7Ssk/13/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200049.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 18Sa/7/2021
- IČS
- 3020200049
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: U.. O. U., O.. XX. L. XXXX, B. XXX/XX, Z., zastúpenej zákonnou zástupkyňou - matkou: U. U., O.. X. L. XXXX, V. Z., právne zastúpenou: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., IČO: 36848654, Národná 17, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 3. decembra 2019, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/ 2019/12844/JH, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18 Sa 7/2021-32 zo 14. októbra 2021 takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18 Sa 7/2021-32 zo 14. októbra 2021 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že maloletá žalobkyňa zastúpená matkou požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
Posudková lekárka úradu práce posúdila na tento účel zdravotný stav žalobkyne a svoje závery vyjadrila v lekárskom posudku z 19. júna 2019. V ňom ako klinickú diagnózu ustálila cystickú fibrózu s miernymi prejavmi s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorú zaradila do oddielu III pol. 10 písm. a) prílohy č. 3 cit. zák. (Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok - cystická fibróza - s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi mierneho stupňa) s tým, že telesný vývoj žalobkyne zodpovedá jej veku. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa síce je odkázaná na opatrovanie, avšak nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 10 písm. a) a b) cit. zák. Doplnila, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu, pretože je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do takéhoto vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, a nemá ani duševnú poruchu, ani ťažkú poruchu zvieračov. Lekársky posudok vypracovala na
podklade nálezov z odborných vyšetrení pediatra zo 6. júna 2019, pediatrického pneumológa a ftizeológa zo 14. februára, 25. apríla a 3. júna 2019, otorinolaryngológa z 3. júna a 24. mája 2019, pediatrického endokrinológa z 28. novembra 2018 a 23. mája 2019, neurológa z 21. novembra 2018, urológa z 19. októbra 2018, nefrológa z 26. apríla 2019, gastroenterológa z 31. júla 2018 a z posúdenia špeciálneho pedagóga z 3. apríla 2019, za prítomnosti žalobkyne.
Na základe tohto lekárskeho posudku úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval komplexný posudok z 31. júla 2019, do ktorého prevzal záver, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % podľa oddielu III pol. 10 písm. a) cit. prílohy, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu. V oblasti zvýšených výdavkov jej nenavrhol príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože ju podľa § 38 ods. 9 písm. a) a b) cit. zák. nepovažoval za odkázanú na tento druh peňažného príspevku. Na doplnenie dodal, že tento typ peňažného príspevku bol žalobkyni navrhnutý v roku 2017, pretože v zmysle § 14 ods. 6 písm. c) cit. zák. bola odkázaná na individuálnu prepravu z dôvodu cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.
Avšak novelizáciou zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2018 došlo k zmene podmienok odkázanosti na individuálnu prepravu, kedy sa žalobkyňa už viac nepovažuje za odkázanú na individuálnu prepravu, pretože nemá taký funkčný deficit, ktorý § 14 ods. 6 cit. zák. predpokladá. V dôsledku toho úrad práce sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím z 15. augusta 2019 žalobkyni príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla odňal a jeho výplatu od 1. augusta 2019 zastavil.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietla, že žalovaný nezohľadnil všetky jej zdravotné postihnutia komplexne ako celok. V dôsledku odvolania posudková lekárka úradu práce opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne lekárskym posudkom zo 16. septembra 2019, v ktorom potvrdila svoj predchádzajúci posudkový záver, keďže ani novodoložené lekárske nálezy nemali vplyv na jeho zmenu.
Následne posudkový lekár žalovaného vydal 23. októbra 2019 nový lekársky posudok, v ktorom sa stotožnil s posudkovou lekárkou úradu práce v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, v miere funkčnej poruchy a tiež v posúdení odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Navyše poznamenal, že žalobkyňa „má diagnostikovanú cystickú fibrózu v popôrodnom skríningu. Aktuálne je v komplexnej starostlivosti špecialistov, najmä pneumológa a gastroenterológa. Spirometrické vyšetrenia opakovanie v norme.
