby pod vplyvom tetrahydrokanabinolu (THC). Táto látka je zaradená do I. skupiny psychotropných látok podľa prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov. 3. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že sú neopodstatnené. Z odborného stanoviska KEÚ PZ zo dňa 10.6.2019 jednoznačne vyplýva, že v predloženej vzorke krvi odvolateľa dňa 28.5.2019 v čase o 11:45 hod bola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť látky zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 10 ng/ml v krvi, pričom následne bola metódou GC/MS potvrdená prítomnosť tetrahydrokanabinolu a kyseliny 11- nor- THC-9-karboxylovej. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani predložené čestné vyhlásenie I. B. a odborné stanovisko W.. O. Z., ktoré ako dôkazy predložil odvolateľ. Zistenie prítomnosti
návykových látok v jeho organizme jednoznačne preukazuje relevantný dôkaz získaný vyššie uvedeným odborným stanoviskom. Čo sa týka použitia liečiv Baneocin a Bedrocan, ktoré užíval odvolateľ v čase odobratia vzorky krvi, toto nemožno hodnotiť dôkaz svedčiaci v jeho prospech a to konkrétne v prípade použitia liečiva Bedrocan. Toto liečivo obsahuje omamnú látku, ktorá sa nachádzala v krvi odvolateľa, avšak tento je povinný nepožívať návykové látky a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Čestné prehlásenie priateľky odvolateľa I. B. možno považovať za prispôsobené cieľu pomôcť zbaviť sa zodpovednosti na základe údajnej nevedomosti odvolateľa o požití podaného liečiva Bedrocan.
Jeho vedomosť o požití však nemožno vylúčiť, pretože v priebehu prvostupňového konania opakovane uviedol, že používal masť Baneocin a používal tinktúru Bedrocan (pravidelne v určitých časových intervaloch). Skutočnosť, že doložené odborné stanovisko W.. Z. vylučuje chronické užívanie zistenej návykovej látky, taktiež nie je dôkaz v jeho prospech, pretože predmetom dokazovania nebolo požívanie návykových látok ako dlhodobý stav, ale prítomnosť návykovej látky v konkrétnom čase výkonu služby, čo bolo preukázané.
4. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného s odôvodnením, že zo strany správnych orgánov nebol dodržaný postup stanovený žalovaným pri zisťovaní a vyhodnocovaní užitia omamných/psychotropných látok policajtami, ktorý je presne upravený v usmernení MV SR č. p. SRLZ-495/SP-2008 zo dňa 9.12.2008 (ďalej usmernenie). V tomto smere došlo k porušeniu vo viacerých bodoch. Nebola odobratá vzorka moču 50ml, ale len 40ml. Takéto pochybenie však vzhľadom na výsledok odberu (negatívny) nebolo na ujmu žalobcu. Ďalším porušením bola absencia sprievodného listu, ktorý mal byť súčasťou odobratých vzoriek biologického materiálu zaslaných na posúdenie a v ktorom by boli presne uvedené žalobcom užívané lieky a čas ich užitia pred odberom. To sa síce snažil napraviť žalovaný, keď svojim podaním zo dňa 2.9.2019 požiadal KEÚ PZ o vyjadrenie sa k tejto otázke, avšak KEÚ PZ vo svojej odpovedi zo dňa 30.9.2019 nezodpovedal jednoznačne otázku vplyvu a času požitia tinktúry Bedrocan žalobcom na výsledok odberu.
Podstatným porušením usmernenia však bolo, že z obsahu administratívneho spisu nie je jasné, kedy a akým spôsobom došlo k prevozu krvi z Košíc do Bratislavy a potom nie je možné ani zistiť, či bol dodržaný postup pri prevoze krvi stanovený v usmernení (nad 24 hod. potreba zmrazenia vzorky krvi). Nie je možné overiť dodržanie stanoveného postupu prevozu a potom ani nie je možné vylúčiť prípadné pochybenie, ktorý by mohlo mať za následok vplyv na výsledok vyšetrenia vzorky krvi žalobcu. Námietka žalobcu uvedená v správnej žalobe je tak dôvodná. Poukázal pritom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžk/10/2010 zo dňa 31.5.2018 (správne malo byť uvedené 5Sžk/10/2018, poznámka kasačného súdu). Samotné námietky, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dôkazmi predloženými žalobcom (čestné prehlásenie priateľky I. B., odborné stanovisko farmaceutky W.. O. Z.)
