7Ssk/128/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: C. X., A.. XX. P. XXXX, Y. XX, P., zastúpeného advokátskou kanceláriou: PP & Co, s.r.o., IČO: 50491300, Pribinova 20, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 8. novembra 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Sa 4/2022-87 z 26. apríla 2023, takto

rozhodol:

. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

degeneratívne zmeny na chrbtici, ale bolesti žalobca udával len krátko a nezistilo sa, že by bola utláčaná miecha. Na základe týchto posudkov ústredie žalovanej rozhodnutím z 25. júla 2016 zamietlo žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok, pretože miera poklesu jeho zárobkovej schopnosti nepresiahla 40 %, a tak v zmysle § 71 ods. 1 cit. zák. nebol invalidný.

januára 2021. V ňom najskôr zhrnul podstatný obsah lekárskeho nálezu praktického lekára a predloženej prepúšťacej správy z doliečovacieho oddelenia z februára 2018, ako aj správ z vyšetrení neurológom z augusta 2018 a marca 2020, magnetickou rezonanciou z júna 2020, ako aj správu z vyšetrenia neurológom zo septembra 2020, ktoré nadväzovalo na vyšetrenie MR. Na ich základe za rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kap.

3. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a zdôraznil, že od roku 2016 trpí tými istými zdravotnými problémami, ktoré sú dlhodobé, a preto žiadal priznal invalidný dôchodok od januára 2016. V odvolacom konaní jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár ústredia (pracoviska Bratislava), ktorý v lekárskom posudku z 18. októbra 2021 okrem už predložených správ a nálezov zhrnul aj podstatný obsah správy z vyšetrenia EMG z marca 2017.

. . svalová sila, reflexy a chôdza v norme, postoj na špičkách a pätách ustojí, chrbtica s poruchami statodynamiky, limitovaná hybnosť v krčnej a driekovej časti. . .“ Na rozdiel od toho kontrolné vyšetrenie v septembri 2020 odhalilo „cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, s iritáciou nervového koreňa C6 vľavo, s ľahkým motorickým deficitom, bolesti hrudnej chrbtice, lumboischialgický syndróm s iritáciami nervového koreňa L5, S1 vpravo, od neurologického nálezu s ľahkou progresiou“. Na základe toho za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej považoval degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách v zmysle kap.

XV odd. E pol. 3 písm. b) cit. prílohy s percentuálnou mierou poklesu max. 35 %, čo ešte neodôvodňuje invaliditu. Vychádzajúc z tohto posudku generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 8. novembra 2021 zamietol odvolanie žalobcu.

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznila, že pri posúdení zdravotného stavu v roku 2016 bolo dostatočne vysvetlené, že jeho stav po operácii mediálneho nervu bol v zásade dobrý a nepodmieňoval invaliditu, neurologické nálezy nedokumentovali podstatné zmeny chrbtice. Pri posudzovaní postihnutí nervov končatín boli rozhodujúce poruchy funkcie končatiny. Žalovaná ďalej zhrnula záver lekárskeho posudku z 27. januára a 18. októbra 2021 a zdôraznila, že v marci 2020 neurologické vyšetrenie odhalilo len ľahko obmedzenú hybnosť krčnej a driekovej chrbtice, svalová sila a reflexy boli v norme, motorický deficit na končatinách nebol prítomný. Až v septembri 2020 sa potvrdila progresia, keďže vyšetrenie odhalilo ľahký motorický deficit na ľavej hornej končatine s radikulopatiou. Len zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rozhodujúce je funkčné postihnutie. To bolo v rokoch 2016 až 2020 minimálne a zodpovedalo nanajvýš kap. XV odd. E pol. 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie tak obsahuje dostatok dôvodov. 6. Žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Zopakoval, že jeho zdravotný stav je rovnaký od roku 2016, o čom svedčí aj obsah preskúmavaného rozhodnutia.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Správny súd v prerokúvanej veci zrušil rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla o priznaní invalidného dôchodku od 24. septembra 2020 ako nepreskúmateľné. Podstatou výhrad správneho súdu je nejasné odôvodnenie v otázke, prečo invalidita žalobcu vznikla až od tohto dňa. Invalidný dôchodok je dávkou invalidného poistenia [§ 13 ods. 2 písm. b) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z.] a organizačné zložky žalovanej o ňom rozhodujú v dávkovom konaní podľa § 172 ods. 3 písm. a) a ods. 4 cit. zák., na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 172 a nasl. cit. zák. Náležitosti rozhodnutia sú upravené v § 209 tohto zákona, podľa ktorého musí rozhodnutie byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí obsahovať ustanovené náležitosti (odsek 1). Medzi ne patrí aj odôvodnenie (odsek 2), v ktorom organizačná zložka uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala (odsek 4). Požiadavka na odôvodnenie rozhodnutia je tak v prvom rade daná

fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (§ 71 ods. 2). Tento pokles sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3).

vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovanej. Podľa ustálenej judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadil a ako určil rozhodujúce zdravotné postihnutie s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od akého dátumu tak urobil (porov. z posledného obdobia rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 111/2023 a 7 Ssk 67/2022 a skoršiu prejudikatúru). Správny súd síce nemôže voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, no skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Pretože tento posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej, ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v zásade neodporuje, ak žalovaná v odôvodnení cituje obsah posudku. Pokiaľ je však samotný posudok svojou

10. V prerokúvanej veci žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe, ale aj v kasačnej sťažnosti vysvetľuje, v čom sa líšili správa neurológa z marca 2020 a zo septembra 2020. Zároveň zdôrazňuje všeobecné posudkové hľadisko ku kapitole XV prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože rozhodujúce je funkčné postihnutie. Posudok posudkovej lekárky ústredia z 18. októbra 2021 však žiadne takéto vysvetlenie neobsahuje.

Objektívny nález oboch správ je obsahovo v podstate totožný okrem toho, že v septembrovej správe sú zahrnuté aj nálezy z magnetickej rezonancie. Podľa „Doporučenia“ v správe zo septembra 2020 klinický stav žalobcu „s vertebrogénnym charakterom bolestí na viacerých úrovniach je v súlade s nálezom zobrazovacích metód.

ktorému sa však správny súd nevyjadroval. Naopak, práve kvôli absencii tejto argumentácie považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Z už predstavených dôvodov sa kasačný súd s týmto záverom stotožňuje. Navyše, ani odkaz na toto všeobecné posudkové hľadisko by nebol postačujúci v situácii, ak by sa ukázalo, že záver odborného lekára o funkčnom deficite vychádzal práve z nálezu zobrazovacími metódami a nie z jeho vlastného vyšetrenia motorických funkcií.