Dominuje problém v horných dýchacích cestách, najmä v prínosových dutinách, kde pre polypy absolvovala operačný zákrok. Nemá pohybové obmedzenie.“ Vychádzajúc z tohto posudku, ako aj zo stanoviska žalovaného z 28. októbra 2019, ktoré potvrdilo platnosť komplexného posudku úradu práce, žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 3. decembra 2019 odvolanie žalobkyne zamietol. 3. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej predovšetkým poukazovala na svoj dlhodobo nepriaznivý zhoršujúci sa zdravotný stav, kvôli ktorému musí užívať liek Biseptol a nemôže sa vystavovať slnečnému žiareniu, čo ju tiež robí odkázanou na individuálnu prepravu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval vo svojej argumentácii a k vyjadreniu pripojil aj stanovisko posudkového lekára. Posudkový lekár v ňom dodal, že žalobkyňa „absolvovala chirurgický zákrok, ktorým jej boli odstránené polypy v nose obmedzujúce dýchanie. Pri kontrole 3 mesiace po operačnom zákroku bolo v náleze z 15. augusta 2019 zdokumentované, že pokračuje v liečbe Biseptolom, pod ktorou pozorovať
výraznú regresiu lokálneho nálezu a stabilizáciu vývoja polypóznych zmien a operačný priestor ostáva pekne otvorený, dieťa začína p.o . . . Z tohto nálezu je možné konštatovať, že operačný zákrok bol úspešný a mal žiaduci efekt.“ K dlhodobej liečbe liekom Biseptol ďalej uviedol, že „ide o štandardnú liečbu niektorých ochorení, nielen komorbidít o detí s cystickou fibrózou. Argumentácia, že dieťa sa nesmie pohybovať po svetle, pretože užíva Biseptol je sporná. Bežný odev a tieň dostatočne chráni dieťa pred možnou fotosenzibilizáciou.
UV žiarenie pôsobí fotosenzitívne len pri priamom a dlhodobom pôsobení slnečných lúčov. UV žiarenie neprechádza sklom. Dlhodobá liečba Biseptolom je typická napr. aj u detí s infektami močových ciest.“ Záverom poznamenal, že „neurologický nález je v norme aj s veku primeraným EEG nálezom. Nefrologické a urologické vyšetrenie nedokladujú organickú príčinu pomočovania. Pneumologické vyšetrenie zatiaľ nedokladuje významné funkčné zmeny dýchacieho systému. Z lekárskych nálezov tak vyplynulo, že posudzovaná nemá ešte také funkčné zmeny, ktoré by ju obmedzovali v presune. Subjektívne ťažkosti nie sú predmetom posudzovania“. 4.
Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd najskôr rozsudkom č. k. 18 Sa 5/2020-86 zo 17. septembra 2020 zamietol. Dospel totiž k záveru, že úrad práce správne reagoval na zmenu zákona č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018 a že aktuálne preukázaný zdravotný stav žalobkyne nesvedčí o ťažkej poruche mobility, ani duševnej poruche alebo ťažkej poruche zvieračov, ktoré podmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. 7 Sžsk 7/2021 zo 4. mája 2021 zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože žalobkyňu riadne nepoučil o jej procesných právach a povinnostiach.
Nato správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 18 Sa 7/2021-32 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Konštatoval, že pre priznanie príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pred 1. júlom 2018 postačovalo, že žiadateľ nezvláda z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb.
V čase vydania tu napadnutého rozhodnutia však už platila nová právna úprava, ktorá podmieňuje neschopnosť využívať verejnú hromadnú dopravu ťažkou poruchou mobility. Okrem lekárskej správy pediatra všetky ostatné lekárske nálezy podľa neho svedčia o ďalších vážnych zdravotných problémoch, ktoré môžu narušiť schopnosť žalobkyne premiestňovať sa.
Na veci nič nemení ani fakt, že žalobkyňa absolvovala operáciu, ktorou jej boli odstránené nosové polypy obmedzujúce ju v dýchaní, čím sa zlepšil jej zdravotný stav. Išlo totiž len o nápravu jednej z viacerých zdravotných komplikácií, ktorými trpí. Preto uzavrel, že žalovaný vo svojom odôvodnení neposkytol dôsledné vysvetlenie, prečo u žalobkyne nejde o ťažkú poruchu
mobility.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Naďalej zastáva názor, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu a odôvodnenie rozsudku správneho súdu považuje za nedostatočné. Podľa neho správny súd len vo všeobecnosti uviedol, že zaobstarané lekárske správy svedčia o ďalších vážnych zdravotných problémoch žalobkyne bez bližšej konkretizácie, ktoré lekárske správy a iné zdravotné problémy tým myslel. 6. Žalobkyňa poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia a kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť. Opätovne zdôraznila svoj nepriaznivý zdravotný stav a vyjadrila názor, že operácia nosných polypov, ktorú podstúpila, a poskytovaná liečba jej môžu pomôcť len k stabilizácii tohto stavu, no nie k jeho zlepšeniu.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý žalobkyni odňal a zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od 1. augusta 2019 z dôvodu, že žalobkyňa už naďalej nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 38 ods. 9 cit. zák. Podľa § 14 ods. 10 cit. zák. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a), alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b), t. j. je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
Podľa § 14 ods. 6 cit. zák. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
V prejednávanej veci nebolo sporné, to že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zák., pretože má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Zároveň ani nebolo tvrdené (a ani lekárske posudky nesvedčia), že by žalobkyňa bola zaradená do chronického dialyzačného programu, transplantačného programu, resp. v onkologickej či udržiavacej liečbe podľa § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.
