7Ssk/133/2022

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 1. júla 2018 prihlásený na povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec zamestnávateľa - spoločnosti Tados, s.r.o., IČO: 51762072. Jeho vymeriavací základ za toto obdobie dosiahol sumy najvyššieho prípustného vymeriavacieho základu podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Po skončení pracovného pomeru a zápise do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca 8. júla 2020 požiadal o výplatu dávky v nezamestnanosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý žiadosť postúpil žalovanej. Žalovaná po zistení, že zamestnávateľ neodviedol za žalobcu za obdobie trvania pracovného pomeru žiadne odvody, že po celý čas vykazoval stratu a že spoločníkom zamestnávateľa bol otec žalobcu, podala 2. septembra 2020 trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona. V ňom vyjadrila podozrenie, že pracovný pomer žalobcu s vysokým vymeriavacím základom bol uzavretý len naoko, aby získal dávku v nezamestnanosti. Zároveň v tento deň žalobcovi oznámila, že predlžuje lehotu na rozhodnutie podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutím z 25. septembra 2020, č. 15675/2020-TT-DvN, potom žalovaná prerušila konanie podľa § 193 ods. 3 cit. zák. „do presného a úplného zistenia skutkového stavu“. V jeho odôvodnení odkázala na podané trestné oznámenie s tým, že v konaní bude pokračovať po skončení trestného konania. 2. Pretože žalovaná nepokračovala v konaní o priznanie dávky v nezamestnanosti ani na sťažnosť žalobcu, domáhal sa žalobou, aby bola zaviazaná pokračovať v ňom. Zdôraznil v nej, že prerušením kvôli trestnému oznámenia žalovaná nerešpektuje prezumpciu neviny. Navyše prerušenie na tak dlhý čas odporuje účelu dávky v nezamestnanosti, ktorým je preklenutie aktuálnej životnej situácie. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 48 Sa 22/2020-76 žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú, aby do 30 dní pokračovala konaní. Vytkol žalovanej, že v rozhodnutí z 25. septembra 2020 obdobie prerušenia bližšie časovo ani inak neoznačila, a tak nie je jasné, kedy odpadnú dôvody prerušenia konania. Žalovaná podľa neho nevysvetlila, aké dokazovanie vykonala, čo zostalo neobjasnené a prečo si vlastne úsudok o významným okolnostiach nemôže urobiť sama. Hoci prerušenie nie je protizákonné, nemôže legitimizovať nečinnosť žalovanej.

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkla mu arbitrárnosť, pretože správny súd nezohľadnil jej námietky, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno jej nečinnosti, a že záver o nečinnosti nemá oporu v ustanoveniach právneho predpisu. Správny súd podľa nej prekročil medze § 242 SSP, keď žalobe vyhovel len preto, že žalovaná nevysvetlila svoj postup. Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. a rozhoduje sa o nej v dávkovom konaní. Ustanovenie § 193 cit. zák. síce neukladá uviesť vo výroku obdobie, do ktorého sa konanie prerušuje, žalovaná ho však aj tak ohraničila skončením trestného konania, v ktorom sa skúmajú skutky žalobcu v súvislosti s uplatňovaním nároku na dávky. Správny súd žalovanú núti, aby rozhodovala bez riadneho zistenia skutkového stavu, hoci zákon dovoľuje prerušiť konanie práve kvôli tomu. Žalovaná odkázala na rozhodnutia správnych súdov v iných konaniach, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Konanie prerušila práve preto, že nemôže vykonávať úkony na zistenie skutkového stavu, pričom § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. na tento dôvod neviaže žiadne ďalšie podmienky. Kľúčovou otázkou v prerokúvanej veci je, či môže takéto prerušenie zakladať dôvod nečinnosti. Nečinnosť totiž nenastáva len tým, že orgán nekoná, ale tým, že toto nekonanie je protiprávne. Žalobca v podstate vyjadruje nesúhlas s dôvodom prerušenia, nie s nečinnosťou, ktorej protiprávnosť ani riadne nepreukázal. Správny súd žalobe vyhovel, hoci neskúmal, či už odpadli dôvody prerušenia v zmysle § 193 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., a dôvody jeho rozhodnutia svedčia o tom, že nereflektoval súbežne prebiehajúce trestné konanie. Správny súd tak vo výsledku žalovanej vyčíta, že postupovala spôsobom, ktorý jej § 193 ods. 3 cit. zákona výslovne dovoľuje. V závere žalovaná navrhla, aby sa jej kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok. 4. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. V úvode odkázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 31/2021, ktoré sa už zaoberalo dôvodom prerušenia podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie o prerušení konania je podľa neho vylúčené zo súdneho prieskumu a má sa skúmať pri posudzovaní nečinnosti orgánu verejnej správy; k tomu odkázal na skoršiu judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu. Opätovne zdôraznil, že dávka v nezamestnanosti má zabezpečiť príjem po skončení zamestnania, nie v ďalekej budúcnosti. Žalovaná však zadržiava výplatu tejto dávky tým, že na základe vlastného trestného oznámenia preruší konanie. Vo veciach, v ktorých žalovaná takéto trestné oznámenie podala, už orgány činné v trestnom konaní jej trestné oznámenia odmietli, prípadne zastavili trestné konania. Žalobca odkázal aj na rozhodnutie správneho súdu, ktorý sa s jeho názorom stotožnil. Na záver zdôraznil, že správny súd neuložil žalovanej, ako má vo veci rozhodnúť, ale len, že má v konaní pokračovať. Tým samým ešte nevzniká žiadna ujma na verejných financiách.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Ako správne uvádzal žalobca, touto otázkou sa už kasačný súd zaoberal v uznesení sp. zn. 7 Ssk 31/2021 z 30. novembra 2021. Podľa tam vyslovených záverov už z definície v § 3 písm. d) SSP vyplýva, že pre posúdenie, či orgán verejnej správy je alebo nie je nečinný, treba zistiť, či podľa právnych predpisov, ktorými sa spravuje jeho administratívne konanie, v ňom mal alebo nemal

