7Ssk/132/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200880.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2Sa/35/2020
- IČS
- 7020200880
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: E. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. Č.. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/ 2020/10358 zo dňa 02.10.2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/35/2020 - 59 zo dňa 15.03.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2Sa/35/2020 - 59 zo dňa 15.03.2022 zrušil rozhodnutie žalovaného UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10358 zo dňa 02.10.2020 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2020/500054-5 zo dňa 08.07.2019 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) z dôvodu, že posudzovaná osoba sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“) 50 %, ale sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nie sú navrhnuté kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou podanou na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, na odbore sociálnych vecí a rodiny dňa 03.04.2020, požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí rodiny Michalovce nevyhovel žiadosti, ktorú podal žalobca dňa 03.04.2020 a nepriznal mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol komplexný posudok oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, podľa ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať príspevkom na osobnú asistenciu.
Podkladom pre vydanie komplexného posudku úradu boli závery lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom úradu č. 2020/46967 zo dňa 08.06.2020. 3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok, podľa ktorého sa žalobca ako posudzovaná osoba v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“, resp. „zákon č. 447/2008 Z.z.“) považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy podľa časti IV. 2 písmeno b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu poruchy osobnosti - zmiešanú poruchu osobnosti, správania, intelektu, komunikácie (ďalšia epizóda stredne ťažkej depresie s psychotickými prejavmi, bez suicídií a pseudodementného syndrómu).
Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaná osoba nie je odkázaná na sprievodcu. Posudkový lekár úradu vyhodnotil, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na pomoc inej osoby pri žiadnych úkonoch sebaobsluhy formou osobnej asistencie, a preto úrad nepriznal posudzovanej osobe požadovaný peňažný príspevok. Žalobca v odvolacom konaní elektronickou formou požiadal podľa § 11 ods.10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu o osobné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia. Ústredie listom zo dňa 26.08.2020 si za týmto účelom, ako aj za účelom vykonania sociálnej posudkovej činnosti predvolalo žalobcu na deň 08.09.2020 (predvolanie bolo žalobcovi zaslané prostredníctvom elektronickej pošty do elektronickej schránky a bolo prevzaté dňa 02.09.2020). Nakoľko sa žalobca v určený deň na ústredie ako odvolací orgán nedostavil a nepožiadal o zmenu náhradného termínu, a ani neuviedol svoj telefonický kontakt, nebolo zo druhostupňového správneho orgánu možné vykonať sociálnu posudkovú činnosť. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie
nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu vydal dňa 14.09.2020 lekársky posudok a MFP posudzovanej osoby stanovil pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie na 50 %, podľa časti IV. 2. písm. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy osobnosti - zmiešanú poruchu osobnosti, správania, intelektu, komunikácie (vzhľadom na ďalšiu epizódu stredne ťažkej depresie s psychotickými prejavmi, bez suicidií a pseudodementného syndrómu bola určená MFP pri hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 - 50 %). Na základe stanovenej MFP 50 % sa posudzovaná osoba považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 22 ods.1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu odkázaná na peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.10.2020, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a teda že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť. Skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného neumožňuje poznať žalobcovi, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Správny súd nespochybňuje odborné medicínske závery v lekárskom posudku, avšak vytýka žalovanému, že nezaujal stanovisko k odvolacej námietke, ktorou sa žalobca dovolával iného medicínskeho posúdenia v tom zmysle, aby bolo žalobcovi zrejmé, na akom princípe je vykonávané posúdenie, prečo neprichádza do úvahy taký záver, akého sa on dovoláva. Žalovaný sa v zásade nevysporiadal s odvolacími námietkami, ak len prevzal závery z lekárskeho posudku bez toho, že by vyhodnotil relevantnosť odvolacích námietok. Rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé v prvom rade účastníkovi konania.