9. Sporným zostalo len to, či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., čo predstavuje primárny predpoklad priznania peňažného príspevku podľa § 14 ods. 10 písm. a) v spojení s § 38 ods. 9 písm. a) cit. zák. Novela cit. § 14 ods. 6 účinná od 1. júla 2018 upravila odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom len v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Ďalej sa zákonodarca rozhodol vypustiť z ustanovenia § 14 ods. 6 cit. zák. stavy, kedy fyzická osoba bola odkázaná na individuálnu prepravu z dôvodu, že nebola schopná zvládnuť pre svoje ťažké zdravotné postihnutie inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.
Od účinnosti uvedenej novely cit. ustanovenie už bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia, hoci pri poruche mobility upravil nielen jej intenzitu (ťažká porucha mobility), ale i určité sprievodné úkony (premiestnenie sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovanie, vystupovanie a udržanie sa v ňom počas jazdy), ktoré ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti vykonať, robí ju to odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Navyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) cit. zák. je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava osobným motorovým vozidlom nevyhnutná.
10. Podľa § 11 ods. 2 cit. zák. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Podľa § 11 ods. 3 cit. zák. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie. Žalobkyňa vo svojich podaniach namietala, že posudkový lekár žalovaného prihliadal len na nález pediatričky zo 6. júna 2019 a ostatné lekárske nálezy odborných lekárov so špecializáciou nevyhodnotil komplexne ako celok.
Z obsahu lekárskeho posudku a stanoviska posudkového lekára, tak ako sú reprodukované v odsekoch 2 a 3 tohto rozsudku, vyplýva, že posudkový lekár vzal do úvahy všetky medicínske symptómy, ktoré ošetrujúci lekári vo svojich odborných nálezoch uviedli. Posúdil pohybovú aktivitu žalobkyne na podklade odborného nálezu pediatričky, ktorá uviedla, že žalobkyňa je normostenického habitu, orientáciu má správnu, polohu aktívnu, postoj v norme a jej chôdza je taktiež v
norme. Prihliadol aj na záver z vyšetrenia nefrológa, ktorý síce uviedol, že žalobkyňa trpí nočným pomočovaním, jeho príčina však nie je organická, aby odôvodňovala odkázanosť na individuálnu prepravu kvôli ťažkej poruche zvieračov v zmysle § 14 ods. 6 písm. c) cit. zák. V súvislosti s námietkou žalobkyne sa posudkový lekár zameral aj na dlhodobú liečbu liekom Biseptol a uviedol, že ide o štandardnú liečbu viacerých ochorení a bežný odev dostatočne chráni pred možnou fotosenzibilizáciou, ktorá by žalobkyni mohla spôsobiť vedľajšie účinky. Žalobkyňa ďalej síce namietala, že operáciou nosných polypov došlo len k stabilizácii jej zdravotného stavu a nie k jeho zlepšeniu, jej zdravotné problémy však napriek tomu nezodpovedajú zdravotným stavom uvedeným v § 14 ods. 6 zákona č. 447/ 2008 Z. z., čo žalovaný vyhodnotil v súlade s citovaným zákonom.
V odborných lekárskych nálezoch žalobkyne nebola zdokumentovaná porucha mobility žiadnej intenzity a ani také sprievodné javy jej zdravotného postihnutia, ktoré by jej znemožňovali premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do neho, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho. Iné zdravotné stavy, ktoré žalobkyňa (resp. jej rodičia) subjektívne pociťujú ako vážne a vhodné na to, aby sa prepravovala individuálne osobným motorovým vozidlom, však cit. § 14 ods. 6 nespája s odkázanosťou na takúto prepravu.
11. Z lekárskeho posudku z 23. októbra 2019 podľa kasačného súdu vyplýva, že posudkový lekár ústredia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne komplexne, s prihliadnutím na všetky objektívne nálezy z lekárskych vyšetrení, ktoré žalobkyňa do vydania tu napadnutého rozhodnutia predložila. Žalovaný tak vo výsledku správne namieta, že správny súd bližšie neuviedol, ktoré zdravotné problémy žalobkyne neboli náležite zhodnotené, no mali by byť spôsobilé narušiť jej schopnosť premiestňovať sa. Naopak, podľa kasačného súdu žalovaný vyšiel z uvedeného lekárskeho posudku, ako aj z komplexného posudku z 31. júla 2019 a posúdil odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 10 v spojení s ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Zároveň sa dostatočne vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne a vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil, na základe čoho potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu práce, ktorým bol žalobkyni odňatý jej peňažný príspevok.
IV. Záver
12. Zo všetkých uvedených dôvodov nie je správny záver správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Preto je kasačná sťažnosť v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. januára 2023