považoval za nedôvodné. Všetkými týmito skutočnosťami sa žalovaný riadne zaoberal a v rámci povolenej správnej úvahy ich vyhodnotil v kontexte zisteného porušenia žalobcom. 5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. K prvému dôvodu zrušenia preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že samotný správny súd uviedol, že toto pochybenie pri odobratí vzorky moču je bezvýznamné, pretože nie je na ujmu žalobcu. Čo sa týka pochybenia, že v sprievodnom liste nebolo uvedené, aké lieky žalobca užíval a kedy ich naposledy užil, toto pochybenie napravil oprávnený orgán svojím doplňujúcim podaním zo dňa 2.9.2019, ktoré adresoval KEÚ PZ a ktorý sa následne vyjadril k otázke možného vplyvu liekov masti Baneocin a tinktúry Bedrocan k zistenej výške hladiny THC v krvi žalobcu. Posledným pochybením malo byť, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, či došlo k zmrazeniu vzorky krvi, keďže táto bola odosielaná z KEÚ PZ v Košiciach do KEÚ PZ v Bratislave. Uviedol, že samotný KEÚ PZ Bratislava počas skúmania nesignalizoval žiadnu nekvalitu alebo znehodnotenie odobratého biologického materiálu ako
nositeľa dôkazu. Zvolené metódy skúmania by nekvalitu alebo znehodnotenie odobratého biologického materiálu preukázali. Odborné pracoviská KEÚ PZ disponujú materiálnym vybavením na prácu s neživými aj organickými nositeľmi dôkazov, preto postup transportu nie je na mieste spochybňovať. Nakoniec zdôraznil, že dotknuté usmernenie predstavovalo určitý návod a metodiku pri zisťovaní a vyhodnocovaní užitia omamných a psychotropných látok policajtmi, pričom sa nejednalo o všeobecný záväzný právny predpis, ani interný predpis a naviac v súčasnej dobe je už neplatné. Žiadal rozsudok správneho súdu zrušiť vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú.
8. Predmetom kasačného konania bolo posúdenie správnosti rozsudku správneho súdu, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil Personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu MV SR zo dňa 18.11.2019, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že menovaný bol v čase výkonu štátnej služby dňa 28.5.2019 pod vplyvom tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Žalobca prvý krát v správnej žalobe (uvedené nenamietal v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ani v odvolacom konaní) namietol nedodržanie procesného postupu podľa metodického usmernenia z roku 2008 generálneho riaditeľa sekcie riadenia ľudských zdrojov MV SR pri zisťovaní užitia omamných alebo psychotropných látok u príslušníkov PZ.
Zároveň namietal, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré v správnom konaní predložil a to čestného prehlásenia I. B., ktoré má svedčiť o tom, že THC nepožil vedome, a odborného stanoviska farmaceutky W.. Z. a že neprihliadol na jeho doterajšie služobné výsledky.
9. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ v znení účinnom ku dňu 9.3.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. Podľa § 47 cit. zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 136 písm. d/ cit. zákona policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol.
10. Zo znenia § 192 ods. 1 písm. e) z.č_ 73/1998 Z. z. v relevantnom znení je zrejmé, že konanie policajta podľa tohto zákona musí byť porušením služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy, ale spôsob tohto porušenia musí byť „zvlášť hrubý“.
Nestačí teda akékoľvek porušenie, ale musí ísť o porušenie určitej kvality. Podľa § 136 písm. d) cit. zák. je policajt okrem povinnosti dbať o svoju bezpečnosť a zdravie povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky [v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) sa nimi rozumejú aj omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich], požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol alebo iné návykové látky a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu služby. Judikatúra už vo všeobecnosti vyslovila, že nastúpenie do služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok sa považuje za porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy, keďže je porušením citovaného ustanovenia, a to spravidla zvlášť hrubým spôsobom (porov. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 104/2007, 6 Sžo 21/2012, 5 Sžo 25/2012, 2 Sžo 12/2014, 2 Sžo 69/2014 alebo 3 Sžk 38/2019), podobne ako výkon služby pod vplyvom amfetamínu alebo metamfetamínu (porov. rozsudok sp. zn. 2 Sžo 13/2016).