5. Správny súd nepovažoval postup žalovaného za správny, ak elektronické podanie žalobcu, doručené žalovanému dňa 06.09.2020, v ktorom vyjadril záujem zúčastniť sa posúdenia jeho zdravotného stavu u posudkového lekára v iný dátum a čas, vyhodnotil tak, že ho nemožno považovať za žiadosť žalobcu zúčastniť sa osobne posúdenia jeho zdravotného stavu u posudkového lekára v zmysle vyššie cit. § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. a oprávňovalo ho to bez ďalšieho postupovať v zmysle § 11 ods. 9 cit. zákona. Takáto interpretácia zákona v zásade nie je súladná s účelom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ani so zásadou správneho konania upravenou v § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a to zásadou súčinnosti s účastníkmi konania, v zmysle ktorej má dať orgán verejnej správy účastníkovi konania vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, uplatňovať svoje návrhy a poskytovať mu pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu.
Podľa názoru správneho súdu mal žalovaný minimálne vyzvať žalobcu na objasnenie jeho požiadavky a pokúsiť sa odstrániť nejasný prejav žalobcu, či už výzvou posudkového lekára alebo žalovaným, najmä, ak posúdenie zdravotného stavu nezohľadňovalo argumentáciu žalobcu, t. j. odvolaniu nebude vyhovené. Ak za daného stavu bol vydaný lekársky posudok bez účasti žalobcu na prehliadke u posudkového lekára, postup žalovaného, ktorý neodstraňoval nejasnosti v požiadavke žalobcu o pozvanie na lekárske vyšetrenie u posudkového lekára (síce podmieňovacím spôsobom - len v prípade pochybností), potom rozhodnutie žalovaného je arbitrárnym.
6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Namietal nesprávny procesný postup a nesprávne právne posúdenie veci a žiadal napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Sťažovateľ zopakoval, že žalobca požiadal podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. o osobné posúdenie zdravotného stavu. Za týmto účelom ho sťažovateľ predvolal listom zo dňa 26.08.2020 na termín 08.09.2020. List si žalobca prevzal dňa 02.09.2020, na termín na odvolacom orgáne sa nedostavil a nepožiadal o zmenu náhradného termínu a ani neuviedol telefonický kontakt, nebolo zo strany sťažovateľa tak možné vykonať lekársku a sociálnu posudkovú činnosť. Správny súd nepovažoval postup sťažovateľa za správny pre rozpor so zásadou súčinnosti s účastníkmi konania podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalobca požiadal o stanovenie nového termínu elektronickým podaním zo dňa 06.09.2020 o 23:06:04 hod, v ktorom požadoval, aby mu predvolania boli doručené 15 dní vopred, v opačnom prípade nebude schopný sa na konanie pripraviť a dostaviť. Sťažovateľ uviedol, že aj na pojednávaní dňa 15.02.2022 hodnotil toto podanie žalobcu ako úkon, ktorého účelom bolo zmariť vykonanie sociálnej a lekárskej posudkovej činnosti dňa 08.09.2020, nakoľko bolo
doručené bezprostredne pred jeho termínom a bez náležitého ospravedlnenia, sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na analógiu legis s ustanovením § 28 ods. 1 Správneho poriadku - odpustenie zmeškania lehoty „zo závažných dôvodov“. Podľa sťažovateľa si túto argumentáciu osvojil správny súd v inej právnej veci žalobcu (sp. zn. 8Sa/4/2020). Sťažovateľ skonštatoval, že aj na pojednávaní dňa uviedol, že žalobca nemá v administratívno - správnom konaní nadradené postavenie, v ktorom môže správnemu orgánu jednostranne určovať, za akých podmienok má vykonať úkon a poukázal na dlhoročné šikanózne podania žalobcu (za roky 2012 - 2021 v súhrne 1365 podaní), ktoré podáva paušálne, čo je administratívnou záťažou pre sťažovateľa. Okrem toho je žalobca sám registrovaný osobný asistent, t.j. poskytovateľ osobnej asistencie, pričom v dotknutom konaní absurdne požaduje poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu na kompenzovanie svojho zdravotného postihnutia.
