7Ssk/131/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200051.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-4Sa/3/2022
- IČS
- 7022200051
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: G. D., T.M.. XX.XX.XXXX, H. M. Č.. XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/3/2022 - 59 zo dňa 27.04.2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach ako správny súd rozsudkom č. k. 4Sa/3/2022 - 59 zo dňa 27.04.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaná ako prvostupňový správny orgán zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.05.2021. 2. Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobca nie je podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 26.05.2021 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č.
461/2003 Z. z.“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súčasťou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 26.05.2021.
3. Na základe žalobcom podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 13.07.2021 a lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove dňa 30.09.2021, ktorí zotrvali na závere, že žalobca nie je invalidný. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove pri posudzovaní zdravotného stavu v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie zhodne s predchádzajúcimi posudkami konštatoval, že žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 26.05.2021, 13.07.2021 a 30.09.2021 zhodne ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili: varózna noha vľavo - pes varus I. sin, stav po pes equinovarus obojstranne (Kód MKCH - 10: Q 66.3) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, konkr. špecifikované a zaradené podľa prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. [kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 56 - stuhnutie
horného a dolného členkového kĺbu, písmeno a) - v priaznivom postavení]. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa zaoberali aj ostatnými ochoreniami žalobcu, a to skoliózou chrbtice I. stupňa bez poškodenia miechových koreňov, vazomotorickou nádchou a stavom žalobcu po plastike hydrokély vľavo, pričom konštatovali, že uvedené ochorenia žalobcu neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z týchto odborných lekárskych nálezov: ortopedické vyšetrenia I.. Y. zo dňa 05.02.2016 a 16.04.2018, ORL vyšetrenie I.. Y. zo dňa 12.03.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie na krčnom oddelení od 30.09.2018 do 02.10.2018, urologické vyšetrenie I..
H. zo dňa 04.06.2018, ortopedické vyšetrenia I.. Y. zo dňa 11.01.2019, 28.03.2019, 27.11.2020, 19.03.2021, 23.04.2021, 22.06.2021, FRO vyšetrenie I.. I. zo dňa 15.04.2021.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu, vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.
5. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia v neprítomnosti žalobcu správny súd uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je pravdou, že posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva lekársku posudkovú činnosť za účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Súd poukazujúc na krízovú situáciu v uvedenom období (pandémia COVID-19) a na ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, sa stotožnil s názorom žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom období vykonával lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu.
6. Námietku žalobcu o tom, že zdravotný stav žalobcu posudzoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“), výsledkom bol komplexný posudok zo dňa 16.07.2019 a uznal ho za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia navrhujú kompenzovať peňažnými príspevkami, považoval správny súd za nedôvodnú, nakoľko ÚPSVaR rozhodoval v inom samostatnom konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Jedná sa o dve na sebe nezávislé konania, a preto posudky ako ani rozhodnutia, ktoré sú výsledkom týchto konaní nemusia byť a ani nebývajú identické.
7. V bode 51 odôvodnenia rozsudku správny súd vo vzťahu k žalobcom namietanej fotografickej dokumentácii uviedol, že vychádzajúc z administratívneho spisu správnych orgánov, bola zásielka obsahujúca fotodokumentáciu správnemu orgánu prvého stupňa doručená otcom žalobcu dňa 15.03.2021, preto nie je možné posudkovým lekárom sociálneho poistenia vyčítať, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu z uvedenej fotodokumentácie
vychádzali. Navyše žalobca mal počas celého administratívneho konania ako i súdneho konania možnosť kedykoľvek do administratívneho spisu nahliadnuť a so všetkými listinami obsiahnutými v administratívnom spise sa oboznámiť. 8. Správny súd v závere uviedol, že dňa 08.07.2022 bola žalobcom súdu doručená lekárska správa od I.. Y. zo dňa 01.07.2022 o kontrolnom ortopedickom vyšetrení žalobcu.
K uvedenému dôkazu správny súd uviedol, že tento bol žalobcom predložený až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto k nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol.
9. S poukazom na uvedené mal správny súd za to, že obe rozhodnutia žalovaná dostatočne odôvodnila a zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku správny súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.