dávkové konanie, v ktorom bola príslušná organizačná zložka žalovanej povinná postupovať tak, aby úplne a presne zistila skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 193 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka preruší konanie okrem iného vtedy, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa odseku 3 cit. paragrafu ho preruší aj vtedy, ak v lehote na vydanie rozhodnutia nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Podľa § 193 ods. 5 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

správneho súdu. Rovnako je dôvodná poznámka žalovanej, že ustanovenie § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. neukladá povinnosť ohraničiť prerušenie konania časovým údajom. Na druhej strane však výklad tohto ustanovenia zo strany žalovanej celkom nezodpovedá výkladu, ktorý zaujal tunajší súd v citovanom uznesení sp. zn. 7 Ssk 31/2021. 9. Žalovaná totiž v kasačnej sťažnosti naďalej zastáva názor, že prerušenia konania podľa cit. § 193 ods. 3 je zároveň dostatočným odôvodnením toho, že vo veci nevykonáva žiadne

Potom ale tieto podklady ani neobstará, ale tak nemôže tento dôvod prerušenia ani odpadnúť. Taký výklad však kasačný súd nepovažoval za prijateľný už z dôvodu, že čl. 48 ods. 2 ústavy zaručuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v každom konaní vo veci samej, vrátane konaní pred orgánmi verejnej správy (s odkazom na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 62/99).

Z citovaných ustanovení tak plynie, že ak poistenec skutočne bol takto poistený a je zaradený do evidencie uchádzačov, od tohto okamihu mu vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti priamo na základe zákona. Rozhodnutie organizačnej zložky o priznaní tejto dávky [§ 178 ods. 1 písm. a) piaty bod zákona č. 461/ 2003 Z. z.] má tak z tohto hľadiska zásadne len deklaratórny charakter, pretože sa ním len potvrdzuje, že zákonné podmienky sa naplnili. Nečinnosť žalovanej v takomto konaní sa tak dotýka práva poistenca v tom zmysle, že ak skutočne splnil zákonné podmienky na výplatu dávky, odďaľuje sa vydanie titulu, na základe ktorého sa mu tieto dávky aj skutočne začnú vyplácať. 11.

Z ustanovení citovaných v predošlom odseku totiž vyplýva, že nárok na dávku v nezamestnanosti je závislý len od trvania poistenia a evidencie v nezamestnanosti. O vzniku, prerušení alebo zániku poistenia však podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. rozhoduje zasa len pobočka Sociálnej poisťovne a nie iný orgán. Podľa odôvodnenia rozhodnutia o prerušení je dôvodom prerušenia prebiehajúce trestné konanie, v ktorom sa však len zisťujú trestné činy a trestajú ich páchatelia (§ 1 Trestného poriadku). Výsledkom trestného konania tak nemôže byť rozhodnutie o tom, či žalobca bol alebo nebol poistený a či bol alebo nebol evidovaný ako

12. Zo zvoleného dôvodu prerušenia v rozhodnutí z 25. septembra 2020 a z odôvodnenia tohto rozhodnutia tak vo výsledku možno usúdiť, že žalovaná predpokladá, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa orgánom činným v trestnom konaní podarí zistiť určité skutočnosti, ktoré môžu prispieť k celkovému zisteniu skutkového stavu v konaní o dávke žalobcu. Podľa § 193 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. potom žalovaná mala v konaní pokračovať, len čo z trestného konania vyplynú také zistenia, ktoré úplne a presne utvárajú skutkový stav, potrebný podľa § 209 ods. 1 cit. zák. pre jej rozhodnutie. Pokiaľ boli v trestnom konaní urobené takéto zistenia alebo naopak, pokiaľ z trestného konania vyplynie, že takéto zistenia (už) nemožno urobiť, je povinnosťou žalovanej pokračovať v konaní. Úlohou správneho súdu v konaní o ochrane proti nečinnosti potom bolo posúdiť, či takéto okolnosti nastali, a ak áno, či žalovaná v konaní pokračuje alebo nie. 13. Žalovaná však vo výsledku dôvodne vytýka správnemu súdu, že takéto posúdenie

správny súd urobil počas konania dopyt na žalovanú, ktorá mu predložila oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave z 9. novembra 2021, podľa ktorého sa žalobcovi vznieslo obvinenie z trestného činu v štádiu pokusu.

IV. Záver

14. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil, keď sa dostatočne nezaoberal otázkou, či postup žalovanej po vydaní rozhodnutí o prerušení konania zodpovedá vyššie citovaných ustanoveniam zákona č. 461/2003 Z. z. Kasačná sťažnosť žalovanej je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd tak o žalobe žalobcov znova rozhodne, viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), a to podľa stavu v čase vydania jeho nového rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP], ktorý na tento účel riadne zistí. 15. Vecným vybavením kasačnej sťažnosti žalovanej zanikli dôvody, aby sa jej priznal odkladný účinok. Preto kasačný súd spolu s rozhodnutím vo veci samej zamietol aj zodpovedajúci návrh žalovanej. 16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. marca 2023