7Ssk/13/2025

1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím z 28. mája 1996 priznala žalobkyni od 2. apríla 1996 invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 31. decembra 2003. Nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona vznikol žalobkyni dosiahnutím veku 54 rokov, teda 13. septembra 2003. Prvú žiadosť o výplatu starobného dôchodku podala až 6. februára 2006. Jeho výška však bola nižšia než vyplácaný invalidný dôchodok, a preto sa jej aj naďalej vyplácal len invalidný dôchodok. Podaním z 3. októbra 2023 žalobkyňa požiadala žalovanú o prepočítanie (zvýšenie) sumy vyplácanej dávky. Vychádzala z toho, že podľa § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 sa jej invalidný dôchodok zmenil na starobný dôchodok a podľa § 293ac ods. 1 cit. zákona sa považuje za starobný dôchodok aj po 31. decembri 2007, preto sa mal zvyšovať ako starobný dôchodok. 2. Žalovaná rozhodnutím z 23. novembra 2023 zamietla uvedenú žiadosť. V odôvodnení odkázala na rozhodovaciu prax súdov k obdobnému ustanoveniu § 263 ods. 9 zákona č. 461/ 2003 Z. z., ktorá je nejednotná. Priklonila sa však k právnemu názoru, že invalidné dôchodky premenené na starobné dôchodky podľa § 263 ods. 16 cit zák. sú aj naďalej invalidnými dôchodkami a za starobné sa len považujú kvôli financovaniu zo základného fondu starobného poistenia. Na účely zvyšovania dôchodkových dávok však zostávajú invalidnými dôchodkami. Odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo 17. januára 2024. Doplnil, že ak by sa invalidný dôchodok, prekvalifikovaný na starobný dôchodok podľa § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z., mal zvyšovať ako starobný dôchodok, zákonodarca by to výslovne uviedol v zákone. 3. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 26 Sas 5/2024-57. Zo znenia § 263 ods. 16 cit. zák. vyvodil rovnaký zámer zákonodarcu ako žalovaná, teda že invalidné dôchodky sa považujú za starobné len na účel ich financovania. Inak zostávajú invalidnými dôchodkami, a preto sa na ich zvyšovanie musia použiť ustanovenia použiteľné na zvyšovanie invalidných dôchodkov. Správny súd v odôvodnení zmienil, že k tejto otázke existuje rozdielna judikatúra najvyššieho súdu. Opačný názor však považoval za ojedinelý, vyjadrený len v rozhodnutiach jediného senátu, a preto sa priklonil k tomu, ktorý považoval za väčšinový.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v?celom rozsahu (§?453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)?bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v?spojení s § 203 ods. 2 SSP).

To znamenalo, že mechanizmus zvyšovania starobného aj invalidného dôchodku boli v zásade rovnaké. Naopak, na základe § 293ce a následne podľa § 82 cit. zák. v znení účinnom od 1. januára 2013 (a ešte aj podľa § 293dr a § 293dx) bol spôsob zvyšovania odlišný pre jednotlivé druhy dôchodkových dávok. Preto sa napríklad starobné dôchodky v určitej sume zvyšovali inak (o viac) než invalidné dôchodky v tej istej sume. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyni sa v roku 1996 priznal invalidný dôchodok a odvtedy nebolo vydané rozhodnutie žalovanej, ktorým by jej priznala starobný dôchodok. Na druhej strane, aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uznala, že invalidný dôchodok žalobkyne sa na základe § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za starobný dôchodok.

Ustanovenie odseku 8 tohto paragrafu v znení účinnom do 31. decembra 2004 výslovne zdôrazňovalo, že ak aj poberateľ invalidného dôchodku pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek 60 rokov (muži), resp. 57 rokov (ženy), nepovažoval sa invalidný dôchodok za starobný dôchodok a aj sa vyplácal zo základného fondu invalidného poistenia (§ 263 ods. 10 v cit. znení). Novela účinná od 1. januára 2005 však situáciu obrátila - podľa § 263 ods. 9 sa invalidné dôchodky takýchto osôb od 1. januára 2005 považovali za starobné dôchodky a vyplácali sa zo základného fondu starobného poistenia

augusta 2006. Podľa § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení tejto novely sa od 1. augusta 2006 nemalo preskúmavať trvanie invalidity poistenca, ak (zjednodušene povedané) už dovŕšil dôchodkový vek. Takému poistencovi sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považoval za starobný dôchodok, ktorý sa mal vyplácať zo základného fondu starobného poistenia. Na základe odkazu aj pre tento dôchodok platilo ustanovenie § 293m ods. 2 cit. zák., podľa ktorého na zvyšovanie starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 9 rovnako.

Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca. Ako už bolo uvedené, žalobkynin invalidný dôchodok sa prekvalifikoval na starobný dôchodok práve podľa cit. § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z., čo ani nebolo

V rozsudku sp. zn. 1 So 37/2013, na ktorý odkázal aj správny súd, bol vyslovený právny názor, že takýto invalidný dôchodok sa v skutočnosti netransformoval na starobný dôchodok, ale za starobný dôchodok sa považuje len preto, že sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia.

11. Na vyriešenie uvedeného rozporu je podľa predkladajúceho senátu kľúčové objasniť význam pojmu „považuje sa“ (invalidný dôchodok za starobný) použitého v § 263 ods. 16 (a rovnako ods. 9) zákona č. 461/2003 Z. z. Všeobecný jazykový význam tohto pojmu je ten, že sa niekomu či niečomu prisudzujú vlastnosti niekoho či niečoho iného. Užitočným návodom pri objasnení jeho právneho významu môžu byť Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (schválené uznesením vlády z 25. septembra 2024). Podľa ods. 7.2 legislatívnotechnických pokynov (prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám) sa slovom „považuje sa“ vyjadruje fikcia a nevyvrátiteľná domnienka. Doktrína v tomto smere vyslovila, že fikcia na rozdiel od domnienky „neslúži na ustálenie skutkového stavu, ale je prejavom legislatívnej techniky. Ak zákonodarca chce s určitým skutkovým stavom A spájať rovnaké právne následky, ktoré sú detailne vymedzené pre iný skutkový stav B, namiesto ich opakovania môže jednoducho povedať, že sa skutkový stav A považuje za skutkový stav B. Pri fikcii teda nejde o

In: Knoll. V. Hablovič, J. Naděje právní vědy 2023. Právní věda v praxi. Západočeská univerzita : Plzeň 2024, s. 189). 12. Podľa predkladajúceho senátu tak formulácia ustanovenia § 263 ods. 16 zákona č. 461/ 2003 Z. z. svedčí o tom, že zákonodarca mal záujem so skutočnosťou, že niekto poberá invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2004, a do 31. júla 2006 dovŕšil dôchodkový vek, od 1. augusta 2006 spojiť rovnaké právne následky ako s priznaním starobného dôchodku. Inak povedané, v tomto prípade na vyplácaný invalidný dôchodok naviazal rovnaké právne následky, aké sú naviazané na starobný dôchodok. O tom svedčí napr. aj citované ustanovenie § 293m ods. 4 cit. zák., ktoré takýto dôchodok výslovne označuje ako starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, a následne rieši jeho možný súbeh so starobným dôchodkom podľa § 62 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Hoci teda invalidný dôchodok (aj po prekvalifikovaní na starobný dôchodok) a starobný

13. Logickým dôsledkom toho je, že invalidné dôchodky, ktoré sa podľa § 263 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. považujú za starobné dôchodky, sa spravujú ustanoveniami o starobných dôchodkoch, ak samotný zákon neustanovuje inak (napr. v už cit. § 293m ods. 4).

zákone. Nedávalo by totiž zmysel ustanoviť, že A sa považuje za B, a následne ešte jednotlivo vymenovávať, čo z právnemu režimu B sa vzťahuje aj na A. Popieralo by to samotný význam vytvorenia fikcie - zjednodušiť právny text a neopakovať rovnaké právne následky pre odlišné právne skutočnosti. Práve naopak, ak zákonodarca v ustanoveniach § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v cit. znení tento právny následok nevylúčil, vzťahuje sa aj na dôchodok, ktorý, priznaný pôvodne ako invalidný, sa na základe § 263 ods. 16 tohto zákona má považovať za starobný. 14.

116/2004 - takýto (prekvalifikovaný) starobný dôchodok plní funkciu dávky v starobe rovnako ako starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto niet dôvodu pristupovať odlišne k ich valorizácii.