10. Proti tomuto rozsudku včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Sťažovateľ mal za preukázané, že podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov bola aj fotografická dokumentácia účastníka konania, ktorú mal správnemu orgánu doručiť otec žalobcu. Namietal, že fotografická dokumentácia bola doručená otcom dieťaťa, čo sa sťažovateľ dozvedel až z rozhodnutia správneho súdu. Nejedná sa teda o fotografickú dokumentáciu účastníka konania, keďže otec dieťaťa nie je účastníkom konania.
Fotografickú dokumentáciu tak doložila tretia osoba bez akéhokoľvek procesného postavenia v predmetnom správnom konaní. Sťažovateľ uviedol, že predpokladá, že jeho otec doložil správnemu orgánu spolu s fotodokumentáciou aj svoje vyjadrenie. Namietal, že správny orgán postupoval nezákonne, keď neoboznámil pred svojim rozhodnutím sťažovateľa s fotodokumentáciou, resp. aj s nejakým podaním a neumožnil sa mu vyjadriť sa k nim, čím boli porušené procesné práva sťažovateľa v správnom konaní.
11. Sťažovateľ sa nestotožnil s vyjadrením správneho súdu v bode 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Lekárom sociálneho poistenia vyčítal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu vychádzali z fotodokumentácie bez toho, aby mu umožnili sa s ňou oboznámiť a vyjadriť sa k nej. Nestotožnil sa s názorom správneho súdu, že sa mal možnosť s fotodokumentáciou oboznámiť kedykoľvek počas administratívneho alebo súdneho konania nahliadnutím do administratívneho spisu. Účastník konania nepozná dátum, v ktorý správny orgán vydá rozhodnutie a nemožno od neho žiadať, aby opakovane až do rozhodnutia správneho orgánu chodil do administratívneho spisu nahliadať a zisťovať, či niekto do spisu niečo nedoložil, aby sa nezmeškal vyjadriť k novozískaným podkladom.
Správny orgán bol povinný upozorniť, že fotodokumentácia s nejakým podaním jeho otca bola do spisu doložená s poučením o možnosti oboznámiť sa s ňou a vyjadriť sa k nej. Ide o vadný procesný postup správneho orgánu, pre ktorý je potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 12. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že jeho zdravotný stav posudzoval ÚPSVaR, pričom z komplexného posudku zo dňa 16.07.2019 vyplývajú nasledujúce sociálne dôsledky: v oblasti mobility - odkázanosť na individuálnu prepravu OMV, odkázanosť na asistenciu, odkázanosť na bezbariérovú úpravu rodinného domu, kúpeľne a WC; v oblasti sebaobsluhy - III. stupeň odkázanosti a pomoc inej fyzickej osoby, má obmedzenú schopnosť vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a niektoré základné sociálne aktivity.
Podľa lekárskeho posudku zo dňa 11.06.2019 je odkázaný na sprievodcu a rozhodnutím ÚPSVaR Rožňava zo dňa 25.02.2019 mu bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu. Tieto skutočnosti nemožno ignorovať formalistickým prístupom, že ide o dve samostatné konania. Ak v jednom
konaní je sťažovateľ dosť postihnutý na to, aby bol odkázaný na individuálnu prepravu, odkázaný na osobnú asistenciu a v inom konaní nie je dosť postihnutý na to, aby mu bola priznaná invalidita, je to zjavná rozporuplnosť záverov posudkových lekárov žalovanej so zisteniami o zdravotnom stave ÚPSVaR.
13. V závere sťažovateľ bez ďalšieho odôvodnenia namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 18.05.2023. Uviedla, že
kasačné dôvody sťažovateľa nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku sťažovateľa správne. Žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym spisom a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.