Tieto skutočnosti boli vznesené sťažovateľom aj na pojednávaní a krajský súd sa s nimi nevysporiadal, čo je možné považovať za prejav arbitrárnosti. 8. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 14.06.2022 Stotožnil sa so závermi správneho súdu a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so sťažnostnými bodmi, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) konštatuje, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
10. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu - peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na záver komplexného posudku zo dňa 08.06.2020, podľa ktorého sa žalobca ako posudzovaná osoba v zmysle ustanovenia § 2 ods.3 zákona č. 447/2008 Z. z. o považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy podľa časti IV. 2 písmeno b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu poruchy osobnosti - zmiešanú poruchu osobnosti, správania, intelektu, komunikácie (ďalšia epizóda stredne ťažkej depresie s psychotickými prejavmi, bez suicídií a pseudodementného syndrómu).
Posudkový lekár úradu vyhodnotil, že posudzovaná osoba podľa § 14 ods.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na pomoc inej osoby pri žiadnych úkonoch sebaobsluhy pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 formou osobnej asistencie, a preto úrad nepriznal posudzovanej osobe požadovaný peňažný príspevok.
11. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca v odvolacom konaní elektronickou formou požiadal podľa § 11 ods.10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu o osobné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia.
Preto bol elektronickým podaním zo dňa 26.08.2020 predvolaný na deň 08.09.2020 na posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti aj na vykonanie sociálnej posudkovej činnosti. 12. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že samotné predvolanie žalobcu na deň 08.09.2020 v spise absentuje. Nie je teda zrejmé, kedy bolo predvolanie žalobcovi odoslané. Len z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že toto predvolanie bolo žalobcovi zaslané prostredníctvom elektronickej pošty do elektronickej schránky dňa 26.08.2020 a bolo prevzaté dňa 02.09.2020.
13. Súčasťou administratívneho spisu je žiadosť žalobcu, ktorú podal elektronicky dňa 06.09.2020, ktorou žiadal najprv vykonať lekársku posudkovú činnosť a následne sociálnu posudkovú činnosť. Žiadal dostatok času na obhajobu svojich zákonných požiadaviek v rámci sociálnej posudkovej činnosti v odvolacom konaní a možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k lekárskemu posudku, ak to bude potrebné. Preto žiadal stanoviť dátum a čas na začiatku pracovnej doby, t.j. o 8:00 hod, nie na konci alebo v druhej polovici pracovného dňa. Zároveň namietal, že z predvolania na deň 08.09.2020 nie je zrejmé, ktoré odvolania budú predmetom konania a preto sa nevie pripraviť. Preto žiada uviesť aj predmet odvolacieho konania a či sa jedná o predvolanie k posudkovému lekárovi na základe jeho návrhu alebo na základe
jeho vyžiadania. Zároveň žiadal, aby žalovaný pozvánky zasielal aspoň 15 dní vopred (lehota na uloženie písomností). V opačnom prípade nemusí byť pripravený a nebude sa vedieť na predvolanie dostaviť. 14. Následne žalovaný vykonal lekársku posudkovú činnosť bez prítomnosti žalobcu len na základe doložených lekárskych správ, pričom boli zohľadnené všetky odborné lekárske nálezy tak, ako je to uvedené v lekárskom posudku zo dňa 14.09.2020 a v jeho záveroch.
Sociálna posudková činnosť nebola vykonaná vôbec. 15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 03.10.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková
činnosť. 16. Podľa § 11 ods. 10 posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
17. Podľa § 13 ods. 5, prvá veta cit. zákona sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie.
18. Podľa § 14 ods. 3 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
19. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.
20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal právne posúdenie nedostavenia sa žalobcu na termín lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti zo strany správneho súdu. 21. V prvom rade kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že žiadaná kompenzácia nebola žalobcovi priznaná preto, že sa síce považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať príspevkom na osobnú asistenciu.