11. Okrem toho však ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. ako druhú - kumulatívnu - podmienku prepustenia policajta ustanovuje, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Doterajšia judikatúra za také okolnosti považovala okrem výkonu služby pod zjavným vplyvom alkoholu napr. prijatie úplatku (porov. rozsudok sp. zn. 10Asan/14/2021), dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu (rozsudok sp. zn. 4Asan/15/2020 alebo 4Asan/22/2020), „sprostredkovanie“ vrátenia ukradnutej veci poškodenému za odmenu namiesto riadneho stíhania páchateľa (rozsudok sp. zn. 1Sžk/13/ 2021), obchodovanie s tovarom pochybného pôvodu s pochybnými osobami (rozsudok sp. zn. 4Stk/10/2022) alebo neoprávnenú lustráciu v databázach (rozsudok sp. zn. 10Sžk/14/2020). Zároveň však uvedená judikatúra najvyššieho súdu vychádzala z toho, že to, či ide o porušenie zvlášť hrubým spôsobom a či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby, je potrebné riešiť s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci.
Riešenie tejto otázky považuje judikatúra za vec správnej úvahy, ktorú správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP preskúmavajú len z toho hľadiska, či neprekročila zákonné medze (porov. napríklad cit. rozsudky sp. zn. 1Sžk/13/2021 alebo 1Sžk/45/2020).
12. Predpokladom uplatnenia správnej úvahy je riadne zistenie skutkových podkladov pre jej uplatnenie. Rovnako dôkladne sa posudzujú okolnosti svedčiace v prospech alebo v neprospech účastníka konania. V tu prejednávanej veci generálny tajomník služobného úradu MV SR založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca dňa 28.5.2019 vykonával štátnu službu pod vplyvom omamnej látky tetrahydrokanabinolu, čím porušil § 136 písm. d/ cit. zákona. Žalobca sa bránil, že uvedenú látku nepožil vedome. Kasačný súd konštatuje, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona nevyžaduje, aby porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy bolo zavinené (tým menej úmyselné, porovnaj v tomto smere napr. rozsudok 4Stk/10/ 2022).
Podľa kasačného súdu však služobné orgány musia tieto okolnosti brať do úvahy pri posudzovaní, či zistené porušenie je alebo nie je zvlášť hrubé a či zotrvanie policajta je alebo nie je na ujmu dôležitých záujmov služby. Práve vedomosť či zavinená nevedomosť policajta o následkoch teda môže byť podkladom o úvahe, či ešte možno očakávať nápravu v dodržiavaní služobnej disciplíny a služobnej prísahy, teda či by tu bol priestor pre disciplinárne opatrenie ako miernejšiu formu postihu, než prepustenie (rovnako rozsudok NSS SR sp. zn. 7SSk/119/ 2022). 13.
V danom prípade bol žalobcovi obsah zakázanej látky v krvi v čase výkonu jeho služby preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. V tomto ohľade je odborné stanovisko KEÚ PZ Bratislava zo dňa 10.6.2019 jednoznačné. Za týchto skutkových okolností potom správne orgány vyhodnocovali práve ďalšie skutkové okolnosti prípadu (vedomosť, prípadne zavinenú nevedomosť či nevedomosť žalobcu o následkoch požitia psychotropnej látky) ako okolnosti podmieňujúce použite tejto skutkovej podstaty, pričom mali za to, že o požívaní zakázanej látky vedel, a napriek tomu liečivo Bedrocan užíval. Správny súd v tejto časti vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú. Kasačný súd, keďže kasačnú sťažnosť podal žalovaný a tieto právne závery nespochybňoval, len na margo tohto vyhodnotenia uvádza, že vzhľadom na všetky skutkové okolnosti (vyjadrenie žalobcu na č. l. 14 administratívneho spisu, čestné prehlásenie I. B., odborné vyjadrenie KEÚ zo dňa 30.9.2019), sa javí, že žalobca mal vedomosť o tom, že liečivo Bedrocan obsahuje konopný extrakt, že toto liečivo nie je dostupné
na slovenskom trhu a že ho pravidelne užíva, a to nielen dve tri kvapky, ako to uviedla W.. O. Z. z lekárne Benu v Poprade vo svojom stanovisku zo dňa 27.8.2019 (čl. 37 administratívneho spisu), ale väčšie množstvo. Uvedené zistenie má vplyv, ako už bolo uvedené vyššie, na posúdenie, či v takomto prípade bolo možné očakávať nápravu v dodržiavaní služobnej disciplíny, teda či tu bol priestor pre disciplinárne opatrenie ako miernejšiu formu postihu než prepustenie.
14. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré došlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia a ktoré žalovaný v kasačnej sťažnosti spochybnil, kasačný súd uvádza nasledovné: V prvom rade je potrebné konštatovať, že usmernenie zo dňa 9.12.2008 nie je všeobecným záväzným právnym predpisom a preto jeho porušenie nemôže bez ďalšieho vyústiť do nezákonnosti postupu, ktoré sa má týmto usmernením riadiť. Uvedené usmernenie bolo vydané najmä z dôvodu, aby dalo odpovede na otázky, ktoré vznikali pri praktickom vykonávaní úkonov pri odberoch biologického materiálu za účelom zisťovania užitia omamných alebo psychotropných látok.
V prípade žalobcu podľa názoru kasačného súdu nebolo preukázané explicitné porušenie zásad uvedených v tomto usmernení, ktoré by mohli mať za následok nesprávne vyhodnotenie krvnej vzorky. Čo sa týka tvrdenej absencie sprievodného listu, ktorý mal byť prílohou odobratých vzoriek biologického materiálu zaslaných na posúdenie, záver správneho súdu o tom, že chýbal akýkoľvek sprievodný list k týmto vzorkám, z administratívneho spisu nevyplýva.
Naopak, z odborného stanoviska KEÚ zo dňa 10.6.2019 vyplýva, že vzorky moču a krvi boli označené menom a priezviskom žalobcu a dátumom odberu materiálu. Nie je však sporné, že popri týchto údajoch nebol v sprievodnom liste vykonaný záznam, či policajt užíva lieky vrátane času, kedy ich naposledy užil. Túto neúplnosť žalovaný odstránil, keď KEÚ PZ Bratislava podaním zo dňa 2.9.2019 oznámil, aké žalobca užíval lieky a v tejto súvislosti požiadal o vypracovanie vyjadrenia k otázkam o používaní týchto liekov a ich vplyvu na hodnotu koncentrácie THC v čase odberu krvi. KEÚ PZ Bratislava sa k týmto otázkam vyjadril v odbornom vyjadrení zo dňa 30.9.2019 tak, že liek Baneocin nemá žiadny vplyv, pretože neobsahuje omamnú ani psychotropnú látku, avšak liečebné konope značky Bedrocan obsahuje vysušené vrcholcové časti samičích rastlín Cannabis Sativa. Tiež uviedol, že celkovo systém liečebného použitia konope na Slovensku nie je zavedený a nebol realizovaný ani jeden mimoriadny dovoz liečebného konope značky Bedrocan zo zahraničia.
15. K podľa správneho súdu najzávažnejšej chybe v postupe pri odoberaní krvnej vzorky podľa usmernenia malo dôjsť tým, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom došlo k prevozu vzorky krvi z Košíc do Bratislavy a či bol dodržaný postup pri prevoze tejto krvi (nad 24 hodín potreba zmrazenia vzorky krvi). V tomto ohľade kasačný súd dáva za pravdu žalovanému, že správny súd tvrdenú nezákonnosť postupu žalovaného postavil len na jeho pochybnostiach o možnom nesprávnom skladovaní, resp. prevoze vzorky krvi z KEÚ PZ Košice do KEÚ PZ Bratislava, a to len preto, že v administratívnom spise sa nenachádza špeciálny záznam o tom, že došlo k zmrazeniu tejto vzorky. K tomu je potrebné konštatovať, že usmernenie predpisuje určitý spôsob prevozu vzorky krvi v súvislosti s dĺžkou tohto prevozu, avšak nestanovuje povinnosť písomne poznamenať spôsob tohto prevozu. Pokiaľ odborné pracovisko KEÚ PZ v Bratislave, ktorému bola táto vzorka doručená, nespochybnil jej kvalitu, nemožno a priori konštatovať, že vzorka prišla nezmrazená, nekvalitná a nevhodná na prijatie konkrétnych záverov. Naopak, KEÚ PZ v Bratislave v
odbornom vyjadrení zo dňa 10.6.2019 došlú vzorku krvi zanalyzoval a to v súlade s usmernením dvojstupňovo, teda orientačne a následne, keďže došlo ku kladnému výsledku potvrdením prítomnosti zistenej psychotropnej látky, metódou kapilárnej plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou v režime sledovania vybraných iónov SIM.