16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok, keď zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi prvého stupňa aj ústredia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predovšetkým namietal, že podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej bola fotografická dokumentácia, s ktorou ho žalovaná neoboznámila a neumožnila sa mu k nej vyjadriť.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (20.10.2021) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
19. Podľa § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie 20. Podľa § 195 ods. 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
21. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 22. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že posudkový lekár prvého stupňa v odbornom posudku o invalidite zo dňa 26.05.2021 skonštatoval, že sťažovateľ bol v detstve liečený prepes equinovarus oboch nôh konzervatívnym spôsobom, mal aplikovanú liečbu sadrovými redresmi. Ortopedické ochorenie nôh so stavom po preliečení odôvodňuje 35% mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 56 - stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, písmena a) - v priaznivom postavení, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, vzhľadom na obmedzenie pohyblivosti nôh dorzálnym smerom. Posudkový lekár nezaraďuje sťažovateľa do položky 57 kapitoly XV, keďže sa nejedná o stav s ťažkou deformáciou nôh a poruchou chôdze ťažkého stupňa.
Naopak, rehabilitačným vyšetrením je dokladovaná normálna pohyblivosť oboch nôh v plantárnej flexii a ľahšie obmedzenie pohybov v zmysle everzie a inverzie. Pohyblivosť oboch kolien je hodnotená ako normálna. Ostatné ochorenia ako skolióza chrbtice I. stupňa, vazomotorická nádcha a stav po plastike hydrokély vľavo neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu.
23. Súčasťou administratívneho spisu je podanie odosielateľa „G. D., D. XX, XXX XX G., Č. M.“, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 15.03.2021 a ktorého obsahom je: - list sťažovateľa zo dňa 14.01.2020 adresovaný Okresnému súdu v Rožňave, označený ako vyjadrenie, z ktorého obsahu vyplýva, že sa jedná o vyjadrenie v konaní vo veci výživného; - správa z lekárskeho vyšetrenia sťažovateľa v ortopedickej ambulancii zo dňa 27.11.2020; - fotografie osoby sťažovateľa; - fotokópia sťažovateľovho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; - žiadosť otca sťažovateľa zo dňa 09.03.2021 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci prešetrenia zdravotného stavu sťažovateľa pre súdne
účely. 24. Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. V týchto prípadoch zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.
25. Kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci odborné lekárske posudky spĺňajú vyššie uvedené atribúty jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti. V dostatočnom rozsahu sa vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z ich obsahu je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k vyslovenému záveru o miere poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u sťažovateľa je varózna noha vľavo - pes varus I. sin, stav po pes equinovarus obojstranne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 56 - stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, písmeno a) - v priaznivom postavení, vo výške 35%. Posudkoví lekári v odborných lekárskych posudkoch dali odpovede na všetky podstatné odborné otázky ohľadne zaradenia zdravotného
postihnutia žalobcu pod príslušné ustanovenie prílohy č. 4. Riadne odôvodnili, prečo nie je možné jeho ochorenie zaradiť pod inú položku a je ho potrebné zaradiť práve pod položku 56 písm. a) oddielu G kapitoly XV. - nejedná o ťažkú deformáciu nôh s ťažkou poruchou chôdze, ale jedná sa o stuhnutie horného aj dolného členkového kĺbu v priaznivom postavení, pričom rehabilitačným vyšetrením (lekárska správa zo dňa 15.04.2021) bola zdokumentovaná normálna pohyblivosť oboch nôh v plantárnej flexii, ľahšie funkčné obmedzenie rotácie nohy pozdĺž osi navonok a dovnútra a pohyblivosť oboch kolien je normálna. Kasačný súd k tomu dodáva, že pri tomto konkrétnom zdravotnom postihnutí príloha č. 4 neustanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť percentuálnym rozsahom, ale fixne len v rozsahu 35%.
26. Posudkoví lekári zrozumiteľne odôvodnili aj nemožnosť zvýšiť takto určenú mieru podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, keďže zdokumentovaná skolióza chrbtice I. stupňa bola bez poškodenia miechových koreňov (lekárske správy z ortopedických vyšetrení a rehabilitačného vyšetrenia) a ani ostatné zdravotné postihnutia (vazomotorická nádcha - podľa lekárskej správy zo dňa 12.03.2019 v optimálnom vývoji a stav po plastike hydrokély vľavo - podľa lekárskej správy zo dňa 04.06.2018 bez recidívy hydrokély) zvýšenie miery neodôvodňujú.
27. Odborné lekárske posudky sa zaoberali všetkými žalobcom predloženými lekárskymi správami, ktoré boli podkladom pre ich záver o miere poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca napokon ani nenamietal, že by žalovaná opomenula vyhodnotiť niektorý predložený lekársky nález. Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave (ktorú sťažovateľ v kasačnej sťažnosti bližšie nešpecifikoval) ako nedôvodnú.