Dôvodom teda nebolo určenie miery funkčnej poruchy ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti, ale výsledok sociálnej posudkovej činnosti - sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti osobnej asistencie. 22. V tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť aj žiadosť žalobcu zo dňa 06.09.2020 o stanovenie nového termínu jeho účasti na lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Čo sa týka osobnej účasti na lekárskej posudkovej činnosti, tu je relevantný § 11 ods. 10 cit. zákona. Žalovaný splnil svoju procesnú povinnosť a na žiadosť žalobcu ho predvolal na osobné posúdenie jeho zdravotného stavu. Podľa názoru kasačného súdu aj správne - podľa obsahu - posúdil jeho žiadosť o nový termín, pretože neobsahovala žiaden relevantný dôvod na odročenie termínu 08.09.2020 a vykonal posúdenie zdravotného stavu bez jeho účasti. V tejto súvislosti sa stotožnil s názorom žalovaného, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú dôvodmi, pre ktoré by správny orgán mohol ospravedlniť jeho neprítomnosť. Takým dôvodom by nepochybne bola jeho práceneschopnosť, avšak nie odmietnutie dostavenia sa na termín
z dôvodu, že nebola splnená jeho požiadavka stanoviť dátum a čas prehliadky na začiatok pracovnej doby, t.j. o 8:00 hod, nie na konci alebo v druhej polovici pracovného dňa alebo požiadavka zasielať predvolanie aspoň 15 dní vopred. Takéto povinnosti správnemu orgánu žiadne ustanovenie zákona č. 447/2008 Z.z. ani Správneho poriadku neukladá. Kasačný súd dáva do pozornosti žalobcovi, že organizácia výkonu posudkovej činnosti podľa zákona č. 447/ 2008 Z.z. patrí výlučne príslušnému správnemu orgánu.
23. Pri sociálnej posudkovej činnosti je právna úprava zakotvená v § 13 cit. zákona Keďže žalobca bol posúdený ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálna posudková činnosť mala byť vykonaná (ods. 2). V zmysle odseku 5 prvá veta je osobná účasť posudzovanej osoby na nej povinná. Na základe nej správny orgán určí rozsah osobnej asistencie podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počet hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie (§ 21 ods. 1).
V danom prípade však sociálna posudková činnosť vykonaná nebola práve vzhľadom na neprítomnosť žalobcu na termíne dňa 08.09.2020. To je však v rozpore s vyššie uvedenou právnou úpravou. Nemá na to vplyv to, že sa žalobca bez riadneho ospravedlnenia na sociálnu posudkovú činnosť nedostavil. Žalovaný bol povinný rozsah osobnej asistencie ustáliť aj z vyjadrenia žalobcu (nielen z lekárskych nálezov) a pokiaľ tak neurobil, jeho procesný postup vykazuje podstatnú vadu (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
24. Kasačný súd sa čiastočne stotožnil s názorom správneho súdu, že v prípade sociálnej posudkovej činnosti mal správny orgán postupovať v súčinnosti so žalobcom a stanoviť nový termín, resp. vykonať ju v prostredí žalobcu. Avšak aj žalobca má povinnosť žalovanému pri jej výkone poskytnúť súčinnosť. Kasačný súd upozorňuje žalobcu, že povinnosť žalovaného postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom nie je bezbrehá a jednosmerná, keďže žalobca ako účastník konania má podľa § 57 z. č. 447/2008 Z. z. povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu.
25. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje rozhodnutím správneho súdu v inej obdobnej právnej veci sťažovateľa (sp. zn. 8Sa/4/2020), toto rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu a správny súd v tu prejednávanej veci neaplikoval ust. § 28 ods. 1 Správneho
poriadku. 26. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že sa správny súd nevysporiadal s jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 15.02.2023 vo vzťahu k šikanóznemu charakteru správania sa sťažovateľa a ku skutočnosti, že sťažovateľ je sám žiadateľom i poskytovateľom osobnej asistencie, teda rozhodnutie správneho súdu má znaky arbitrárnosti, aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd poukazuje na bod 39 odôvodnenia tohto rozsudku a dodáva, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že by sa sťažovateľ sám touto skutočnosťou v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zaoberal a považoval ju za relevantnú pre nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobcu, hoci súvisiace zmluvy mal v čase rozhodovania o jeho žiadosti v administratívnom spise.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky žalovaného ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konanie vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP, tak že žalobca ako úspešný účastník kasačného konania má právo na náhradu jeho dôvodne vynaložených trov v celom rozsahu. Žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. októbra 2023