Ak by bol správny záver správneho súdu, znamenalo by to, že pokiaľ účastník len hypoteticky, bez akýchkoľvek dôkazov (ako v danom prípade) namietne postup pri prevoze vzorky, bol by tento postup automaticky považovaný za nesprávny, pokiaľ by sa v administratívnom spise nenachádzal písomný záznam z tohto transportu. Takýto prístup je však podľa názoru kasačného súdu formalistický a ani nevplýva z vydaného usmernenia, v ktorom sa potreba písomného popisovania jednotlivých konkrétnych krokov pri prevoze vzorky do konkrétneho pracoviska KEÚ nevyžaduje.
16. Treba dodať, že žalovaný v žiadosti zo dňa 2.9.2019 požiadal KEÚ PZ Bratislava, aby uviedol aj iné dôležité zistenia znalca, pričom sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade ak by KEÚ PZ mal pochybnosti o kvalite dodanej vzorky krvi, uvedené by v odbornom vyjadrení zo dňa 30.9.2019 v bode III. uviedol. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ nesignalizoval nekvalitu alebo znehodnotenie odobratého biologického materiálu, nie je na mieste postup transportu spochybňovať. Na záver v tejto časti kasačný súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku neuviedol pred správnymi orgánmi (ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) a samotnej správnej žalobe nezákonnosť postupu žalovaného pri prevoze vzorky odôvodňoval len tým, že sa v spise nenachádza písomnosť, akým spôsobom a v akom časovom rozmedzí bola odobratá vzorka zaslaná KEÚ PZ Košice a KEÚ PZ Bratislava. Ako bolo vyššie uvedené, usmernenie vyhotovenie takejto písomnosti nestanovuje a iný dôvod nevhodnosti vzorky na analýzu žalobca netvrdil ani nepreukázal.
17. V tomto ohľade nie je možné poukazovať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/10/2018, pretože vychádzal z rozdielnych skutkových okolností. V tam prejednávanom prípade došlo k porušeniu usmernenia spočívajúceho v neodobratí vzorky moču, ďalej v odobratí vzorky krvi v minimálnom rozsahu len 2ml, a samotnú toxikologickú analýzu biologického materiálu vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach. Ďalej bolo usmernenie porušené v tom, že odobratá vzorka krvi nebola ihneď odstredená na centrifúge, aby sa získala krvná plazma a bolo preukázané, že vzorka bola zaslaná Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach poštou.
Teda možno konštatovať, že v tam prejednávanej veci došlo v zmysle usmernenia k viacerým podstatným pochybeniam, ktoré boli riadne preukázané a zdokumentované. V danom prípade však žiadne pochybenie nebolo zdokumentované ani preukázané. Samotné tvrdenie žalobcu o porušení usmernenia neopísaním okolností transportu je nedôvodné, pretože z usmernenia takáto povinnosť nevyplýva. Spochybnenie odborného stanoviska KEÚ PZ tvrdením o možnom znehodnotení vzorky krvi pri jej transporte len z dôvodu nevyhotovenia záznamu o jej transporte je len hypotetickou námietkou, ktorá sa (aj vzhľadom na jej neuplatnenie pred správnymi orgánmi) javí aj ako účelová.
18. Kasačný súd sa nestotožnil s dôvodmi prezentovanými správnym súdom ako spôsobujúcimi nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a sťažnostnú námietku nesprávneho posúdenia veci vyhodnotil ako dôvodnú. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť je v celom rozsahu dôvodná, bolo potrebné napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátiť na Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
19. V konečnom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o náhrade trov tohto kasačného konania. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. októbra 2023