28. Kasačný súd nepovažoval za pochybenie ani to, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase (t. j. 30.09.2021, resp. 26.05.2021) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. (v znení zákona č. 66/2020 Z. z.) účinná od 04.04.2020. Posudkoví lekári vychádzali z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré v konaní predložil sám sťažovateľ a ktoré boli pre nich dostatočným podkladom na komplexné posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa.
29. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj sťažnostnú námietku, že sa sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť s fotografickou dokumentáciu, resp. s podaním jeho otca. Kasačný súd konštatuje, že v zmysle § 195 ods. 1 cit. zákona žalovaná si pred vydaním rozhodnutia na účely zistenia skutočného stavu veci obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Z nich vyplývajúce rozhodujúce skutočnosti objasňuje bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 cit. zákona). Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit. zákona).
30. Fotografická dokumentácia predložená otcom sťažovateľa, pokiaľ by prispela k objasneniu skutkového stavu, tak v zásade mohla byť dôkazom. Námietka sťažovateľa je však nedôvodná jednak preto, že v konaní podľa zákona o soc. poistení sa neuplatňuje Správny poriadok (§ 172 od. 1 cit. zákona), teda ani § 33 ods. 2 o povinnosti správneho orgánu dať účastníkovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním a zákon o soc. poistení umožňuje účastníkovi nahliadať do administratívneho spisu (§ 190 cit. zákona), čo mohol využiť aj sťažovateľ. Ďalším dôvodom je, že v danom prípade fotodokumentácia nebola podkladom pre zistený skutkový stav. Z obsahu odborných lekárskych posudkov žalovanej a jej pobočky je zrejmé, že závery posudkových lekárov sa opierajú výhradne o lekárske správy (§ 71 ods. 4 cit. zákona). V druhostupňovom odbornom posudku je síce uvedené, že posudková lekárka „.
. .preštudovala odborné vyšetrenia, posudkový spis, vrátane priloženej fotografickej dokumentácie účastníka konania. . .“, fotodokumentáciu však nevyhodnotila a nevyvodila z nej žiadne závery. 31. Kasačný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že procesné práva sťažovateľa nemohli byť porušené tým, že ho žalovaná neoboznámila s podaním otca sťažovateľa a neumožnila sa mu k nemu vyjadriť. Žalovaná v zmysle zákona o sociálnom poistení nemá pred vydaním rozhodnutia procesnú povinnosť oboznamovať účastníka konania s obsahom administratívneho spisu a osobitne mu umožniť vyjadriť sa k dôkazom, a zároveň sťažovateľ bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, t. j. lekárskymi správami, pretože ich do konania sám doložil. Názor správneho súdu, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s podaním otca (okrem administratívneho konania) aj v priebehu súdneho konania, hoci nesprávny, nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
32. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa o formalistickom posúdení skutočnosti, že sťažovateľ je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu ohľadne vyhodnotenia tejto námietky a dodáva, že posudkoví lekári ÚPSVaR pre účely zákona č. 447/2008 Z. z. u fyzickej osoby posudzujú mieru funkčnej poruchy, t. j. stratu, resp. zníženie telesných, zmyslových schopností alebo duševných schopností, ktoré majú vplyv na jej aktívny život. Tieto zdravotné postihnutia však nemusia mať rovnaký vplyv na mieru schopnosti tejto osoby vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by zároveň odôvodňovala jej invalidizáciu, čo je predmetom posudzovania posudkových lekárov žalovanej podľa zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ teda sťažovateľ poukazoval na lekárske a komplexné posudky a rozhodnutia ÚPSVaR, kasačný súd konštatuje, že tieto sú vo vzťahu k tu prejednávanej veci irelevantné.
33. Kasačný súd konštatuje, že administratívne rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, sú dostatočne odôvodnené, sťažovateľ ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, nemožno ich hodnotiť ako arbitrárne, preto sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu o ich zákonnosti. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov sťažovateľ nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľa ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, preto kasačnú sťažnosť zamietol podľa §
461 SSP.
34. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 35. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024